slovenské zdravotníctvo

Nedostatok zdravotníckych pracovníkov 07

Globálny neoliberálny trhový mechanizmus priniesol neobmedzený pohyb kapitálu a pohyb pracovnej sily. Slovensko sa tiež snaží riešiť nedostatok pracovnej sily prijímaním pracovníkov zo zahraničia. Na Slovensku pôsobia najmä lekári z Ukrajiny a arabských štátov, čo je ešte dedičstvo socializmu, kedy u nás študovali študenti z týchto krajín v rámci RVHP:

…V Michalovciach pracujú traja lekári z Ukrajiny. „Platí, že títo lekári sú veľmi motivovaní sa presadiť. Vďaka ich zvýšenému úsiliu ľahšie prekonávajú jazykovú bariéru alebo iné kultúrne a odborné rozdiely,“ povedal hovorca siete nemocníc Svet zdravia Tomáš Kráľ…

…lekári-cudzinci sa pomerne viac uplatňujú v malých nemocniciach v SR prevažne financovanými samosprávami.

Dôvodom môže byť najmä fakt, že nižšie platy v malých nemocniciach už skúsenejších Slovákov natoľko nemotivujú, zatiaľ čo napríklad pre Ukrajinca je povedzme 1000 eur v hrubom päťnásobne viac ako doma.

Tento istý princíp platí aj o našich lekároch v Nemecku, ktorí sa tam uplatňujú prevažne v menších, regionálnych nemocniciach…

Rezidentský program spustilo Ministerstvo zdravotníctva v roku 2014 pre všeobecných lekárov a pediatrov, takže na výsledky môžeme ešte len čakať. Okrem toho ukončením lekárskej fakulty a získaním diplomu ešte nevzniká hotový lekár. V závislosti od špecializácie treba ešte niekoľko rokov praxe, aby sa z absolventa stal plnohodnotný lekár:

…Podľa prezidenta asociácie Mariána Šótha sa správnou motiváciou, dostatočným spoločenským a finančným ohodnotením, ako aj rozšírenými kompetenciami po ukončení fakulty dá „vyrobiť“ všeobecný lekár za 3 až 5 rokov. „Pripraveného lekárskeho špecialistu však dostaneme za 10 rokov, dobre ,vyoperovaného‘ chirurga až za 15 rokov,“ doplnil….

Čo všetko bráni mladým lekárom, aby ostali na Slovensku, je uvedené v časti Nedostatok zdravotníkov 01.

…V prvom rade treba pripomenúť, aké náročné je štúdium medicíny, o ktoré v súčasnosti nie je až taký záujem. Mnoho študentov opúšťa lekársku fakultu už po prvom ročníku. Lekárske povolanie nie je až také lukratívne. Študent, ktorý sa rozhoduje pre vysokoškolské štúdium, mnohokrát vidí i štatistiky, ktoré uvádzajú ako najlepšie finančne ohodnotených IT technológov, spoločenské ohodnotenie lekárov tiež nie je hodnotené pozitívne…

Nuž čo na to povedať? Ak naozaj niekto chce mať len najväčšie finančné ohodnotenie a spoločenský status, povolanie lekára asi nie je pre neho to pravé. Nariekať nad tým, že štúdium medicíny je ťažké…každý máme na výber. Bud´to chcem robiť, alebo nie. Buď na to mám, alebo nemám.

Nakoľko lekári chýbajú takmer vo všetkých špecializáciách, Ministerstvo rozšírilo rezidentský program v auguste 2018 aj na odbornosti urgentná medicína, anestéziológia a detská psychiatria. Postupne majú pribudnúť ďalšie špecializácie. Podľa predsedu LOZ však rezidentský program teba doplniť aj ďalšími opatreniami:

…Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský si myslí, že rezidentský program nie je zlé riešenie. Samotný však nestačí. „Vo svete funguje už dlho a určite je to určitá forma riešenia nedostatku lekárov. Skôr treba u nás nastaviť iné veci, a to platby od zdravotných poisťovní aj kompetencie,“ reagoval Visolajský, ktorý tvrdí, že špecialistov treba odľahčiť a presunúť niektoré kompetencie na všeobecných lekárov. „Kým vo vyspelých krajinách dvadsať percent ambulantnej starostlivosti robia špecialisti a 80 percent robia obvodní lekári, u nás je to naopak,“ pripomenul Visolajský. Odhaduje, že rezidentov špecialistov budú školiť hlavne nemocnice, pretože pôjde o výhodnú zárobkovú činnosť. Peniaze totiž dostanú aj školitelia. „Nemocnice po tom skočia, pretože okrem finančného prospechu budú mať zadarmo aj lekára,“ dodal odborár…

Niektorí lekári si myslia, že ani rezidentský program nevyrieši nedostatok lekárov:

…Podľa niektorých lekárov je situácia zlá už dnes a rezidentský program to nezachráni. „Mladí doktori nechcú atestovať, nechcú ísť do ambulancií a radšej budú robiť za nižšie platy v nemocniciach,“ zdôraznil detský lekár Jozef Marec z Čadce. Podotkol, že mladí sa boja zodpovednosti aj roboty. „Postgraduálny systém vzdelávania lekárov je ťažkopádny, neefektívny. Katastrofu máme za dverami,“ skonštatoval. Podľa neho najhoršie príde o 2 až 5 rokov, keď odídu do dôchodku silné generačné ročníky 1954 až 1958.

„Ako lekár mám odpracovaných 53 rokov a už desať rokov nadsluhujem, pretože ambulanciu nemám komu odovzdať, nikto ju nechce,“ uviedol neurológ z Prievidze Eduard Gajdoš. Ak by ambulanciu zatvoril, o pacientov by sa nemal kto postarať. „Raz som bol tri mesiace na peénke a mojich pacientov nechcel nikto ošetriť v tomto regióne,“ podčiarkol neurológ. Tvrdí, že ambulancie sú zle platené od zdravotných poisťovní, preto lekári nemajú o ne záujem.

Potvrdzuje to aj diabetológ z Trnavy Jozef Lacka. Špecialisti dostávajú platby iba za výkony, ktoré urobia. „Ak ochoriem a neprídem dva týždne do roboty, tak nezarobím ani cent,“ zdôraznil…

Vitajte páni lekári medzi živnostníkmi 🙂

Podľa úradníkov z krajských samospráv musia problém riešiť aj zdravotné poisťovne:

…do problému by sa mali zaangažovať viac aj zdravotné poisťovne, ktoré sú zodpovedné za dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Tie majú údaje o počte vyšetrených pacientov a dĺžke čakacej doby v jednotlivých ambulanciách…

Na rezidentskom programe si zarobia aj školitelia:

…Na rezidentský program tento rok pôjde 7,2 mil. eur z kapitoly ministerstva zdravotníctva. Mzda rezidenta bude vo výške 1,25-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve z pred dvoch rokov. Na rok 2018 je stanovená na 1 140 eur. Peniaze dostane aj školiteľ. Odmena je 1,3 mil. eur za rezidentské štúdium za rok. Rozpočet počíta aj s refundáciou úhrad rezidenta za štúdium vo výške 443 eur (na 400 rezidentov to predstavuje 177-tisíc eur), s nákladmi na administratívu spojenú s programom vo výške 153-tisíc eur, na osobné ochranné pracovné prostriedky, čo predstavuje 80-tisíc (200 eur na jedného rezidenta)…