slovenské zdravotníctvo

Ako ďalej ? 07

Ako je to v skutočnosti s imunitným systémom tvoreným v hrubom čreve, neviem. Na tomto príklade chcem len poukázať, že to, čo na prvý pohľad môže vyzerať ako jednoduché a účinné riešenie, zo širšieho hľadiska môže vyzerať úplne inak. Ale tak, ako je potrebné hľadať odpovede na otázky, je treba si aj klásť tie správne otázky. V tejto súvislosti je po ruke hneď jedna: v indickej ajurvéde sa tisícročia používa tzv. šank prakšalána. Ide, na rozdiel od klystíru, o prečistenie celého tráviaceho traktu (žalúdok, dvanástnik, tenké črevo a hrubé črevo). Takto sa odstránia zo zažívacieho traktu všetky nečistoty a toxíny, ale aj takmer všetky baktérie. Preto sa musí prvý deň po aplikácii konzumovať len ľahká strava. Ako sa mikroflóra opäť sama obnoví, to staré texty samozrejme neuvádzajú. Stačí, že to starým Indom fungovalo. Treba ale poznamenať, že tento postup sa odporúčal len zdravým ľuďom, ako prevencia, čiže na udržanie zdravia. Chorým sa neodporúčal.

Ďalšou správne položenou otázkou je: ak sú vírusy a baktérie zodpovedné za infekčné ochorenia, prečo pri styku s nimi neochorie každý jedinec? Áno, existuje ten záhadný jav, ako imunita (obranyschopnosť) jedinca, ktorá je opäť hodnotou závislou na mnohých premenných. Takže ničenie baktérií v ľudskom organizme nemusí byť celkom správne, aspoň nie vo všetkých prípadoch.

Ak teda zhrnieme stručne problém antibiotík, znie: Antibiotikami zničíme „škodlivé“ baktérie, ale aj tie „užitočné“ (ostatné) – podobne ako pri ožarovaní zničíme nádorové tkanivo, ale značne poškodíme aj ostatné tkanivá. Na rozlišovanie čohokoľvek na „užitočné“ a škodlivé“ budeme asi narážať stále, je to totiž veľmi zakorenený pohľad na svet a prírodu vôkol, hoci hranica medzi užitočnosťou a škodlivosťou, medzi liekom a jedom je iba v kvantite; tá istá látka v malom množstve môže byť liekom, ale vo veľkom množstve je už jedom. Preto aj „škodlivé“ baktérie sú v prirodzenom množstve neškodné, škodlivými sa stávajú iba ak sa premnožia. „Škodlivá“ baktéria môže byť v určitých prípadoch „jedna jediná“, napríklad Helikobakter Pylori, ktorá sa v dnešnej dobe považuje za jednu z príčin prekyselenia a bolestí žalúdka (ktoré môžu vyústiť do vzniku žalúdočných vredov), ale tých ostatných je v tráviacom trakte ešte okolo 999 kmeňov. Zdá sa vám vyhubenie celej črevnej mikroflóry kvôli jednej baktérii trochu veľká cena za úspech? Bohužiaľ tohoto tunelového videnia problému sa nedá v analytickom myslení tak ľahko zbaviť. A keďže každé nové riešenie, každý nový objav je natoľko očakávaný, veľmi rýchlo sa zavedie do klinickej praxe, až kým sa po desaťročiach tou istou klinickou praxou neukážu z dlhodobého hľadiska aj nepriaznivé účinky. Čo je ale pre ľudstvo všeobecne príznačné, vždy sa v aplikácii a v masovom používaní akéhokoľvek objavu príliš ponáhľa, v nádeji, že sme „konečne našli liek na všetko“. Ako je zjavné, zásada predbežnej opatrnosti sa uplatňuje veľmi zriedkavo, a varovné hlasy, ak nejaké sú, sú obvykle umlčané „pokrokovými“ kolegami, ale čo je horšie, najmä biznisom nenásytným po vysokých ziskoch. O týchto súvislostiach ale v inej časti.

V západnej analyticky založenej vedeckej obci je teda toto tunelové videnie obvyklé. Možno by to nebolo až tak tragické, keby sa toto myslenie aplikovalo až do konca. To znamená, že pred masovým rozšírením antibiotík sa mal urobiť výskum s ohľadom na to, aký vplyv, okrem zabitia choroboplodnej baktérie, majú antibiotiká na celý ľudský organizmus, a to aj z dlhodobého hľadiska. Takýto postup je ale nereálny. Vedecký pokrok v jednotlivých vedných odboroch je nerovnomerný, a poznatky z jedného odboru potrebné na riešenie problému v inom odbore, nemusia byť ešte dostupné. V čase objavu penicilínu ani v čase zavedenia výroby syntetických antibiotík neboli známe poznatky o funkcii hrubého čreva ako imunitného systému, a nemohla byť známa ani rezistencia baktérií na antibiotiká, ktorá sa vyvinula až ich dlhodobým používaním, a to ako evolučná reakcia baktérií na ich likvidáciu. Ako je totiž už známe, baktérie a vírusy sú najživotaschopnejšie organizmy vo vesmíre, práve preto, že sú najmenšie a svojou stavbou najjednoduchšie, a preto sa najrýchlejšie prispôsobujú zmeneným podmienkam. Pri všetkom spomínanom by sa teda očakávalo, že vedci budú mapovať a skúmať funkcie a život všetkých takmer 1000 druhov baktérií v hrubom čreve, aby získali detailný popis fungovania mikroflóry. Niektoré sú už zmapované (spomínaná Helikobakter Pylori), tie, ktoré si to vynútili okolnosťami, ale neočakávajme, že sa práve toto uskutoční, a že práve takýto postup môže priniesť želané napredovanie v oblasti medicíny, aj keď každý poznatok je niečím užitočný.

Ak by západná medicína postupovala spôsobom predbežnej opatrnosti, nikdy by sa nedostala ďalej, ako k rezaniu vredov a náprave zlomenín. Ak by postupovala vyššie spomínaným spôsobom, utopila by sa v miliardách dielčích poznatkov, a je otázka, kto by tieto poznatky pospájal do nejakého hierarchického systému, tak ako to robí východná medicína pomocou princípu jin-jang a piatich elementov (princíp elementov, prírodných živlov, nie je neznámy ani na Západe – u nás sú to štyri živly – ale v západnej medicíne sa rozhodne nepoužíva) a interakcii ktorých sa podriaďuje všetko živé aj neživé. Vyzerá to tak, že západná medicína sa „roztrhaním človeka na márne kúsky“ dostala do slepej uličky, z ktorej sa nedá len tak ľahko vycúvať. Ako teda z toho von?

POKRAČOVANIE