Založ si blog

Ako ďalej ? 05

Ako ďalej ?     05

Napriek tomu a napriek malému technologickému pokroku, už vtedy dokázali geniálne osobnosti vtedajšej doby viac intuitívne, ako analyticky, stanoviť medicínske poznatky platné dodnes. Ľudia v tej dobe zaiste mali vyvinutú oveľa väčšiu schopnosť pozorovať a porovnávať rôznorodé detaily reality a vyselektovať z nich podstatnú informáciu, aj keď vedecký experiment, tak ako ho poznáme dnes, ešte neexistoval. Zaužívaným mýtom a poverám zodpovedali aj liečebné postupy.

Veľmi obľúbenou terapiou v stredovekej Európe bolo púšťanie žilou.

Vo väčšine kultúr, vrátane starovekej Číny, bolo vykonávanie pitvy  tabu, a to z dôvodu úcty k zosnulému a k predkom, a preto ani Číňania nemali celkom presné poznatky o anatómii človeka. Nezaťažení kultúrnymi obmedzeniami boli starovekí Egypťania a v Európe sa vďaka veľkému vplyvu cirkvi prvé oficiálne povolené pitvy konali až v 15. storočí.

Postupne boli prekonávané nesprávne predstavy o funkciách rôznych telesných orgánov, telesných tekutín, rôzne omyly a bizarné hypotézy o fungovaní ľudskej fyzickej schránky a psyché.

Skutočný skok v medicíne nastal vynálezom mikroskopu a predurčil ďalšie smerovanie medicínskeho výskumu. Mikroskop, a ešte výraznejšie elektrónový mikroskop, umožnil ľudstvu prenikať stále hlbšie a detailnejšie do zákutí ľudského tela, odhaľujúc tak ako jeho najmenšie stavebné prvky až na bunkovú, molekulárnu a atomárnu úroveň, tak aj cudzorodé a pre telo škodlivé mikroorganizmy, ako sú baktérie a vírusy. Či tento nastúpený smer je jediný a najlepší, aký si mohla medicína vybrať, zostáva otázkou, na ktorú sa pokúsime nájsť odpoveď.

Antony Leeuwenhoek (1632-1723) ako prvý vlastnoručne zhotoveným mikroskopom objavil a opísal jednobunkové organizmy (mikroorganizmy), mikroskopické vlákna svalu, červené krvinky a mužské pohlavné bunky. Marcello Malpighi bol jedným z prvých výskumníkov v oblasti mikroskopického zloženia ľudského tela. V roku 1683 Leeuwenhoek objavil baktérie, v r. 1837 Jan Evangelista Purkyně zverejnil svoj objav o bunkovom zložení tiel živočíchov a človeka. Prelomom v myslení bol vznik novej medicínskej vedy, bakteriológie, ktorú založil Róbert Koch a objav mikróbov Louisom Pasteurom, ako príčiny infekčných ochorení (r. 1857), hoci už v roku 1796 Edward Jenner úspešne použil na liečbu ovčích kiahní vakcínu. Empirické a intuitívne poznatky boli zväčša vždy v predstihu pred exaktnými. Až v roku 1928 totiž Fleming objavil penicilín, čo v tej dobe znamenalo priam zázračný liek, a spustil tak éru antibiotík, ktorá trvá dodnes a bez ktorých si nevieme v mnohých medicínskych odboroch vôbec predstaviť liečbu. Priemyselne sa začal penicilín vyrábať v USA v r. 1945, a éra antibiotík nabrala obrátky a boli objavené ďalšie účinné látky na ničenie baktérií

Postupne sa vyvíjali ďalšie medicínske vedy, z ktorých sa vyvinuli oficiálne špecializované odbory. Na základe poznatkov z anatómie a niekoľko tisícročnej tradície sa rýchlo vyvíjala chirurgia, nad úspechmi ktorej ostávame stále v nemom úžase. Toto napredovanie urýchlili objav narkotického plynu Josephom Priestlym v r. 1772 a lokálnej či celkovej anestézie, objav antiseptík a striktné dodržiavanie hygieny pri operačných zákrokoch; v roku 1907 objav krvných skupín Janom Janským a Rh-faktoru Karlom Landsteinerom a neskôr objav imunosupresív, ktoré zohrávajú veľkú úlohu pri transplantácii orgánov.

