slovenské zdravotníctvo

Poplatky v zdravotníctve 07

Minister Drucker stále trval na svojej predstave ošetrenia za poplatok mimo ordinačných hodím vo výške 15 až 30 eur. Malo ísť o priamu platbu za výkon lekára:

1. Pacient sa bude môcť u lekára objednať na termín, ale až po bežných ordinačných hodinách (po 14. hodine), pôjde o tzv. doplnkové ordinačné hodiny.
2. Namiesto termínu poplatok je podľa zdravotníckeho rezortu v tomto prípade presnejší výraz priama platba, pacient totiž bude platiť lekárovi priamo za jeho výkony. Strop platby stanoví ministerstvo, uvažuje sa o sumách 15 až 30 eur.
3. Lieky predpísané počas doplnkových ordinačných hodín preplatia zdravotné poisťovne.
4. Doplnkové ordinačné hodiny budú súčasťou zmluvy poskytovateľov so zdravotnými poisťovňami, schvaľovať ich bude samosprávny kraj.
5. Ak bude chcieť lekár vyberať peniaze od pacientov v doplnkových ordinačných hodinách, musí najskôr garantovať bežné ordinačné hodiny v určitom rozsahu, napríklad u všeobecného lekára je to 35 hodín týždenne (7 hodín denne), u špecialistu 30 hodín týždenne (6 hodín denne).
6. Doplnkové hodiny budú môcť tvoriť maximálne štvrtinu z celkových ordinačných hodín, počas nich lekár nemôže ošetriť viac ako jednu tretinu z počtu pacientov, ktorí za týždeň navštívia jeho ambulanciu.
7. Pacienti sa budú objednávať cez internet, cez službu, ktorú bude spravovať Národné centrum zdravotníckych informácií, lekári sa tam budú musieť zaregistrovať.
8. Pri porušení pravidiel, napríklad ak lekár v doplnkových hodinách vyšetrí viac ako jednu tretinu pacientov, mu hrozí pokuta 2 000 eur.

Navrhnutá suma ale podľa Mariana Šótha nepokryje v žiadnom prípade lekárovu prácu:

… Šéf Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth ešte minulý rok tvrdil, že za vyšetrovanie po ordinačných hodinách by pacienti mali platiť od 50 eur vyššie, inak sa to lekárom neoplatí…

Názory na Druckerov návrh boli rôzne:

… Diabetológ Jozef Lacko sa domnieva, že takáto zmena je určite v prospech pacienta. Pre niektorých zamestnaných, ktorí odvádzajú poistné, je problémom čakať, kým sa dostanú na rad. „Aj hodina je pre nich vzácna, preto sú ochotní si za zdravotnú starostlivosť priplatiť. Je to férové aj pre poskytovateľov, pre lekárov, aj pre pacientov. Keď je zdravotný personál ochotný pracovať, nech je to umožnené,“ skonštatoval Lacko.

Gastroenterologička Alena Jancová hovorí, že aj teraz objednáva pacientov po ordinačných hodinách, ak treba, a peniaze od nich neberie. Sumy 15 až 30 eur považuje za vysoké. „My sme na východe Slovenska a myslím si, že mnohí ľudia na to nemajú. Viacerí za mnou cestujú zďaleka, čiže sú radi, že si zaplatia cestu,“ uviedla Jancová. Ako doplnila, stále je to otázka toho, akí sú solventní pacienti a ako si lekár cení svoj čas.

Niektoré pacientske organizácie majú ešte veľa otázok k plánovaným zmenám. „Nie som ešte presne informovaný o tom, aký to bude mať dopad na pacientov, či sa týmto opatrením skvalitní zdravotná starostlivosť. Ale myslím si, že takáto zmena určite neskvalitní zdravotnú starostlivosť. Zdá sa mi, že možno aj 80 percent obyvateľov si to vôbec nebude môcť dovoliť a takýto postup je skôr pre prominentných,“ reagoval prezident Zväzu diabetikov Slovenska Jozef Borovka.

Borovka sa obáva, že by takýto systém mohol byť zo strany lekárov aj zneužívaný. Napríklad tak, že budú tlačiť chorých na objednávanie poobede…

Lekári sú asi vyvolená kasta, pretože za ošetrenie v doplnkových ordinačných hodinách by chceli nielen platbu za výkon, tak ako od poisťovne, ale aj peniaze za „svoj čas“:

… V prípade, ak Drucker od zámeru neustúpi, budú zdravotníci žiadať, aby pacient platil nielen za výkon, ale aj za ich čas. Podľa nich by takáto služba mala byť spoplatnená, keďže ide o prácu navyše…

Prosím vás, to je čo? Výkonom svojho povolania vynakladá každý človek čas, energiu, vedomosti, fyzickú silu, často krát stráca nielen čas, ale aj svoje zdravie. Strata času je spojená s výkonom povolania v každej profesii, a každý živnostník či súkromník je platený rovnako, ak pracuje v nedeľu, v noci alebo vo sviatok. Žiadny remeselník si neúčtuje za „svoj čas“, ale za svoju  prácu. Iným prípadom sú zamestnanci, ktorým sú priznané zákonom príplatky za nočnú zmenu, nadčasy alebo sviatky. Ostatne, v každej výrobnej sfére sú tzv. THP pracovníci (analógia k lekárom) odmeňovaní paušálnou mzdou, bez ohľadu  na čas strávený v práci. Žiadne nadčasy im nikto neprepláca. Zobuďte sa páni doktori z toho sna. Socializmus je dávno preč, a vtedy ste museli byť pacientovi k dispozícii v ambulancii osem hodín denne.

