Lieky 18
Členstvo v kategorizačnej komisii poskytuje široké možnosti ovplyvňovať liekovú politiku a smerovať toky peňazí spriazneným firmám alebo osobám. 1.9.2016 odstúpil z funkcie predsedu kategorizačnej komisie ministerstva zdravotníctva Rastislav Pullmann:
…Pullmann odchádza v čase, keď na verejnosť prenikli informácie o tom, že niektoré firmy získali výhodnú úhradu zdravotnou poisťovňou bez toho, aby predložili potrebné dokumenty. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smer) spustil kontrolu, ktorá súvisí s prácou tejto komisie. Preveruje, či sa 50 liekov dostalo do úhrady zo zdravotného poistenia na základe analýz, ktoré vyžaduje zákon.
Pullman bol v minulosti majiteľom farmaceutickej firmy, pred príchodom na ministerstvo v júni 2012, v čase ministerky Zuzany Zvolenskej (nom. Smer), však z jej štruktúr podľa obchodného registra vystúpil. Portál teraz.sk upozornil, že tejto eseročke sa z pohľadu tržieb začalo dariť. Kým v roku 2012 mala tržby vyše milióna eur, vlani to bolo takmer šesť miliónov. Zaujímavosťou v účtovníctve firmy je aj jedna z poznámok, podľa ktorej spoločnosť eviduje pôžičku 72-tisíc eur od „PharmDr. Pullmann“. V roku 2014 takúto podlžnosť ešte v uzávierkach nemala.
Či odchod šéfa kategorizačnej komisie súvisí s kontrolou 50 liekov, alebo s jeho bývalým biznisom, to ministerstvo nepotvrdilo…
…„Ak v čase vykonávania svojej štátnej funkcie nevystupoval oficiálne za spoločnosť, z pohľadu legislatívy nie je nijaká možnosť, ako preukázať konflikt záujmov,“ pripomenul advokát Stanislav Pavol.
Na Slovensku je podľa odborníkov v súčasnosti populárny inštitút tichého spoločníka. Ide o spôsob „utajeného podnikania“, ktorý upravuje Obchodný zákonník. Osoba oficiálne nevystupuje v rámci spoločnosti, ale prostredníctvom zmluvy o tichom spoločenstve má v nej majetkovú účasť. To, či je človek tichým spoločníkom, možno zistiť na daňovom úrade…
Dostupnosť liekov a ich cenu ohrozilo aj vystúpenie Veľkej Británie z EU:
…V prípade tvrdého brexitu, čiže úplného odčlenenia bez dohody a zánikom jednotného trhu, sa môže stať, že niektoré lieky na Slovensku budú nedostupné alebo drahšie. Týka sa to stoviek preparátov, výrobcovia z ostrovov sa podieľajú na desiatich percentách produkcie liekov v rámci celej EÚ. Nejde pritom len o lieky, ktoré sú v obehu, ale aj o tisícky nových liečiv, ktoré sa v súčasnosti testujú vo Veľkej Británii.
Ministerstvo zdravotníctva sa dosahu brexitu na náš trh neobáva. „Dostupnosť kategorizovaných liekov na Slovensku by mala byť zachovaná a odchod Veľkej Británie z EÚ – či už s dohodou alebo bez dohody – by nemal mať na dostupnosť liekov vplyv,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Podľa ministerstva majú kompetentní dostatočne dlhý čas, aby sa na situáciu pripravili a nedošlo k zbytočnému ohrozeniu zdravia pacientov…
…Všetko stojí a padá na európskych právnych predpisoch. Podľa nich každý, kto chce získať oprávnenie obchodovať s liekmi v rámci EÚ, musí byť usadený v jednej z jej krajín. Keďže Veľká Británia členským štátom už viac nebude, firmy sídliace na jej území toto oprávnenie automaticky stratia. Lieky vyrábané v Británii sa tak nebudú môcť naďalej automaticky predávať v rámci Európskej únie. Britské farmaceutické firmy si budú musieť nájsť svojho zákonného zástupcu v niektorom z členských štátov, ktorý bude konať v ich mene.
Tvrdý brexit bude navyše sprevádzaný zavádzaním nových colných poplatkov, čo sa odrazí na vyšších cenách…
…Proces okolo registrácie držiteľov liekov, ich vývoz a dovoz má na starosti Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Ten tvrdí, že sa pripravuje na najhorší scenár. „Všetky liekové agentúry, vrátane ŠÚKL, sa už viac ako rok na brexit pripravujú, napríklad aj zvyšovaním personálnych kapacít, a robia potrebné kroky, aby boli všetky lieky pre pacientov dostupné,“ ubezpečila Magdaléna Jurkemíková, hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.
Ďalšou stránkou problému sú lieky, ktoré sa síce nevyrábajú priamo vo Veľkej Británii, ale tá doteraz zabezpečovala dohľad nad ich bezpečnosťou, kvalitou a účinnosťou. „Po brexite táto zodpovednosť prechádza na ostatné členské krajiny,“ ozrejmuje Jurkemíková. Napríklad v minulom roku Slovensko v 25 prípadoch prebralo úlohu hodnotiteľa lieku po Veľkej Británii. Stále však nie je jasné, ako sa dohľad na lieky bude prerozdeľovať medzi jednotlivé štáty, kvóty určené nie sú. Podľa Jurkemíkovej sa liekové agentúry na rozšírenie svojich povinností pripravujú. „Ak máme pre daný liek expertízu a časové a personálne kapacity, zodpovednosť za liek prevezmeme,“ komentovala hovorkyňa ŠÚKL-u.
V súvislosti s testovaním liekov Slezáková zdôrazňuje, že až 1 300 nových prípravkov sa skúša vo Veľkej Británii. „Existujú opodstatnené obavy, že krajiny EÚ 27 nebudú schopné nahradiť britské kapacity. Presun výrobných kapacít trvá 12 až 18 mesiacov, pričom tento čas nezahŕňa nevyhnutný schvaľovací proces,“ uzavrela…
Celá debata | RSS tejto debaty