slovenské zdravotníctvo

                                     Úplatky v zdravotníctve 02                  

Samozrejme štatistiky o rozsahu korupcie sa nerobia ľahko. Nedá sa vychádzať schematicky z počtu trestných stíhaní a počtu odsúdených za korupčné správanie v danej krajine, nakoľko tieto údaje nemusia odzrkadľovať reálnu situáciu v spoločnosti. Justičný systém môže byť málo aktívny a efektívny, takže počet odsúdených je nepomerne nižší, ako by bol v prípade, keby polícia a justícia pracovali efektívnejšie. Ďalšou metódou je dotazníkový prieskum, ktorý má tiež svoje úskalia, napríklad subjektívny pohľad respondentov na problematiku. Preto každý údaj na túto tému je skôr orientačný a nemôže v úplnosti zobrazovať skutočnosť.

Podľa prieskumu Barometer korupcie, ktorý je organizovaný Transparency International, v roku 2010 každá štvrtá slovenská domácnosť (25 %), ktorá za posledný rok potrebovala využiť služby v zdravotníctve dala úplatok; v roku 2013 to bolo podľa údajov barometra až 28 %. Zdravotníctvo je tak na špici služieb, v ktorých sa úplatky dávajú najviac. Nasledujú potom Povolenia a potvrdenia (19%), Polícia (12%), Pozemkové úrady (11%), Vzdelávací systém (6%), Súdnictvo (8%), Dane (5%), Služby (3%). Podstatné je, že vnímanie korupcie medzi občanmi sa v podstate v priebehu rokov výrazne nemení. O tom, že zdravotníctvo je vo veľkej miere skorumpované, je presvedčených 61-68% respondentov.

Podľa prieskumu spoločnosti Focus:

… v priebehu posledných 2 rokov dala zdravotníkom pri návštevách zdravotníckych zariadení niečo „pomimo“ celkovo viac ako štvrtina respondentov (26 %). Neformálne platby boli dávané najčastejšie zdravotníckym pracovníkom v ambulancii všeobecného lekára pre dospelých (38 % respondentov, ktorí deklarujú dávanie úplatkov v takýchto zariadeniach). Viac ako pätina uvádza interné oddelenie (24 % takýchto respondentov) a chirurgiu (21 %). Ostatní respondenti uvádzali, že dávali takéto platby na oddelení stomatológie (18 %), gynekológie (16 %) alebo ortopédie (14 %). Približne desatina takýchto respondentov menovala oddelenia pediatrickej ambulancie (11 %) a neurológie (10 %). V menšej miere boli spomenuté oddelenie kardiológie (6 %) alebo úrazové oddelenie (4 %). Ďalších 9 % takýchto respondentov spontánne uviedlo iné oddelenia, ako napr.: onkológia, očná ambulancia, alergiológia, pneumológia, plastická chirurgia apod…

Vnímanú korupciu meria aj Eurobarometer. Vnímanie korupcie v zdravotníctve na Slovensku (spolu so súdnictvom) takmer o polovicu prevyšuje priemer Európskej 27.

Pozrime sa ale na Analýzu neformálnych platieb v zdravotníctva na Slovensku z roku 2013, vypracovanú Romanom Mužikom a Angelikou Szalayovou z Health Policy Institute.

Hneď v úvode konštatujú, že neformálne platby v mnohých krajinách tvoria viac ako polovicu zdrojov v zdravotníctve. Prieskumu sa zúčastnilo 1200 respondentov prostredníctvom internetu. Hneď čitateľa hodia do studenej vody. Často krát mediálne prezentované deklarácie verejne činných lekárov, že samotní lekári o úplatky nežiadajú, to len tí „zlí pacienti“ ich toľko s úplatkami obťažujú, až teda nakoniec nejaký „zo slušnosti“ prijmú, sú v rozpore s prieskumom, ktorý ukazuje, že:

… Podľa prieskumu dalo až 71,4 % respondentov (843 z 1181 všetkých respondentov) neformálnu

platbu v akejkoľvek forme, pričom až 18,5 % (približne každý piaty respondent) sa stretlo s vyžiadanou korupciou. Pod pojmom vyžiadaná korupcia uvádzame akýkoľvek typ platby, ktorú

nedával pacient svojvoľne alebo s cieľom uplácať, ale takúto platbu (ne)priamo požadoval lekár.

Naopak, pri 23,5 % respondentoch nešlo o neformálne platby s povahou korupčného správania, ale iba o tzv. prepitné. Pod pojmom prepitné v tomto prieskume popisujeme všetky platby, pri ktorých respondenti uviedli, že platbu dali svojvoľne a zároveň ako dôvod tejto platby uviedli, že chceli poďakovať alebo patrí sa to a je to súčasť systému, zvyk. Dohromady 47,9 % respondentov sa stretlo s nejakou formou korupcie – či už vyžiadanou, alebo nevyžiadanou. Nevyžiadanou korupciu označujeme akýkoľvek typ neformálnej platby, ktorú dal respondent svojvoľne (teda nebola od neho požadovaná) a nie je prepitným…

… Celkovo najviac neformálnych platieb respondenti dali všeobecnému lekárovi pre dospelých alebo pre deti a dorast (28 %). Za nimi nasledujú chirurgovia (25 %), gynekológovia (24 %), interní lekári (18 %), ortopédi (9 %) a neurológovia (8 %).

