Založ si blog

Ako ďalej ? 05

Ako ďalej ?     05

Napriek tomu a napriek malému technologickému pokroku, už vtedy dokázali geniálne osobnosti vtedajšej doby viac intuitívne, ako analyticky, stanoviť medicínske poznatky platné dodnes. Ľudia v tej dobe zaiste mali vyvinutú oveľa väčšiu schopnosť pozorovať a porovnávať rôznorodé detaily reality a vyselektovať z nich podstatnú informáciu, aj keď vedecký experiment, tak ako ho poznáme dnes, ešte neexistoval. Zaužívaným mýtom a poverám zodpovedali aj liečebné postupy.

Veľmi obľúbenou terapiou v stredovekej Európe bolo púšťanie žilou.

Vo väčšine kultúr, vrátane starovekej Číny, bolo vykonávanie pitvy  tabu, a to z dôvodu úcty k zosnulému a k predkom, a preto ani Číňania nemali celkom presné poznatky o anatómii človeka. Nezaťažení kultúrnymi obmedzeniami boli starovekí Egypťania a v Európe sa vďaka veľkému vplyvu cirkvi prvé oficiálne povolené pitvy konali až v 15. storočí.

Postupne boli prekonávané nesprávne predstavy o funkciách rôznych telesných orgánov, telesných tekutín, rôzne omyly a bizarné hypotézy o fungovaní ľudskej fyzickej schránky a psyché.

Skutočný skok v medicíne nastal vynálezom mikroskopu a predurčil ďalšie smerovanie medicínskeho výskumu. Mikroskop, a ešte výraznejšie elektrónový mikroskop, umožnil ľudstvu prenikať stále hlbšie a detailnejšie do zákutí ľudského tela, odhaľujúc tak ako jeho najmenšie stavebné prvky až na bunkovú, molekulárnu a atomárnu úroveň, tak aj cudzorodé a pre telo škodlivé mikroorganizmy, ako sú baktérie a vírusy. Či tento nastúpený smer je jediný a najlepší, aký si mohla medicína vybrať, zostáva otázkou, na ktorú sa pokúsime nájsť odpoveď.

Antony Leeuwenhoek (1632-1723) ako prvý vlastnoručne zhotoveným mikroskopom objavil a opísal jednobunkové organizmy (mikroorganizmy), mikroskopické vlákna svalu, červené krvinky a mužské pohlavné bunky. Marcello Malpighi bol jedným z prvých výskumníkov v oblasti mikroskopického zloženia ľudského tela. V roku 1683 Leeuwenhoek objavil baktérie, v r. 1837 Jan Evangelista Purkyně zverejnil svoj objav o bunkovom zložení tiel živočíchov a človeka. Prelomom v myslení bol vznik novej medicínskej vedy, bakteriológie, ktorú založil Róbert Koch a objav mikróbov Louisom Pasteurom, ako príčiny infekčných ochorení (r. 1857), hoci už v roku 1796 Edward Jenner úspešne použil na liečbu ovčích kiahní vakcínu. Empirické a intuitívne poznatky boli zväčša vždy v predstihu pred exaktnými. Až v roku 1928 totiž Fleming objavil penicilín, čo v tej dobe znamenalo priam zázračný liek, a spustil tak éru antibiotík, ktorá trvá dodnes a bez ktorých si nevieme v mnohých medicínskych odboroch vôbec predstaviť liečbu. Priemyselne sa začal penicilín vyrábať v USA v r. 1945, a éra antibiotík nabrala obrátky a boli objavené ďalšie účinné látky na ničenie baktérií

Postupne sa vyvíjali ďalšie medicínske vedy, z ktorých sa vyvinuli oficiálne špecializované odbory. Na základe poznatkov z anatómie a niekoľko tisícročnej tradície sa rýchlo vyvíjala chirurgia, nad úspechmi ktorej ostávame stále v nemom úžase. Toto napredovanie urýchlili objav narkotického plynu Josephom Priestlym v r. 1772 a lokálnej či celkovej anestézie, objav antiseptík a striktné dodržiavanie hygieny pri operačných zákrokoch; v roku 1907 objav krvných skupín Janom Janským a Rh-faktoru Karlom Landsteinerom a neskôr objav imunosupresív, ktoré zohrávajú veľkú úlohu pri transplantácii orgánov.

