slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 73

Avizovaná reforma mala byť spustená 1.1.2020, s postupným uplatňovaním daných kritérií:

… Nemocnice dostanú na prípravu na nové kritériá podľa MZ dostatok času. Prvýkrát sa v praxi použijú v roku 2020, pričom ich postupný nábeh potrvá do roku 2021. V prípade oddelení, ktoré nesplnia po roku 2021 kvalitatívne kritériá, sa táto skutočnosť premietne do zmlúv a úhrad z verejného zdravotného poistenia.

Pacienti sa však podľa rezortu zdravotníctva nemusia obávať, že by ich nemal kto operovať.

„Poisťovne totiž zároveň navýšia zazmluvnený počet operácií tým oddeleniam, ktoré sa nachádzajú v rovnakej spádovej oblasti, majú rovnakú špecializáciu, no navyše splnili nastavené kritériá kvality a bezpečnosti liečby,“ vysvetlila úlohu poisťovní prezidentka Asociácie zdravotných poisťovní SR Katarína Kafková.

Zároveň dodala, že zachovanie dostupnosti je popri kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti jedným z kľúčových kritérií pripravovaných zmien…

Oddelenia, ktoré by nesplnili kritériá kvality, by nezanikli, ale zmenili by sa na doliečovacie zariadenia, ktorých je v súčasnosti na Slovensku zúfalý nedostatok:

… Z pohľadu pacientov by sa mali po spustení projektu stratifikácie zlepšiť aj podmienky na doliečovanie a následnú zdravotnú starostlivosť, teda dlhodobú starostlivosť. Hneď, ako to pacientov zdravotný stav umožní, prevezú ho do nemocnice v blízkosti jeho bydliska, kde bude doliečovaný na špecializovaných lôžkach určených výhradne na následnú starostlivosť.

Pacienti po vážnejších operáciách často potrebujú na doliečenie týždne, ktoré im však nemocnica na akútnych lôžkach nemôže z kapacitných dôvodov zabezpečiť.

Takíto pacienti sú potom prepúšťaní do domácej starostlivosti, kde MZ chce podporiť domácu ošetrovateľskú starostlivosť. Následná starostlivosť tak nebude iba na rodinných príslušníkoch, čo sa v mnohých prípadoch stáva.

Práve reprofilizácia lôžok na oddeleniach, ktoré nesplnia kvalitatívne kritériá, na lôžka doliečovacie, je príležitosťou, ako môžu nemocnice využiť svoje uvoľnené kapacity v prospech pacienta. Vyrieši sa tak problém nedostatku doliečovacích lôžok, ktorý už dnes pociťujeme…

V apríli 2019 bola stratifikácia predstavená verejnosti premiérom Pellegrinim a ministerkou Kalavskou. Podľa prieskumu, ktorý vykonalo Ministerstvo zdravotníctva a Asociácia zdravotných poisťovní, 83% opýtaných, medzi ktorými boli zástupcovia zriaďovateľov z verejného aj súkromného sektora, manažment nemocníc, ale aj lekári a sestry, považuje reformu za potrebnú.

Avizovaná stratifikácia však rozbehla vlnu odborných, ale najmä politických debát. Len v medzirezortnom pripomienkovom konaní padlo vyše 300 pripomienok. Politici aj verejnosť sa rozdelila na dva tábory. Na tých, ktorí cítia potrebu už konečne zefektívniť celkové fungovanie nemocníc, a na tých, ktorí by najradšej zachovali súčasný status quo, hoci najviac sa na pomery v nemocniciach sťažujú samotní pacienti. Ale ak sa voličom podsunie zjednodušené vysvetlenie, že stratifikácia znamená v prvom rade rušenie nemocníc a ich odpredaj finančným skupinám, tak potom aj volič-pacient, hoci nad stavom nemocníc škrípe zubami, sa proti stratifikácii vehementne ohradí. Preto na takúto populistickú kartu tesne pred voľbami stavil (ako inak a nie po prvý raz) aj Róbert Fico. Na téme stratifikácie, verejnosťou citlivo vnímanou, zbierali politické body takmer všetky politické strany. Richard Sulík (SaS) obvinil Fica, že pred voľbami kalkuluje o svojich politických preferenciách a súčasne vyzval ministerku Kalavskú, aby do volieb nesmerovala do zdravotníctva investície, ktorú nie sú v súlade so stratifikáciou.

Za stratifikáciu sa postavila aj strana Most-Híd, SNS, s výhradami aj OĽaNO a Sme rodina. Podľa Zuzany Šebovej zo strany Sme rodina stačí na zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre 95 % obyvateľov osem koncových nemocníc:

… Tie by zároveň zabezpečili dostupnosť vysokošpecializovaných medicínskych disciplín do maximálne 90 až 120 minút. Všetky prebytočné kapacity by sa tak mohli zmeniť na dlhodobé lôžka. Posilnili by sa centrá jednodňovej chirurgie, denné stacionáre a ďalšie zariadenia sociálno-zdravotnej starostlivosti.

Sieť zdravotníckych zariadení by potom dopĺňali tri súčasné kardiologické ústavy, špecializované psychiatrické ústavy v Pezinku a Michalovciach a onkologické ústavy v Bratislave a Košiciach…

… „Čo nám v materiáli chýba, je spôsob financovania reformy, ktorý má zahŕňať aj zdravotníckych pracovníkov,“ upozornila Šebová. Tiež podľa nej nie je jasné, aké dopady bude mať uvedená reforma na kvalitu života občanov. „A čomu vôbec nerozumieme, je spôsob realizácie reformy legislatívne, navyše ústavným zákonom, keď takéto strategické rozhodnutia môže prijímať vláda, resp. ministerstvo, ktoré má v rukách Smer-SD už niekoľko rokov.“ …

Šebová kritizuje aj veľký podiel mzdových nákladov:

… Je podľa nej nadmieru jasné, že nemocnice nemôžu poskytovať prvotriednu zdravotnú starostlivosť pri nesplatených dlhoch vo výške minimálne 1,5 miliardy eur. „Legislatíva nemocniciam určuje rast nákladov, avšak možnosti ovplyvňovať jej výnosy ponecháva na zdravotné poisťovne. Veď mzdy v zdravotníctve predstavujú viac ako 70 % prevádzkových nákladov nemocníc,“ upozorňuje Šebová…

… Stratifikácii chýba podľa hnutia reálny pohľad na nedostatok kvalitného zdravotného personálu, hlavne lekárov a zdravotných sestier. „Bude potrebné, aby mzdy zdravotných pracovníkov v ústavných zariadeniach neboli viazané na priemernú mzdu v krajine,“ hovorí Šebová. Malo by sa podľa nej prejsť na nový systém odmeňovania s oveľa väčším dôrazom na výkony a ich kvalitu…

POKRAČOVANIE