Obrovským skokom v diagnostike bol v r. 1895 objav lúčov X Wilhelmom Conradom Röentgenom. Za svoj objav získal Nobelovu cenu za fyziku a rentgenové zariadenia sa používajú v medicíne na zobrazovanie tvrdých aj mäkkých tkanív ľudského tela. O tom, že takmer žiadny objav v ľudských dejinách sa nezaobišiel bez obetí, svedčí aj osud Johna Hall-Edwardsa, ktorý sa zaslúžil o rozšírenie rentgenového žiarenia pri ožarovacej terapii, za čo ale zaplatil amputáciou ruky z dôvodu vzniku nádoru z ožiarenia. Na princípe využitia rentgenových lúčov pracuje aj novšia zobrazovacia technika, počítačová tomografia (computed tomografy – CT), pri ktorej sa rentgenový signál z pohyblivého zdroja počítačovo spracuje, čím vznikne trojrozmerný obraz, na rozdiel od analógového dvojrozmerného rentgenového snímku. Zobrazovacia technika sa naďalej vyvíjala a dnes sa používajú napríklad magnetická rezonancia (magnetic resonance imaging – MRI), ultrazvuk (ultrasound – US), emisná tomografia (single photon emission computed tomography – SPECT), pozitrónová emisná tomografia (positron emission tomography – PET), elektrokardiografia (electrocardiography – EKG), elektroencefalografia (electroencephalography – EEG), magnetoencefalografia (magnetoencephalography – MEG).

S rozvojom biochémie sa upresňovala predstava o chemických pochodoch v ľudskom tele, čo v dnešnej dobe predstavuje stále obrovskú neprebádanú oblasť, ak si uvedomíme, aké zložité chemické procesy a reakcie v ľudskom organizme prebiehajú v každom okamihu, a ako vonkajšie prostredie vplýva na tieto deje, zvlášť v dnešnej prechemizovanej dobe. Pre spoznávanie fungovania telesného metabolizmu boli dôležité také objavy, ako objav chemických látok, síce skromne zastúpených v rastlinnej a živočíšnej potrave, ale veľmi dôležitých pre správne fungovanie organizmu, ktorým Poliak Kazimierz Funk (1911) dal pomenovanie vitamíny, hoci výskumu vitamínov v mlieku sa venoval už v 19.storočí Nikolaj Ivanovič Lunin. K objasneniu vnútornej biochémie človeka prispel aj objav prvého hormónu adrenalínu a ďalších hormónov, produkovaných rôznymi telesnými orgánmi človeka, na čo nadviazalo aj využitie v gynekológii, keď v r.1952 bola vyrobená prvá antikoncepčná pilulka. Dovtedy sa zabránenie počatiu muselo spoľahnúť iba na mechanické prekážky v ceste oplodnenia, alebo na plodné a neplodné dni, ktorých objaviteľom bol gynekológ Hermann Knaus. Naproti partnerské páry, ktoré nemohli z najrôznejších príčin splodiť dieťa, sa dočkali riešenia v r. 1978, keď sa narodilo prvé dieťa zo skúmavky.

Český botanik Gregor Mendel v r. 1865 definoval základné zákony dedičnosti, čím položil základy genetiky; v r. 1953 J.D.Watson a F.Crick objavili štruktúru DNA; v r. 1996 bola vyklonovaná ovca Dolly.

