slovenské zdravotníctvo

Ako ďalej ? 08

Aj západná medicína pozná pojem psychosomatika, to znamená jav, ktorý zohľadňuje nedeliteľnosť tela a duše, a ich vzájomné ovplyvňovanie, hoci rozdelenie na „telo“ a „dušu“ je didakticky užitočné, ale narobilo aj veľa problémov a nedorozumení. Západná medicína už vie a uznáva skutočnosť, že napríklad dlhodobý stres môže zapríčiniť vznik žalúdočných vredov alebo kardiovaskulárne ochorenia, ale liečba sa stále uberá fyzikálno-chemickými prostriedkami (lieky na nastolenie acidobázickej rovnováhy v prvom prípade; lieky na rozšírenie ciev, riedenie krvi a zníženie krvného tlaku v druhom prípade). Zaiste, skutočná psychosomatická liečba je oveľa zdĺhavejšia a vyžaduje si zo strany pacienta väčšie úsilie – zmenu životosprávy a predchádzanie alebo zvládanie stresu, čo je v dnešnej dobe takmer nemožné – a zo strany lekárov oveľa masívnejšiu a účinnejšiu osvetu, inými slovami prevenciu, nie iba predpísanie liekov a ledabolo prehodenú poznámku smerom k pacientovi, nech prestane fajčiť, rozčuľovať sa a viac sa hýbe (niektorí lekári ostanú iba pri tých liekoch). Ako si ale neskôr ukážeme, ani už tak notoricky známe poznatky o kardiovaskulárnych ochoreniach nemusia byť zárukou úspešnej liečby, nech sa budeme snažiť, koľko chceme, pokiaľ budeme liečiť iba jednotlivé telesné orgány, (v lepšom prípade celého jedinca), a nie celé prostredie, či už fyzické alebo sociálne, v ktorom sa nachádza.
Otázkou je, nakoľko sú takto stanovené liečebné metódy v západnej medicíne účinné, to znamená z dlhodobého hľadiska. Výsledky liečby môžu byť okamžité (vytrhnutý zub), takmer okamžité (liečba akútnej angíny antibiotikami) alebo symptomatické (liečba cukrovky inzulínom, vysokého krvného tlaku apod.), a nakoniec paliatívne. Symptomatická liečba je charakteristická tým, že telu dodávame dlhodobo také látky, ktoré síce samotnú chorobu nevyliečia, ale odstraňujú (potláčajú) chronické symptómy choroby. Paliatívna liečba sa tiež snaží o miernenie symptómov, ale je to už posledné štádium neliečiteľných smrteľných chorôb, a v tom prípade ide o celkové uľahčenie poslednej životnej etapy trpiaceho, na fyzickej, psychickej, sociálnej a duchovnej úrovni.
A čo samotná diagnostika? Západný svet má k dispozícii najrôznejšie diagnostické a zobrazovacie metódy, ich počet a využitie narastá, ale je stále určité percento pacientov (či skôr ich počet narastá), pri ktorých sa stanoviť diagnózu nedarí, hoci oni pociťujú vážne subjektívne problémy:
… V přístrojovém vybavení se naše zdravotnictví může směle srovnávat s vyspělým světem. Každá slušná nemocnice má magnetickou rezonanci či alespoň „cétéčko“, výměny kloubů a transplantace se dělají jako na běžícím pásu. Z hlediska techniky kráčí moderní medicína od vítězství k vítězství. Jenže přibývá těch, kteří se dokonale vybavené medicíně jaksi nepovedli. Statistiky ukazují, že téměř 40 % pacientů trpí takzvanými „funkčními“ či „psychosomatickými“ obtížemi. Výsledky jejich vyšetření jsou negativní, z pohledu biologické medicíny jim tedy nic není, oni ale přesto trpí. Zoufale bloudí po nemocnicích, jsou posíláni od jednoho vyšetření k druhému, ale odhalit příčinu jejich obtíží se nedaří. Léky ordinované doktory, kteří mají pocit, že něco předepsat musejí, jim nepomáhají, spíš vyvolávají různé potíže, jež je nutí vyhledat další lékaře a užívat jiné léky…
… „Lékař je člověk, který podává léky, o nichž ví jen velmi málo, k léčbě nemocí, o nichž ví ještě méně, lidem, o nichž neví vůbec nic.“ Voltairova slova vystihují paradox biologické medicíny, jež vychovává špičkové specialisty, pro něž je porozumění nemoci důležitější než porozumění pacientovi. Za obrovských nákladů tak medicína stále méně přispívá ke zlepšení zdraví. Loni (2004) překročily náklady na léky v ČR 55 miliard korun. Počet občanů obávajících se o svoje zdraví se přitom stále zvyšuje, v roce 2005 obavy vyjádřilo 42 % lidí. Něco tu zkrátka nehraje. Problém není jen v tom, jak se ve zdravotnictví plýtvá. Problém je v samotném základu biologické medicíny, v úzkém zaměření na chorobu, v ignorování celostního, komplexního přístupu k člověku ve zdraví i nemoci.
„Do ordinací lékařů denně přichází nejméně 30 – 40 % pacientů s obtížemi a nemocemi, u kterých je velký podíl psychických faktorů,“ upozorňuje doktor Jan Poněšický z německé Rehabilitations klinik für Orthopedie und Psychosomatik v německém Berggiesshübelu.
