slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 87

Medzitým Penta pracovala na povoleniach a projektoch pre svoju nemocnicu na Boroch. Už v tejto fáze riešila aj budúci personál:

… Odborníkov chcú podľa jeho slov získať hlavne v zahraničí. Dvorový sa však netají ani tým, že by to mohol byť aj personál zo súčasnej univerzitnej nemocnice. „Povedal by som, že veľa ľudí zo štátnych nemocníc nás oslovuje s tým, že by mali záujem pracovať u nás,“ doplnil. Nejde len o špičkových lekárov, ale aj o sestry. Pýtajú sa na pracovné podmienky, aj kedy by sa o prácu mohli uchádzať…

… Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský nemá obavu, že by sa do novej nemocnice Sveta zdravia zdravotníci zo štátnych nemocníc hrnuli. „Ak už teda spoločnosť má záujemcov do novej nemocnice, tak by bolo dobre, keby najskôr doplnila personál do tých nemocníc, ktoré už fungujú, pretože ho tam nemá. Mám informáciu, že z nemocnice v Michalovciach odišlo veľmi veľa sestier, personál je tam na hrane, a to je špitál budúcnosti,“ poznamenal Visolajský, ktorý si nemyslí, že by lekári a sestry z bratislavskej univerzitnej nemocnice hromadne utekali…

Stavebné povolenie Penta dostala v júli 2018. Začali preteky o to, kto nemocnicu postaví prv:

… Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský poukázal, že v projektovom tíme výstavby novej UNB je tá istá osoba, ktorá pripravovala aj projekt nemocnice Bory. „Bolo už medializované, že pani inžinierka Janhttps://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/455641-konkurz-na-sefa-nemocnice-razsochy-vyhrala-zita-taborska/a Kišková štyri roky pracovala na príprave nemocnice Bory a u súkromníka sú všetky termíny dodržané, ale sotva ten istý človek príde na ministerstvo zdravotníctva, tak zrazu nič nejde, štát nestíha a termíny sú neustále odkladané,“ poznamenal Visolajský. Podľa neho treba ustrážiť, aby sa neutlmila štátna nemocnica v prospech súkromníka. „Pretože je tu obava, že ten, kto postaví nemocnicu prvý, ten bude mať personál,“ podotkol šéf odborárov.

Viacerí lekári sa spojili do tzv. pracovnej skupiny, ktorá si dala za cieľ tento stav posunúť. Sú medzi nimi napríklad dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, hlavný odborník ministerstva pre neurochirurgiu Juraj Šteňo, prednosta Ústavu lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky Daniel Böhmer, Juraj Payer, prodekan lekárskej fakulty a prednosta internej kliniky v Ružinove, Soňa Kiňová, prednostka internej kliniky v Starom Meste, či Juraj Pechan z Národného onkologického ústavu, ktorý je aj hlavný odborník pre chirurgiu.

Pracovná skupina sa obrátila na ministerstvo s listom, aby sa čo najskôr začalo stavať. Zároveň žiadajú rozšírenie nemocnice. V poslednom návrhu, ktorý schválila vláda, sa počíta s približne 600 lôžkami. Odborníci navrhujú najmenej 1 200 postelí. „Vtedy bude riadne zabezpečená zdravotná starostlivosť pre pacientov, výučba medikov, ako aj veda a výskum,“ vysvetlil profesor Juraj Šteňo…

Už v septembri 2017 Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo konkurz na obsadenie postu riaditeľa budúcej nemocnice na Rázcochách. V druhom výberovom konaní uspela Zita Táborská.

Nová nemocnica by mala stáť, aj s ďalšími investíciami do ostatných zariadení UNB 343 miliónov eur.

Po schválení projektu sa mali začať búracie práce existujúceho skeletu. Tie mali podľa odhadu projektanta stáť maximálne 17 miliónov eur:

… búracie práce sú naplánované na tri etapy. Ide o búranie vrchnej stavby, odstránenie plošných základov a napokon odstránenie vrchnej časti hlbinných základov.

V spomínanej cene je podľa jeho slov zarátaný aj spätný zásyp staveniska. Zároveň, ministerstvo zdravotníctva chce čo najväčšiu časť stavebného odpadu opätovne použiť či zhodnotiť ho následným predajom. Zisk z neho by ostal rezortu… Existujúci skelet by bolo podľa jeho slov možné využiť len za cenu neúmerne vysokých nákladov na sanáciu porúch a nedostatkov. „Z ekonomického hľadiska by to bolo nezmyselné a nehospodárne vynakladanie finančných prostriedkov…

V podmienkach tendra na búracie práce bolo aj čo najväčšie zhodnotenie búraného materiálu. Ministerstvo zdravotníctva vybralo firmu Metrostav, ktorá sľubovala 100 % recykláciu, čo je úplná utópia. To napadla iná firma, ktorá sa zúčastnila súťaže, talianska spoločnosť Despe. Tá sa uchádzala o tender spolu so slovenskou spoločnosťou Doprastav s ponukou za vyše 10,66 milióna eur, a dokázala by zrecyklovať 71% pôvodného stavebného materiálu. O tender sa uchádzal aj slovenský tandem Strabag–Destroy s ponukou za vyše 10,08 milióna eur, zrecykloval by desať 10 % stavebného materiálu.

POKRAČOVANIE