Obrovským skokom v diagnostike bol v r. 1895 objav lúčov X Wilhelmom Conradom Röentgenom. Za svoj objav získal Nobelovu cenu za fyziku a rentgenové zariadenia sa používajú v medicíne na zobrazovanie tvrdých aj mäkkých tkanív ľudského tela. O tom, že takmer žiadny objav v ľudských dejinách sa nezaobišiel bez obetí, svedčí aj osud Johna Hall-Edwardsa, ktorý sa zaslúžil o rozšírenie rentgenového žiarenia pri ožarovacej terapii, za čo ale zaplatil amputáciou ruky z dôvodu vzniku nádoru z ožiarenia. Na princípe využitia rentgenových lúčov pracuje aj novšia zobrazovacia technika, počítačová tomografia (computed tomografy – CT), pri ktorej sa rentgenový signál z pohyblivého zdroja počítačovo spracuje, čím vznikne trojrozmerný obraz, na rozdiel od analógového dvojrozmerného rentgenového snímku. Zobrazovacia technika sa naďalej vyvíjala a dnes sa používajú napríklad magnetická rezonancia (magnetic resonance imaging – MRI), ultrazvuk (ultrasound – US), emisná tomografia (single photon emission computed tomography – SPECT), pozitrónová emisná tomografia (positron emission tomography – PET), elektrokardiografia (electrocardiography – EKG), elektroencefalografia (electroencephalography – EEG), magnetoencefalografia (magnetoencephalography – MEG).

S rozvojom biochémie sa upresňovala predstava o chemických pochodoch v ľudskom tele, čo v dnešnej dobe predstavuje stále obrovskú neprebádanú oblasť, ak si uvedomíme, aké zložité chemické procesy a reakcie v ľudskom organizme prebiehajú v každom okamihu, a ako vonkajšie prostredie vplýva na tieto deje, zvlášť v dnešnej prechemizovanej dobe. Pre spoznávanie fungovania telesného metabolizmu boli dôležité také objavy, ako objav chemických látok, síce skromne zastúpených v rastlinnej a živočíšnej potrave, ale veľmi dôležitých pre správne fungovanie organizmu, ktorým Poliak Kazimierz Funk (1911) dal pomenovanie vitamíny, hoci výskumu vitamínov v mlieku sa venoval už v 19.storočí Nikolaj Ivanovič Lunin. K objasneniu vnútornej biochémie človeka prispel aj objav prvého hormónu adrenalínu a ďalších hormónov, produkovaných rôznymi telesnými orgánmi človeka, na čo nadviazalo aj využitie v gynekológii, keď v r.1952 bola vyrobená prvá antikoncepčná pilulka. Dovtedy sa zabránenie počatiu muselo spoľahnúť iba na mechanické prekážky v ceste oplodnenia, alebo na plodné a neplodné dni, ktorých objaviteľom bol gynekológ Hermann Knaus. Naproti partnerské páry, ktoré nemohli z najrôznejších príčin splodiť dieťa, sa dočkali riešenia v r. 1978, keď sa narodilo prvé dieťa zo skúmavky.

Český botanik Gregor Mendel v r. 1865 definoval základné zákony dedičnosti, čím položil základy genetiky; v r. 1953 J.D.Watson a F.Crick objavili štruktúru DNA; v r. 1996 bola vyklonovaná ovca Dolly.