Potřebu změnit přístup k pacientovi ukazuje i řada výzkumů. Prestižní časopis British Medical Journal před časem upozornil na problém biologické medicíny v podobě rychle narůstajícího počtu „nevysvětlitelných chorob“. Lékaři prostudovali dokumentaci 60 tisíc pacientů, z nich vybrali 400 jedinců, kteří chodili nejčastěji k lékaři, a ty pak sledovali po dobu tří let. Zjistili, že tito lidé absolvovali v průměru osmnáct návštěv u specialistů. Přitom u 25 % pacientů se nepodařila ani zčásti medicínsky vysvětlit příčina jejich obtíží. Objektivně byli zdraví, jenže oni se tak rozhodně necítili …
Toľko MUDr. Hnízdil.
Obvykle nakoniec takíto pacienti končia na psychiatrii a záverom sú najrôznejšie psychiatrické diagnózy. Toto bezmyšlienkovité a rutinné využívanie diagnostickej techniky, na rozdiel od použitia skromnejších prostriedkov, ale o to viac vedomostí, praxe a intuície, sa stalo v posledných desaťročiach na Západe príznačným, a zdá sa, že je to ďalšia z príčin, ktorá doviedla zdravotníctvo do slepej uličky. Hoci by sa mohlo zdať, že čím viac techniky, tým lepšie, v područí zdravotných poisťovní ale najnovšie výdobytky vedy nie sú tak či tak dostupné každému a ihneď podľa potreby, a tak isto za novými technológiami žalostne kríva ich ovládanie samotnými lekármi. Veď ako sa dá vysvetliť taký fenomén na Slovensku, že veľmi veľa prípadov rakoviny lekári špecialisti zistia až v terminálnom štádiu?
Samozrejme, sú tu ešte ostatné medicínske smery, ktoré západná medicína označuje pojmom alternatívne: čínska tradičná medicína, indická ajurvéda, homeopatia, akupunktúra (súčasť čínskej medicíny) a mnohé ďalšie (kompletný prehľad alternatívnych liečebných postupov na takmer šesťsto stranách obsahuje kniha Velká kniha alternativní medicíny od JitkyLenkové).
Každý smer je založený síce na inom filozofickom základe, aj keď niektoré vychádzajú z podobných premís; väčšinu však spája to, že sa na pacienta pozerajú holisticky (celostne) a liečia jedinca ako individualitu, a neriešia dané onemocnenie štatisticky danými a overenými postupmi. Nebezpečné ale je, ak sa snažíme vystihnúť a vysvetliť konkrétny liečebný systém jednou všeobecnou poučkou, z čoho vzniká nepochopenie a nedôvera v očiach západných lekárov, ktorí namiesto toho, aby dané fenomény podrobnejšie skúmali, zaujímajú a priori voči alternatívnym smerom odmietavý postoj. Pri homeopatii je to definícia „podobné sa lieči podobným“, hoci systém homeopatie je oveľa zložitejší a pestrejší. Pri čínskej medicíne je to zas princíp energie čchi spolu s princípom jin-jang, ktorý vychádza z filozofického smeru taoizmu, čo v mnohých tvrdo materialisticky zameraných lekároch vyčarí na tvári posmešnú grimasu. Odmietavé stanovisko býva podložené argumentom, že priaznivci alternatívnych smerov nevedia vysvetliť, na akom princípe funguje napr. homeopatia, „ak v lieku už nie je žiadne stopové množstvo účinnej látky“; alebo ako sa dá napichovaním ihlami ovplyvniť funkcia vnútorných orgánov, ak nevieme „zmerať“ či „zobraziť“ samotnú energiu čchi.
Na ťažkú pozíciu alternatívnych medicínskych smerov na Slovensku poukazuje aj samotná legislatíva, ktorá uprednostňuje iba školskú medicínu západného smeru, a ostatné liečebné smery nie sú hradené z povinného zdravotného poistenia. Hoci, ako je to už na Slovensku zvykom, pre niekoho zákon neplatí, a zdravotná poisťovňa, k tomu ešte štátna, preplatila neschválené výkony za 4,15 milióna eur a inak finančne zvýhodnila niektoré zdravotnícke zariadenia. Presnejšie povedané, preplatila bežne vykonávané a preplácané výkony, ale špecifikované tak, aby zazmluvnený lekár (MUDr. Kostka) mal z nich vyšší zisk, ako ostatní. Tomu sa hovorí „rovní a vyvolení“. Že sa nedá hovoriť o demokracii a trhovom mechanizme, ak pacient si nemôže zo svojho zdravotného poistenia dať preplatiť aj alternatívne liečebné zákroky, hoci na druhej strane sa plytvá finančnými prostriedkami na preferované zdravotnícke výkony zvýhodňovaných poskytovateľov, je jasné. A zvýhodňovaní sú iba vďaka svojej chamtivosti a známostiam, nie preto, že by pre pacientov boli väčším prínosom. K jednotlivým alternatívnym smerom si však povieme viac v iných kapitolách.

POKRAČOVANIE