slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 39

Ešte za ministra Rašiho v roku 2008 došlo k nákupom lineárnych urýchľovačov pre tri štátne nemocnice; v Prešove, Banskej Bystrici a Bratislave. Všetky tri súťaže organizovala košická spoločnosť Pro-Tender. Do každej súťaže sa prihlásil iba jeden súťažiaci:

… Do Bystrice dodávala piešťanská spoločnosť Amedis výrobok od firmy Varian. V bratislavskom Národnom onkologickom ústave zvíťazila firma Transkontakt s Elektou.

Ten Transkontakt, ktorý vlani využil predkupné práva na rozsiahle pozemky v Rusovciach od spoločnosti R.F. Development, kde bol kedysi rozhodujúci spoluvlastník Robert Fico. A napokon v Prešove bola úspešná spoločnosť Ad Rem z Dunajskej Stredy.

Dodala zariadenia od Siemensu. Nemecký koncern nenašiel silu, aby si sám zasúťažil o zákazku za takmer štyri milióny eur bez DPH…

Firme Ad Rem začali zisky rapídne stúpať až po tom, ako sa do vlády dostala strana SMER:

… Jeho tržby sa z roka na rok vyhupli z úrovne necelých päťtisíc eur v roku 2005 na rádovo milióny eur. Recept na úspech?

„Sme obchodníci. Ak sa viem s výrobcom dohodnúť na podmienkach, potom sa spoločnými silami snažíme predávať,“ tvrdí J. Rózsa. Priznáva, že všetko na tomto obchode je previazané so Siemensom. Ten musí zabezpečiť školenia, servis, dodávateľský úver.

Aký bol vklad Ad Remu do obchodu? „Ťažko odpovedať. Veľa firiem má externých spolupracovníkov. V tomto prípade je to možno o inom prístupe k ľuďom,“ hovorí J. Rózsa a dodáva, že má kapacitu iba na jeden takýto veľký projekt.

Ad Rem robí so Siemensom na spoločných medicínskych projektoch práve od volebného roku 2006. Ďalšia otázka, prirodzene, je, ako sa malá neznáma firma bez referencií dostane k spolupráci so silným koncernom.

J. Rózsa opisuje: „K vestníku verejného obstarávania sa môže dostať každý. Ak nájdem zaujímavú možnosť, opýtam sa výrobcu, či to budeme vedieť spoločne robiť.“

Možno špekulovať, či by sa takto cez vestník dostal k spolupráci s veľkou firmou aj niekto, kto sa nemohol na košickej univerzite veterinárneho lekárstva stretnúť so sivou eminenciou ministerstva zdravotníctva – ďalším zverolekárom Jurajom Šuttom. Práve on, hoci neoficiálne, drží kľúče od mnohých investícií, po ktorých túžia štátne nemocnice…

Otázkou ostáva, prečo taká veľká spoločnosť ako Siemens, pri jednom predaji svojho prístroja je odkázaná na sprostredkovateľa (v prípade štátnej nemocnice), ale v inom prípade ho predá priamo nemocnici (súkromnej):

… totožný lineárny urýchľovač dodala priamo, bez tretej osoby, do privátneho Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave. Tento stroj dodávali i do Prešova. Aby nebolo možné porovnávať, za čo nakupuje štát a za čo súkromná nemocnica, Siemens si vyhradil, aby cena bola obchodné tajomstvo…

Štátne nemocnice jednoducho nakupujú prístroje drahšie, ako súkromné nemocnice. V roku 2007 taktiež Ad Rem cez Pro-Tender vyhral súťaž o dodanie štyroch počítačových tomografov pre Košický samosprávny kraj:

… Cenová ponuka na rovnaké zariadenie pre súkromníka, ktorú má TREND k dispozícii, znie na zhruba 430-tisíc eur bez DPH – s pozáručným servisom vrátane náhradných dielcov a obnovovania softvéru. Košická župa vybrala v súťaži s jedným uchádzačom tieto stroje predražené o vyše 65-tisíc eur za kus. Namiesto toho, aby získala množstvovú zľavu.

Do súťaže sa neprihlásila žiadna konkurencia, lebo to nemalo zmysel. Detaily zákazky, napríklad počet efektívnych detektorových kanálov v jednom riadku, boli napísané tak, aby vyhovel iba Siemens.

„Sťažovať sa na Úrad pre verejné obstarávanie je zbytočné. Treba zložiť preddavok, ktorý prepadne. Úradníci nie sú schopní posudzovať technické detaily komplikovaných diagnostických zariadení.

Na Slovensku to jednoducho funguje tak, že kto si súťaž nevypíše, ten ju nevyhrá,“ dodáva so skepsou v hlase jeden z veľkých dodávateľov medicínskych zariadení, ktorý nechce byť menovaný.

„Predstavte si, že predávate autá a v súťaži niekto predpíše priemer volantu 37 centimetrov a dynamický odpor peľového filtra,“ ilustruje absurdnú detailnosť podmienok. Pripúšťa, že dnes sa firmy, ktoré „nespolupracujú“, musia orientovať na biznis v privátnych medicínskych centrách a u súkromných lekárov. Alebo hľadať cesty, aby si súťaže takpovediac vypisovali sami.

Ad Rem mal sám problémy splniť niektoré podmienky súťaže. Napríklad minimálnu ročnú výšku tržieb či referencie z podobných zákaziek za ostatné tri roky.

„Na preukázanie finančného a ekonomického postavenia môže uchádzač alebo záujemca využiť finančné zdroje inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah, ktoré bude mať k dispozícii na plnenie zmluvy,“ vysvetľuje v e-maili šéfka košického župného referátu verejného obstarávania Anna Tarhaničová. A dodáva, že v tomto prípade Ad Rem mal prísľub od Siemensu…

Nuž americký sen o rýchlom zbohatnutí je na Slovensku každodennou realitou. Ale len pre vyvolených.