slovenské zdravotníctvo

Ako ďalej ? 06

Veľa vieme o histórii západnej medicíny, ale ako sa vyvíjala napríklad taká kasická čínska medicína? Zaiste by bolo zaujímavé sa pohrúžiť do jej dejín, ale všimnime si radšej to, v čom sa oba smery, západný a východný, odlišujú.

Zatiaľ čo západná medicína rozkúskovala človeka najprv na orgány a tkanivá, potom na bunky a neskôr na molekuly a atómy, východná medicína (napr. tradičná čínska alebo indická ajurvéda) vníma človeka ako súčasť väčšieho celku (prírody, ľudstva a vesmíru) a všíma si jeho postavenie v tomto kontexte, čo sa dá aplikovať postupne na nižšie úrovne, keď skúma napríklad funkcie jednotlivých orgánov, ich hierarchiu v ľudskom organizme, vzájomnú závislosť, súčinnosť a ovplyvňovanie, tak ako medzi orgánmi navzájom, tak opäť aj ovplyvňovanie celej sústavy orgánov vonkajšími činiteľmi.

Západná medicína analyzuje a východná syntetizuje. Dá sa zjednodušene povedať, že západná „pre stromy nevidí les“. Je úžasné čítať, a pre laika ťažko predstaviteľné a pochopiteľné, ako napríklad fungujú neurónové synapsy, malinké medzierky medzi výbežkami neurónov, ktoré, ak by neexistovali neurotransmitery, chemické látky umožňujúce vedenie elektrického prúdu, by nespojili susedné neuróny do jedného vodivého vlákna, a nebol by možný prenos elektrického impulzu (prúdu) nervovou sústavou. Alebo také spätné vychytávanie neurotrasmiterov v synapsách? Princíp videnia okom u živočíchov, zložité spracovanie zrakových vnemov v mozgu?

Západná medicína dokázala preskúmať a popísať fungovanie tisícov javov, prebiehajúcich v ľudskom organizme, s úžasnou podrobnosťou až na molekulárnej a atomárnej úrovni. Na týchto poznatkoch býva obvykle založená aj terapia. Napríklad s objavom mikroorganizmov (baktérie, vírusy) sa odkryl svet malilinkých potvoriek, ktoré sú „zodpovedné“ za mnohé infekčné choroby. A tým smerom sa uberala aj liečba. Ak poznáme vinníka, najjednoduchším riešením je odstrániť ho, zničiť…Nastúpila éra antibiotík. Bol to úžasný vek a sľuboval svetlé zajtrajšky, ale súčasnosť ukázala aj negatívne stránky takejto liečby: rezistencia baktérií na používané antibiotiká a vedľajší účinok – popri „škodlivých“ baktériách zničíme v tele aj tie „užitočné“. Ale je tu opäť riešenie podľa zaužívaného princípu. Ak v tele niečo chýba, tak mu to dodáme. Napríklad probiotiká. Tento princíp nevyzerá na prvý pohľad zle, a treba priznať, že podľa neho by postupovala pri riešení akéhokoľvek problému väčšina vedcov alebo odborníkov v danej oblasti. Lenže na rozdiel od takej jednoduchšej fyziky, akou je mechanika telies alebo na rozdiel od jednoduchého účtovníctva, kde na jednej strane je „mal dať“ a na druhej „dal“, je ľudské telo príliš zložité na to, aby každý úzko cielený zásah nespôsobil v inej časti, v inom tkanive či orgáne aj ďalšie, často krát neželané účinky. V prípade používania antibiotík by aj náprava probiotikami mohla teoreticky fungovať. Teoreticky…Problém ale asi nie je až taký jednoduchý, ako na prvý pohľad vyzerá. Názory na používanie probiotík sú rôzne. Od oslavných, až po skeptické. Do hrubého čreva, ktoré sa už dnes považuje za „orgán imunity“, (presnejšie celá mikroflóra, zastúpená približne 1000 kmeňmi baktérií, z ktorých každý pravdepodobne plní svoju špecifickú funkciu), sa môžu baktérie dostať rôznymi spôsobmi. Samozrejme stravou, kontaktom s inými ľuďmi a živočíchmi a s okolitým prostredím. Zjednodušený pohľad prezentuje, že na doplnenie baktérií stačí konzumovať prírodnú stravu, ktorá tieto baktérie obsahuje, napr. prírodné jogurty, acidofilné mlieko, kefír, bryndzu, kvasenú kapustu. Jogurty ale obsahujú obvykle len dva druhy baktérií Bifidobacterium a Lactobacilus acidophilus, kefírové mlieko obsahuje okrem týchto dvoch aj Streptococus thermophilus. Viac druhov obsahuje pravdepodobne bryndza, a samozrejme probiotiká, predávané v lekárňach, vyvinuté pre tento účel. Existuje však aj extrémnejší názor, a to taký, že črevná mikroflóra sa vo svojej komplexnosti nedá po jej zničení už nijako obnoviť, pretože sa získava vo veľkej miere pri pôrode od matky a dojčením. Odtiaľ je len krok k hypotéze, prečo máme každý inú úroveň obranyschopnosti na základe mikroflóry získanej od matky a z jej materinského mlieka. „zloženie črevnej mikroflóry je osobné, to znamená, že určujúce sú  prospešné baktérie,  ktoré tá – ktorá osoba skutočne potrebuje.“