Zásluhou Sigmunda Freuda a jeho psychoanalýzy sa začala rozvíjať najnovšia medicínska veda – psychiatria. K lepšiemu poznaniu ľudskej psychiky prispeli odvtedy mnohí ďalší psychiatri a psychológovia, ako C.G.Jung, A.Adler, K.Horneyová, E.Fromm, C.Rogers, V.Frankl, A.H.Maslow, B.Cyrulnik, M.H.Erickson, a vzniklo mnoho smerov psychológie a psychiatrie, často konkurenčných. V žiadnej inej lekárskej špecializácii nie je toľko rozdielov a protichodných názorov na liečbu, ako v psychiatrii a psychológii. Nezrovnalosti medzi jednotlivými školami však našťastie postupne odstraňujú najnovšie poznatky z neurovedy, ktorá na materiálnej úrovni (hlavne pomocou experimentov v súčinnosti so zobrazovacími technikami mozgu) buď potvrdzuje alebo vyvracia jednotlivé teórie konkrétnych psychiatrických smerov. K neurovede sa ešte v ďalších častiach vrátime, pretože vyzerá to tak, že mozog, ako riadiace centrum, riadi v ľudskom tele na rôznej úrovni prakticky všetko.

POKRAČOVANIE

Ako ďalej ? 26

28.03.2022

Ako ďalej ? 26 Správna diagnostika nie je taká samozrejmosť, ako sa laikovi môže zdať: Radkin Honzák: Obecně se má za to, že schizofrenie se vyskytuje u jednoho procenta populace, jenže v USA v sedmdesátých letech tvrdili, že mají výskyt tříprocentní. Zjevná hloupost. Dobrali se k ní proto, že tato diagnóza se tam stala sběrným košem pro pacienty, s jejichž [...]

Ako ďalej ? 25

27.03.2022

Ako ďalej ? 25 Nechme už léky a technologie být. I samotní lékaři mají přece na medicinalizaci lví podíl, a nejen proto, že se nechávají všelijak uplácet od farmaceutického průmyslu, nemyslíte? Ano, třeba poslední DSM-5, Diagnostický a statistický manuál Americké psychiatrické společnosti, vytvořený předními psychiatry, je z tohoto pohledu snad největší paskvil. [...]

Ako ďalej ? 24

25.03.2022

Ako ďalej ? 24 Moderná psychiatria sa vydala cestou, kedy prirodzené ľudské vlastnosti alebo reakcie na určité situácie, na ktoré doteraz ľudia používali prirodzené spôsoby liečby, „preklasifikovala“, aby vzápätí na takto novovzniknuté diagnózy ponúkla svoju liečbu. A ako inak, farmakologickú. Bulharský koeficient je číslo, kterým je nutné násobit získaný [...]

ZSSK, vlak, zeleznice, IC, stanica, lokomotiva, pracovnik

Necestuje vlakom bez dokladu totožnosti. S digitalizáciou rastie kontrola cestujúcich

06.02.2023 18:00

Kým iný dopravcovia používajú osobné údaje na kontaktovanie zákazníkov, ZSSK sa obáva falšovania.

329584144 864076384875946 6361829030630482625 n

Ľadová kryha z kamióna zranila 12-ročného chlapca, poranila mu tvár

06.02.2023 17:40

Vodiči sú pred jazdou povinní odstrániť z vozidla a z nákladu kusy ľadu a snehu, ktoré by sa počas jazdy mohli uvoľniť.

pellegrini a kollar

Pellegrini s Kollárom ovládli politické diskusie. Fico zostal na chvoste

06.02.2023 17:20

Prezidentka Čaputová hosťovala takmer v každej zo sledovaných relácií jedenkrát.

Epsom College

Riaditeľku elitnej britskej školy našli mŕtvu spolu s jej manželom a dcérou

06.02.2023 17:10

Telá 45-ročnej Emmy Pattisonovej, 30-ročného manžela George a ich sedemročnej dcéry boli objavené v nedeľu ráno v škole.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 276
Celková čítanosť: 778625x
Priemerná čítanosť článkov: 2821x

Autor blogu