slovenské zdravotníctvo

Lieky 33

Terapia v súčasnej západnej medicíne je postavená vo veľkej miere na syntetických liekoch. Predtým, ako sa začali vyrábať a používať syntetické lieky, sa liečilo samozrejme liekmi prírodnými: komplexnými chemickými zlúčeninami obsiahnutými v bylinách, mineráloch, biologických organizmoch. Začiatkom 20. storočia, s prudkým vývojom chémie, sa objavili aj prvé syntetické lieky. Nie je preto divné, že prvými výrobcami syntetických liekov boli vlastne chemické továrne, ktoré dovtedy vyrábali napríklad syntetické farbivá alebo čistiace prostriedky. Ťažiskom vedeckého výskumu v oblasti chémie bolo najprv zistiť, ktorá účinná chemická látka, nachádzajúca sa v prírodnom liečive, má výrazný vplyv na určitú diagnózu, a túto látku synteticky vyrobiť. Preto sa výroba syntetických liekov nezaobišla bez podpory vedcov v oblasti chémie.

Na čo chcem poukázať, nie je historický prehľad vývoja syntetických liekov a s nimi súvisiacich vedeckých objavov. Ten nie je natoľko zaujímavý, ako ten fakt, že výroba syntetických liekov, aj keď podlieha prísnejším hygienickým a bezpečnostným podmienkam, ako napríklad výroba farbív, je stále v prvom rade masová priemyselná výroba, so všetkými svojim sprievodnými znakmi: investícia kapitálu za účelom maximálneho zisku. Preto aj prvými výrobcami syntetických liekov v Európe boli také chemické giganty, ako nemecký koncern I. G. Farben. Pozrime sa teda na jednu historickú etapu tejto chemickej spoločnosti:

… Interessen-Gemeinschaft Farben (Záujmové spoločenstvo Farben) vzniklo v decembri 1925, iba osem rokov pre tým, ako sa Hitler stal nemeckým kancelárom. Vtedy sa šesť popredných chemických a farmaceutických spoločností, medzi nimi najväčší svetoví výrobcovia syntetických farbív Bayer, Hoechst, BASF a Agfa, zlúčili do jedného obrovského priemyselného konglomerátu.

   Za štrnásť rokov od svojho vzniku až do vypuknutia druhej svetovej vojny sa I. G. Farben zaskvela štyrmi Nobelovými cenami za chémiu a medicínu. Mala faktický monopol na patentované vynálezy v oblasti výroby syntetických náhrad prírodných surovín, predovšetkým kaučuku a benzínu, ako aj revolučné lieky na syfilis a dokonca výhradné právo na známe analgetikum aspirín. I. G. Farben sa mohla pochváliť aj špičkovým výskumom pestrej palety produktov od umelého sladidla sacharín až po vysoko toxické plyny a nádejné raketové palivá. Jej štvrť milióna zamestnancov malo vyššie platy a lepšiu kvalifikáciu ako pracovníci konkurenčných priemyselných podnikov. Vďaka zložitej sieti partnerstiev a dcérskych firiem sa I. G. Farben v rekordnom čase stala najväčšou chemickou spoločnosťou na svete a štvrtým najväčším priemyselným konglomerátom, hneď za spoločnosťami General Motors, U. S. Steel a Standard Oil. Bola zďaleka najziskovejšou firmou v Nemecku…

Preskočme niekoľko rokov a pozrime sa na obdobie nástupu Hitlera k moci. Poučenie z prvej svetovej vojny nebolo v kontexte, že by Nemecko malo upustiť od svojich militantných ambícií. Poučením pre Hitlera bolo, že porážka v prvej svetovej vojne bola spôsobená nedostatkom surovín. Preto Hitler upriamil svoju pozornosť práve na I. G. Farben:

