Lieky 36
Po skončení druhej svetovej vojny nasledoval Norimberský proces a denacifikácia Nemecka. S vysporiadaním s temnou minulosťou to ale pre Nemecko nebolo také jednoduché a hrozivý tieň nacizmu Nemcov prenasleduje dodnes, akokoľvek sa ich politické špičky snažia tento fakt prekrývať modernými politickými heslami o imigrácii, spoločnej Európe a právach menšín. V povojnových rokoch nasledoval nielen Norimberg, ale aj ďalšie súdne procesy už v réžii Nemecka. Každý národ sa s temnou minulosťou vysporiadal inak. V Československu skončil na popravisku dr. Tiso, v izraelskej väznici Ramla v máji 1962 nacista Adolf Eichman, zodpovedný za deportáciu Židov do koncentračných táborov. Mnohí nacisti utiekli okrem iného aj za pomoci Červeného kríža hlavne do Južnej Ameriky, kde našli svoje útočisko. USA sa totiž neštítili spolupráce s nacistickými vedcami; každý výskum, hoci aj neľudský, každá tajná informácia mala pre nich cenu zlata. Len Nemecko vo veľkej miere vytesnilo zo svojho povedomia pocit viny.
Tesne po vojne USA a Veľká Británia stíhali nielen nacistických pohlavárov, ale aj riaditeľov I. G. Farben:
… Otázkou postupu voči I. G. Farben bola jablkom sváru v mnohých interných diskusiách medzi USA, Veľkou Britániou a Ruskom. Išlo totiž o štvrtú najväčšiu spoločnosť na svete, ktorá takmer výlučne vlastnými silami podporovala nacistické vojnové úsilie a príslušne z toho ťažila. Jej početní obhajcovia namietali, že tá spoločnosť bola v skutočnosti útočiskom popredných vedcov a vynálezcov a že je absurdné robiť ju zodpovednou za nacistické zločiny. Niektorí Briti a Američania jej prejavovali solidaritu. Istá hlučná menšina to ešte viac komplikovala argumentami, že namiesto úsilia o hľadanie spravodlivosti charakteristického pre prvé povojnové roky sa po roku 1947 presadzuje židovská „túžba po pomste“. Republikánsky kongresman zo štátu Mississippi John Rankin označil prebiehajúci proces s I. G. Farben za „hanebný“ a dodal, že zatiaľ čo si „všetky ostatné krajiny už umyli ruky a stiahli sa z týchto perzekučných saturnálií, istá rasová menšina ešte dva a pol roka po skončení vojny nielenže v Norimbergu vešia nemeckých vojakov, ale aj v mene Spojených štátov amerických súdi nemeckých podnikateľov.“
Tí, čo skúmali dejiny I. G. Farben a jej kľúčovú úlohu v druhej svetovej vojne, však vedeli, že vykresľovať túto spoločnosť inak ako Hitlerovho plnohodnotného a nadšeného partnera by bolo prinajlepšom pokrytecké a prinajhoršom klamlivé. Brigádny generál Telford Taylor, ktorý vo funkcii najvyššieho amerického prokurátora vojnových zločinov vystriedal sudcu Najvyššieho súdu USA Roberta Jacksona, to vyjadril bez obalu: šéfovia I. G. Farben boli „tými čarodejníkmi, ktorí z prízraku Mein Kampfu urobili skutočnosť“.
Rok predtým sa v správe, ktorú dal vypracovať generál Dwight Eisenhower, konštatovalo že I. G. Farben bola pre nacistov taká nenahraditeľná, že všetky jej závody, ktoré sa využívali na vojnovú výrobu, treba zbúrať a zvyšok skonfiškovať a rozdeliť medzi víťazov. V čase, keď začínal tento trestný proces, sa ešte stále živo diskutovalo, ako dosiahnuť tento cieľ.
Šesťdesiatstranový obžalobný spis vinil dvadsiatich štyroch starších vedúcich pracovníkov I. G. Farben za zločiny ako „plánovanie, príprava, rozpútanie a vedenie útočnej vojny“, „rabovanie a plienenie“ a „zotročovanie a masové vraždenie“. Medzi obžalovanými bol predseda dozornej rady a generálny riaditeľ I. G. Farben Carl Krauch, riaditelia Fritz ter Meer, Otto Ambros, Heinrich Bütefisch, Christian Schneider a Welter Dürrfeld, z ktorých každý mal nejaký dosah na závod Monowitz. Ďalšími boli chemici Heinrich Hörlein, Wilhelm Mann a Dr. Carl Wurster, ktorí pôsobili ako riaditelia spoločnosti Degesch, výrobcu Cyklónu B…
… Tridsaťtriročný zástupca Telforda Taylora Joshua DuBois mladší poukázal na zreteľný rozpor medzi brilantnými mozgami I. G. Farben a tým, čo sa im kládlo za vinu: „Toto je príbeh dvadsiatich štyroch géniov, ktorí zmenili tvár sveta. Títo najbrilantnejší muži Európy riadili priemyselný komplex známy ako I. G. Farben. Títo zločinci z I. G. Farben, nie pomätení nacistickí fanatici, sú hlavnými vojnovými zločincami. Ak vina týchto zločincov nevyjde najavo a nestihne ich trest, budú predstavovať oveľa väčšiu hrozbu pre budúci mier ako Hitler, keby ešte žil.“…
Zdroj: Patricia Posnerová – Lekárnik z Auschwitzu (Nevyrozprávaný príbeh Victora Capesia) IKAR 2018
POKRAČOVANIE
Celá debata | RSS tejto debaty