Prepitné respondenti dávali najčastejšie u všeobecných lekárov (8,1 % respondentov), gynekológov (7,9 %) a chirurgov (6,7 %). Úplatok si od respondentov žiadali najmä chirurgovia (1,9 %), gynekológovia (1,9 %) a interní lekári (1,3 %). Nevyžiadané úplatky dávali respondenti najmä všeobecným lekárom (13, %), chirurgom (9,7 %), gynekológom (8,5 %) a internistom (8 %). Najčastejšou formou neformálnej platby bola u respondentov bonboniéra alebo iná sladkosť, ktorú dalo 52 % respondentov. Ďalej nasledoval alkohol s 38 %, kvety s 14 % a hotovosť v rozmedzí 101 až 333 € s 13 %. Ak si lekár neformálnu platbu vyžiadal, išlo najmä o finančné hotovosti (tvorili 54,9 % vyžiadaných neformálnych platieb), najčastejšie vo výške od 101 do 333 € (tvorili 20,9 % vyžiadaných neformálnych platieb a stretlo sa s nimi 6,9 % respondentov).

Respondenti ako najčastejší dôvod uvádzajú prejavenie vďaky (31,4 %). Respondenti dávali ďalej neformálne platby, aby o nich bolo lepšie postarané (26,8 %), aby im služby boli poskytnuté čo najskôr a nemuseli čakať (15,3 %), aby sa dostali ku kvalitnému odborníkovi (15,2 %) alebo z princípu, že je to zvyk a patrí sa to (11,4 %). Z ostatných dôvodov, ktoré boli uvedené vo viac ako 5 % prípadoch, bola uvedená obava, aby respondentovi vôbec bola poskytnutá liečba alebo chceli hospitalizovať príbuzného či potrebovali PN.

Dôvodom, prečo si lekári pýtajú úplatky je, aby bolo o pacienta lepšie postarané (1,9 %). Tento dôvod výrazne dominuje aj pri dávaní neformálnych platieb pacientmi (17,5 %). Pacienti dávajú neformálne platby hlavne z dôvodu, aby im služby boli poskytnuté čo najskôr a nemuseli čakať a aby sa dostali ku kvalitnému odborníkovi. Dávanie neformálnych platieb z takéhoto dôvodu už môžeme označiť za určitú formu korupčného správania.

Lekári si od pacientov najčastejšie vyžiadali neformálnu platbu z dôvodu, aby bolo o pacienta lepšie postarané (28 %), aby sa dostal ku kvalitnému odborníkovi (16 %) a aby vôbec pacientovi liečbu poskytli (14 %).

Z vyžiadaných platieb dominuje hotovosť v rozmedzí 101 – 333 € (34 %), hotovosť vyššia ako 334 € (12 %) a hotovosť do 33 € (10 %). Pri všeobecných lekároch sú úplatky v naturáliách (75 %) a v hotovosti do 33 € (25 %). Naopak, pri ortopédoch majú všetky úplatky formu hotovosti, pričom až 25 % tvorila hotovosť vyššia ako 334 €. Finančná hotovosť je v 79 % formou úplatku aj pri chirurgoch a 71 % pri gynekológoch.

To, že za svoju neformálnu platbu dostali to, čo požadovali alebo im bolo ponúkané, si myslí až 77 % respondentov, ktorí priznali, že dali minimálne jednu neformálnu platbu. Tento údaj naznačuje, že neformálne platby obom stranám zabezpečujú to, čo im v požadovanom množstve, kvalite a čase často nedokáže zabezpečiť systém. Naopak, pri 17 % respondentov neformálna platba nenaplnila ich očakávania. Respondenti boli so službami viac spokojní v prípade, že neformálnu platbu dali svojvoľne ako v prípade, že bola od nich požadovaná…

… Podiel respondentov, ktorí dali neformálnu platbu, narastal s rastúcim vekom respondenta. Toto môže súvisieť jednak s častejšími kontaktmi so zdravotníctvom so zvyšujúcim sa vekom, ako aj so skutočnosťou, že obdobie, na ktoré sme sa respondentov pýtali, nebolo časovo obmedzené. Starší respondenti preto v princípe mohli uvádzať skúsenosti za dlhšie obdobie. Prepitné ako forma neformálnej platby bolo častejšie najmä u mladších vekových skupín (do 54 rokov), kdežto s vyžiadanou korupciou sa stretli najčastejšie ľudia vo veku nad 55 rokov (až 28,3 respondentov vo veku 55-64 rokov)…

POKRAČOVANIE