Takže to, čo v princípe na začiatku vyzeralo ako veľmi jednoduché riešenie, sa po rozdrobení na drobné ukazuje ako podstatne zložitejšie. Hoci odborníci tvrdia, že v hrubom čreve 99% ľudí sa nachádza prevažne desať najčastejších kmeňov črevných baktérií, vyzerá to tak, že ostatných 990 kmeňov zohráva práve úlohu pri individuálnej odlišnosti obranyschopnosti rôznych jednotlivcov. Opäť aj v tomto prípade, ako v mnohých iných, narážame na problém „štatisticky priemerného pacienta“, podľa ktorého sa aplikuje plošne na všetkých podobne postihnutých pacientov akákoľvek medicínska terapia. Neberie sa v úvahu jeho individualita, jeho anamnéza, rodinné a sociálne pomery, ktoré by napríklad v tomto prípade zohľadnili, akým pôrodom bolo dieťa porodené (prirodzený pôrod, cisársky rez atď.), ako dlho bolo dojčené, v akom prostredí vyrastalo (hygiena, výživa) atď. atď. Bohužiaľ, na takéto vyšetrenie pacienta, akokoľvek by sa ukazovalo ako oprávnené a potrebné, nie je čas, peniaze ani chuť. Lenže v konečnom dôsledku práve „tunelové“ riešenia majú ten háčik, že by v princípe mali riešiť každý úzko vymedzený zdravotný problém alebo vzniknutú nerovnováhu, presne cielenou terapiou, a čím viac je týchto čiastkových zdravotných problémov (ktoré sa pokladajú za hierarchicky rovnocenné), toľko treba nasadiť aj čiastkových, úzko cielených riešení. Ako to ale realizovať, ak nepoznáme funkciu ostatných „okrajových“ 990 kmeňov črevných baktérií? Alebo ak ich považujeme za nepodstatné, len na základe ich početnosti výskytu? Nakoľko sú dôležité, aj keď sú v hrubom čreve menšinovo zastúpené, nevieme. Realita môže byť podobná ako v časoch, keď vedci začali objavovať prvé vitamíny alebo hormóny. Až postupom času sa objavili ďalšie a ďalšie a náš obraz o ich fungovaní a význame sa len postupne rozširoval a dopĺňal.

POKRAČOVANIE

Pozri tiež:

https://www.slovenskypacient.sk/crevne-bakterie-v-crevach-crevna-mikroflora/

http://www.edukafarm.sk/data/soubory/casopisy/mediNEWS/02-2014/14.pdf