… Hitler prišiel k názoru, že krajina sa musí stať vojensky sebestačnou. Technológie I. G. Farben boli v jeho očiach jedinečnou príležitosťou prebudovať Nemecko tak, aby sa zbavilo závislosti na dodávkach ropy, kaučuku či dusičnanov zo zahraničia. No vzťahy medzi nastupujúcim pravicovým nacionalistom a mohutným priemyselným monolitom sa sprvoti nevyvíjali dobre. Mohla za to skutočnosť, že mnohí z najlepších vedcov I. G. Farben a približne tretina jej vedenia boli Židia. To spôsobilo, že v prvých vohľadoch medzi chemickým obrom a Treťou ríšou bola veľká dávka schizofrénie…

… Nemecko sa stalo prvou krajinou sveta, ktorá zakázala vivisekciu. Za laboratórne experimenty na živočíchoch sa človek mohol dostať do koncentračného tábora a v niektorých prípadoch dokonca hrozil trest smrti. Jeden z popredných lekárskych vedcov I. G. Farben Heinrich Hörlein dokazoval, že pokusy na živočíchoch sú nevyhnutné na testovanie bezpečnosti liečiv zachraňujúcich život, čo nacisti použili ako ďalší dôkaz, že I. G. Farben je „medzinárodná židovská organizácia“.

   Carl Bosch, laureát Nobelovej ceny za chémiu, ktorý riadil koncern, nepatril medzi obdivovateľov Hitlera. Na nacistov hľadel takmer ako na politických gaunerov, ktorí nemajú pochopenie pre vedecké inovácie predstavujúce základ sily I. G. Farben. Keď sa však začal Hitlerov vzostup k moci, Bosch pochopil, že spoločnosť sa musí transformovať z nedôveryhodného outsidera na nenahraditeľného partnera nacistov. Otvoril teda jej pokladnicu a v roku 1933 sa I. G. Farben stala najväčším finančným prispievateľom Hitlerovej strany vo voľbách, v ktorých získala takmer šesť miliónov hlasov a jej vodca si upevnil svoje postavenie nemeckého kancelára…

… Koncom roka 1933 sa Bosch osobne stretol s Hitlerom. Spočiatku to medzi nimi ladilo, zblížil ich spoločný záujem rozvinúť intenzívny a nákladný program s cieľom dosiahnuť palivovú nezávislosť krajiny. Stretnutie sa však skončilo v mrzutom tóne, keď Bosch prejavil znepokojenie nad nacistickým programom urýchleného vylučovania Židov z vedeckého výskumu…

S Boschom síce Hitler nepochodil, ale to bol len začiatok. Hitler v tom istom roku využil svoje právomoci na to, aby vyhlásil zákaz pôsobenia Židov vo vede a technike, na univerzitách, v štátnej správe a pri poskytovaní služieb vláde. Nacisti I. G. Farben ale veľmi potrebovali:

… A tak od roku 1937 tvrdo pracovali na tom, aby dosiahli to jediné, čo mohlo tento konglomerát urobiť pre Tretiu ríšu prijateľným – znacifikovať ho. Hitler vymenoval bývalého chemika spoločnosti Bayer Roberta Leya za vedúceho nacistickej organizácie Nemecký pracovný front (DAF). Všetkých židovských funkcionárov prepustili. Tretinu dozornej rady násilím vyhnali z budovy a zakázali im akýkoľvek kontakt s firmou. Popredných židovských vedcov z výskumných divízií odstavili a urýchlene nahradili inými. Po tom, ako Židov vypudili z významných pozícií v I. G. Farben, urobili z Carla Boscha jej čestného predsedu, čím ho fakticky zbavili takmer všetkého reálneho vplyvu. Mnohí funkcionári spoločnosti sa stali členmi nacistickej strany a niektorí z nich dokonca aj SS. I. G. Farben získala certifikát, že je „nemeckou firmou“ v plnom súlade s rasovými zákonmi. Aby demonštrovala, ako vážne berie svoje úsilie stať sa árijskou spoločnosťou, prepustila 107 židovských vedúcich oddelení, ktorí pôsobili v jej medzinárodných divíziách za hranicami Nemecka…

Zdroj: Patricia Posnerová – Lekárnik z Auschwitzu (Nevyrozprávaný príbeh Victora Capesia)            IKAR 2018

POKRAČOVANIE