slovenské zdravotníctvo

Ako ďalej ? 16

Súčasná západná medicína by sa dala charakterizovať v prevažnej miere ako chirurgia a farmakologická liečba. Od prvých synteticky vyrobených liekov prešiel farmaceutický priemysel už dlhým a úspešným vývojom. Úspešným hlavne pre samotných výrobcov liekov. Syntetické lieky majú nahradiť jednak prírodné liečivá najrôznejšieho typu (bilinky, minerály, chemické látky obsiahnuté v najrôznejších organických látkach alebo biologických tkanivách), jednak predstavujú samostatný svet liečiv, neodvodených od biologických preparátov.

   Je dobré pripomenúť si, ako niektorí vedci alebo lekári delia príčiny chorôb alebo samotné diagnózy. Na: fyzického pôvodu (úrazy; popáleniny; omrzliny; zlomeniny; tržné, sečné, bodné, rezné rany), psychického pôvodu (trauma, stres), vplyv prostredia (strava, ovzdušie, voda, žiarenie), genetického pôvodu, duchovného pôvodu…Každá diagnóza sa môže liečiť na tej istej úrovni, na ktorej vznikla, ale lepšie je liečiť ju na hierarchicky vyššej úrovni. Tak je možné liečiť somatické choroby prostredníctvom psychiky, pokiaľ diagnóza prejavená na fyzickej úrovni vznikla na úrovni psychickej. Dá sa zjednodušene povedať, že všetky choroby sveta vznikajú na duchovnej úrovni, ktorá zastrešuje všetky ostatné úrovne.

   Takže zlomeninu musíme liečiť v prvom rade na fyzickej úrovni. Zlomeninu napraviť, zafixovať a nechať prírodu pracovať. To je prvý akútny zásah lekára. Ak ale u niekoho dochádza k častým zlomeninám, nie je na škodu sa pozrieť, prečo sa tak deje. Môže ísť o človeka, ktorý dajme tomu príliš riskuje. Horolezec, kaskadér, parkourista 🙂 Potom treba „liečiť“ aj psychiku. Diagnózy, ktoré západná medicína jednoznačne považuje za psychosomatické, treba liečiť nápravou myslenia pacienta, ale ešte lepšie celej rodiny alebo skupiny, v ktorej pacient žije. Medzi typické psychosomatické diagnózy patrí napr. bulímia alebo mentálna anorexia. Tieto diagnózy, poruchy príjmu potravy, nemajú fyziologický pôvod, ale príčina je ukrytá v poruche vnímania reality. Prevláda názor, že mladé dievčatá chcú mať dokonalé telo modelky, a preto podstupujú toto sebatrýznenie. Prax však ukazuje, že ide skôr o nevyriešené konflikty v rodine, v ktorej sa mladé dievča cíti odsunuté na okraj, nepochopené alebo prehliadané. Často krát ide o rozpadajúcu sa rodinu, kedy obaja partneri uvažujú o rozchode. Dieťa tak podvedome reaguje na tento konflikt a chce rodičov prinútiť tým, že odmieta stravu, aby mu venovali svoju pozornosť. Skutočne sa to aj deje, pretože chátrajúce vychudnuté dievča strhne na seba pozornosť. Choroba však neustúpi, pokiaľ sa vzťahy v rodine nedajú na správnu mieru.

   Západná medicína však všeobecne nastúpila farmakologickú cestu riešenia akejkoľvek diagnózy, či ide o liečbu samotných orgánových systémov, chronických diagnóz alebo psychiky. Najvypuklejší problém je pri liečení psychiatrických diagnóz. Na jednej strane samotná psychiatria si nedokáže s mnohými jednotlivými diagnózami poradiť, ale aj keď sa ukážu nové poznatky a nové metódy liečby psychiatrických diagnóz na psychickom základe, liečba sa realizuje vo veľkej miere farmakologicky. Prevládajúci starý názor, že psychické treba liečiť psychickými metódami, bol nahradený novou paradigmou, ktorá príčiny takmer všetkých psychiatrických diagnóz vidí v chemickej nerovnováhe mozgu. Túto nerovnováhu sa potom snaží nastoliť dodávaním najrôznejších psychofarmák do mozgu. Pri depresii považuje západná medicína za príčinu nedostatok serotonínu alebo dopamínu, zmeny nálad sa zas liečia líthiom a pod. V ľudskom organizme vzniká množstvo neurostransmiterov a hormónov, ktoré sú zodpovedné za mnohé regulačné mechanizmy: za spánok, pocit spokojnosti, hnev, strach, radosť, pocit bezpečia alebo šťastia. Tieto príčinné súvislosti sú ale veľmi zjednodušené, a nevystihujú zďaleka zložitosť fungovania ľudskej psychiky.

   Na celej farmakológii je zaujímavé, že aj keď sa ako exaktná veda tvári, pravda je asi úplne iná. Celý farmaceutický priemysel je síce založený na vedeckom výskume, ale východiskové premisy môžu byť často krát chybné a zavádzajúce. Vo farmaceutických laboratóriách sa pripravujú syntetické zlúčeniny najrôznejších účinných látok, problém je však v tom, že východiskové úvahy, ako má účinná látka pôsobiť na organizmus, bývajú často vzdialené od reality. Totiž veľký rozdiel je v pôsobení chemickej látky na živočíšne bunky v laboratóriu a v samotnom celom organizme. Potom sa nie zriedka stáva, že použitie lieku, ktorý bol pôvodne zamýšľaný na určitú diagnózu, sa časom klinickými skúškami vykryštalizuje na úplne inú diagnózu. Príkladom môže byť Viagra, založená na testovanom lieku UK-92480, ktorý bol pôvodne určený na liečbu srdcových ochorení. Účinnou látkou je Sildenafil, ktorý uvoľňuje cievy a spôsobuje lepšie prekrvenie. Podobne je to aj s liekmi proti depresii, ktoré patria do skupiny SSRI (spätné vychytávanie serotonínu). Hoci sa tieto lieky používajú na liečbu depresie, zistilo sa, že tiež zmierňujú neuropatické bolesti a môžu sa podávať pacientom „off label“, ktorí trpia polyneuropatiou (napr. diabetická noha). V poslednej dobe nás asi natoľko neprekvapili poznatky, že Ivermektín určený na liečbu parazitických ochorení, má aj antivirotické účinky. Dôležité na tomto je, že predpoklady v laboratóriách sú len časťou celého výskumu, rovnako dôležitá je následná klinická prax a odvaha experimentovať s liekmi aj pri iných diagnózach, na aké boli pôvodne určené. Napriek tomu, že medicína sa považuje za exaktnú vedu a „vedu založenú na dôkazoch“, opak je pravdou. V prvom rade ide o metódu „pokus-omyl“, čiže o prevažne empirické poznatky.

POKRAČOVANIE