Zásluhou Sigmunda Freuda a jeho psychoanalýzy sa začala rozvíjať najnovšia medicínska veda – psychiatria. K lepšiemu poznaniu ľudskej psychiky prispeli odvtedy mnohí ďalší psychiatri a psychológovia, ako C.G.Jung, A.Adler, K.Horneyová, E.Fromm, C.Rogers, V.Frankl, A.H.Maslow, B.Cyrulnik, M.H.Erickson, a vzniklo mnoho smerov psychológie a psychiatrie, často konkurenčných. V žiadnej inej lekárskej špecializácii nie je toľko rozdielov a protichodných názorov na liečbu, ako v psychiatrii a psychológii. Nezrovnalosti medzi jednotlivými školami však našťastie postupne odstraňujú najnovšie poznatky z neurovedy, ktorá na materiálnej úrovni (hlavne pomocou experimentov v súčinnosti so zobrazovacími technikami mozgu) buď potvrdzuje alebo vyvracia jednotlivé teórie konkrétnych psychiatrických smerov. K neurovede sa ešte v ďalších častiach vrátime, pretože vyzerá to tak, že mozog, ako riadiace centrum, riadi v ľudskom tele na rôznej úrovni prakticky všetko.

POKRAČOVANIE

Kritické myslenie 03

25.06.2021

Kritické myslenie 03 Z uvedeného vyplývajú pomerne závažné fakty o fungovaní ľudskej psychiky: 1. Ľudí, ktorí sa snažia dopátrať k pravde, je menšina (odhadom 15-20%). Čo ale neznamená automaticky, že sa im to musí aj podariť. Predpokladom úspechu je húževnatosť, zvedavosť, dostatočná intelektová kapacita, rozvoj tzv. kritického myslenia,čo doslova znamená [...]

Kritické myslenie 02

24.06.2021

Kritické myslenie 02 Tom Philips v knihe Pravda ďalej popisuje prevažne klamstvá uverejnené v tlači, ktoré ale na určitý čas určovali verejnú mienku obyvateľstva, a ktoré mali často dopad na vývoj historických udalostí. Nezdá sa vám príklad s hodinami ako ušitý na mieru javom, ktoré sa dejú (nielen) posledný rok v spoločnosti, najmä v súvislosti s covidom? Mnoho [...]

Kritické myslenie 01

23.06.2021

Kritické myslenie 01 Zdá sa, že žiadna historická epocha nepriniesla taký úpadok kritického myslenia, logického uvažovania a vedeckých poznatkov na jednej strane, a nárast účelového klamania, debilizácie a vymývania mozgov na strane druhej, ako posledných niekoľko rokov 21. storočia. V obchode, politike, vojnách, rodinách, vzťahoch sa klamalo a klame od vzniku ľudstva. [...]

Covid-19 / Koronavírus /

Úmrtnosť sa v júni znížila, covid klesol na ôsme miesto

28.07.2021 09:14

Najvyššia úmrtnosť bola v skupine mladších seniorov vo veku od 65 do 74 rokov. Covid sa na úmrtiach podieľal necelými dvoma percentami, informoval Štatistický úrad.

Litva / Bielorusko / Pratasevič / Ryanair /

Dispečer, ktorý komunikoval s posádkou lietadla s Pratasevičom, opustil Bielorusko

28.07.2021 09:08

Dispečer mal začiatkom júla mal po dovolenke nastúpiť do služby, ale do práce vôbec neprišiel. Nie je ho možné kontaktovať ani prostredníctvom sociálnych sietí, pretože si tam vymazal účty.

Antony Blinken

V sídle americkej diplomacie vyryli hákový kríž. Blinken vyjadril pobúrenie

28.07.2021 08:21

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken je sekulárny žid, ktorého nevlastný otec prežil nacistické tábory smrti.

Imrich Barák

Mikrobiológ Imrich Barák: Vývoj liekov trvá oveľa dlhšie ako u vakcín

28.07.2021 08:00

Slovenskí vedci spolupracujú na vývoji lieku proti viacerým ochoreniam, vrátane COVID-19. Prečo to trvá tak dlho a ako tomu môže pomôcť výskum delenia buniek?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 261
Celková čítanosť: 617872x
Priemerná čítanosť článkov: 2367x

Autor blogu