Drucker chcel lekárov v podstate dotlačiť k tomu, aby pracovali viac, vyšetrili viac pacientov, za čo mali dostať aj peniaze, ale lekári zareagovali ako vždy v takýchto prípadoch jedovato a hystericky. Lekári mali totiž aj ďalšiu požiadavku: aby doplnkové ordinačné hodiny neboli až po 14. hodine, ale medzi 12. a 13. hodinou. Samozrejme, pretože drvivá väčšina lekárov je už od 13. hodine doma, nie v ambulancii. Ak chce niekto oponovať, že sú naďalej v ambulancii, ale robia administratívne práce, nie je to pravda. Pretože sa stačí posadiť do niektorej čakárne v hociktorej poliklinike na Slovensku, a zistíte, že už o 13. hodine nastúpia do ambulancií upratovačky.

Je jasné, že lekári nesúhlasili s Druckerovým zámerom, pretože sa im zdalo 30 eur za vyšetrenie málo, ale hlavne im vadila regulácia ohľadne počtu takto vyšetrených pacientov, ktorá ich obmedzovala na tretinu z celkového počtu pacientov, podobne ako to bolo kedysi aj pri prednostnom vyšetrení (štvrtina pacientov). Ak by nebola v návrhu táto regulácia, pravdepodobne by s ním súhlasili, ale hrozilo riziko, že v riadnych ordinačných hodinách budú vyšetrovať málo pacientov a budú ich presúvať na doplnkové ordinačné hodiny, z ktorých by mali priamu platbu. Pre lekárov vlastne Druckerov návrh znamenal samé nevýhody: odpracovať hodiny naviac, pričom zisk by bol pravdepodobne podobný, ako pri bezpracnom systéme poplatkov za prednostné ošetrenie, keď im to vynášalo v priemer 500 eur mesačne len za to, že sa pacient dajme tomu telefonicky objednal na určitý termín.

Ale ak sa lekárom zdalo 30 eur za vyšetrenie málo, tak pacientom práve naopak. Pritom Druckerov návrh mal vraj splniť požiadavky pacientov, tých „zárobkovo činných“. Akurát že to nie je pravda. Tých, ktorí by si mohli takéto vyšetrenie dovoliť, je veľmi málo. Ale pacientov, ktorí by privítali vyšetrenie v popoludňajších hodinách, ale nemôžu si ho finančne dovoliť, je podstatne viac: matky z deťmi, aj dôchodcovia, či zamestnanci pracujúci na zmeny:

… V prvom rade, na ministerstve zdravotníctva sa nemajú čo venovať „ekonomicky aktívnym ľuďom“. Povinní sú „venovať sa“ všetkým obyvateľom Slovenska: od novorodencov po seniorov bez ohľadu na ekonomický status. Ak tomu krízoví manažéri na ministerstve neveria, nech si najmú niekoho gramotného, kto im bude cez obedné prestávky čítať Ústavu SR.

Po druhé, na Slovensku sú zhruba dva milióny zamestnancov a niekoľko stoviek tisíc podnikateľov. Tí všetci sú „ekonomicky aktívni ľudia“. Akurát, že pre drvivú väčšinu z nich je 50 eur za normálne vyšetrenie, akurát vo výhodnejšom čase, číra nehoráznosť. Priemerná mzda u nás koncom roka dosiahne 1000 eur. Skúste povedať niekde vo vyspelejších častiach Európy, že je normálne platiť si poistné a za každé vyšetrenie na objednávku platiť ešte extra päť percent z priemernej mzdy. Na jedno vyšetrenie u špecialistu vás hneď pošlú, aj bezplatne… Ak majú byť lekári aktívnejší, znamená to, že sa majú viac venovať „platiacim zákazníkom“, ak budú chcieť prosperovať. Už z toho je však jasné, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti znížená bude, minimálne pre väčšinu „neplatiacich zákazníkov“. Keď už pre nič, tak pre únavu a nesústredenosť takého „aktívneho“ lekára…

Suma sumárum: lekárom sa nechce pracovať viac, aj keby mali možnosť si viac zarobiť. Poisťovne a Ministerstvo zdravotníctva nechcú lekárom platiť vyššie platby a tým pádom aj pacientom zabezpečiť bezodkladnú a bezplatnú zdravotnú starostlivosť.