Založ si blog

LGBT 07

LGBT 07

Dokument poukazuje na niektoré predsudky, ktoré majorita prejavuje voči ľuďom LGBTI.

1. Napríklad homosexualita bola ešte pre niekoľkými desaťročiami považovaná za chorobu. Celý problém zaradenia alebo nezaradenia menšinovej sexuálnej odchýlky medzi „choroby“ (diagnózy) je problémom definície, čo je choroba a čo je normalita. Pokiaľ budeme brať na zreteľ, že ak daná skutočnosť (homosexuálna orientácia) spôsobuje jeho nositeľovi psychický vnútorný rozpor, emočnú nepohodu, dalo by sa hovoriť o „poruche“, „chorobe“, „diagnóze“. Samozrejme, tento vnútorný konflikt môže byť podmienený práve negatívnym postojom okolia k homosexualite. Takže zavedenie homosexuality do MKCHO bolo spôsobené pravdepodobne aj na základe toho, čo považujeme za „normalitu“. Tu musíme upozorniť, že normalitu chápeme v tomto kontexte za prevažujúci výskyt, teda z kvantitatívneho hľadiska, nie z hľadiska hodnotiaceho alebo morálneho. V takom prípade je každý menšinový fenomén podľa Gaussovej krivky „mimo normy“. Vidíme, že pojem „normalita“ leží zvlášť pri psychiatrických poruchách na veľmi subtílnej hranici, a mení sa v priebehu času aj pod kultúrnymi vplyvmi. Preto aj Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1991 odstránila homosexualitu z jej Medzinárodnej klasifikácie chorôb.

Dôležitejší ale v tejto problematike je z toho vyplývajúca terapia. Ak ide (alebo šlo) o psychiatrickú diagnózu, bola (alebo je) k nej priradená príslušná terapia. V prípade homosexuality šlo o „zmenu myslenia“, „zmenu postojov a sexuálnych preferencií“. V prípade iných menšinových sexuálnych odchýliek sa dnes preferujú rôzne terapeutické postupy, čo si ukážeme neskôr.

2. Dokument sa snaží vyvrátiť predsudok, že homosexuáli sú nebezpeční pre vývoj detí, takto:

Americká akadémia pre psychiatriu detí a mládeže sa v októbri 1992 uzniesla, že neexistuje dôkaz, že gejovia a lesby ako takí predstavujú hrozbu pre zdravý vývoj detí a mládeže a odsúdila všetky obmedzenia zamestnávania alebo poskytovania služieb založené na sexuálnej orientácii v pozíciách zahŕňajúcich poskytovanie služieb alebo starostlivosti o deti a mládež …

3. Predsudok „Homosexuáli nie sú spôsobilí pre výchovu detí” vyvracia len konštatovaním, že Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že s lesbami a gejmi musí byť zaobchádzané rovnako ako s heterosexuálmi, vo vzťahu k opatere dieťaťa, alebo ich spôsobilosti pre adopciu. Nehovorí nič o vedeckých štúdiách o tom, či je adopcia homosexuálnymi pármi vhodná z pohľadu práv dieťaťa a jeho zdravého vývoja.

Možno teda vidieť, že legislatíva vo všeobecnosti upravuje problém diskriminácie a intolerancie v oblasti vzdelávania, či už prostredníctvom antidiskriminačného zákona alebo ďalších osobitných právnych predpisov, no chýba upriamenie na problém diskriminácie na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, ktorý takto ostáva viacmenej nepovšimnutý …

podľa zákona o rodine si osvojiť maloleté dieťa môžu len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Páry rovnakého pohlavia, gejské a lesbické páry si teda spoločne adoptovať dieťa nemôžu. Nemôžu tak urobiť ani v prípade, ak má jeden z partnerov/partneriek páru rovnakého pohlavia biologické maloleté dieťa. To znamená, že druhý partner si ho nemôže adoptovať a nemôže medzi nimi vzniknúť právny zväzok. V prvom prípade sú teda párom rovnakého pohlavia odopierané rodičovské práva. V druhom prípade sa k tomu nabaľujú problémy v praxi, kedy druhý partner páru rovnakého pohlavia môže mať problémy napr. pri odvoze dieťaťa k lekárovi/lekárke alebo pri úmrtí partnera/partnerky.

Podľa zákona o rodine maloleté dieťa môže, avšak len výnimočne, osvojiť aj osamelá osoba, teda jednotlivec, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Túto skutočnosť posudzuje súd. Jednou z podmienok na osvojenie dieťaťa je zapísanie do zoznamu žiadateľov, o čom podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele rozhodujú určené úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Sexuálna orientácia žiadateľa nie je posudzovaným kritériom, a preto by ani nemala byť dôvodom na zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu. Priamo v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele je upravené dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ochranu práv dieťaťa, ktoré zahŕňa aj zákaz diskriminácie pri osvojení dieťaťa na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Samotná žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov obsahuje osobné údaje fyzickej osoby, musí byť k nej priložený vyplnený dotazník, správa o zdravotnom stave fyzickej osoby a doklad o majetkových pomeroch. Podľa vyjadrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa neskúma ich sexuálna orientácia a ani rodová identita nie je z hľadiska rozhodnutia podstatná. O samotnom osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa, ale až potom, ako budete mať dieťa najmenej 9 mesiacov v starostlivosti. Súd skúma, či ide o osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ktorá má na osvojenie osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné, morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie a či spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa …

   Spomínaný Dokument má 104 strán a nebolo ľakhé ho prečítať, vzhľadom na suchopárnosť právnických pojmov, opakujúcich sa citácií a prijatých legislatívnych dokumentov. Celým dokumentom sa ale vinie červená niť sťažností na to, že štátne orgány nemajú vypracované žiadne smernice týkajúce sa vzdelávania a „scitlivovania“ ohľadne LGBTI menšín. Dokument poukazuje na absenciu vzdelania ohľadne práv LGBTI pri najrôznejších profesiách a štátnych inštitúciách: vzdelávacie a výchovné inštitúcie (škôlky, základné, stredné a vysoké školy, internáty); zdravotníctvo (zvlášť psychiatri, sexuológovia, endokrinológovia a chirurgovia, diagnostika, terapia, informovaný súhlas, darovanie krvi, asistovaná reprodukcia, tranzícia, hradenie zdravotnou poisťovňou); zákonodarné inštitúcie (národná rada SR, Ústavný súd); samospráva (matrika, prepis rodu); justícia (občianske a trestné právo, nenávistné verbálne prejavy, vyhrážanie, sexuálne obťažovanie); polícia, väznice; zamestnanecké a odborové organizácie (diskriminácia v zamestnaní); médiá (tlač, rozhlas, televízia, inernet, reklama, zákon o vysielaní a retransmisii).

Aktivistom LGBTI nestačia formulácie v ústavných zákonoch SR, pretože sa v nich neuvádza výslovne neprípustnosť diskriminácie menšín LGBTI. Dožadujú sa, aby sa týmto menšinám venovala osobitná pozornosť. To vo mne vyvoláva otázku: Je toto skutočne cesta a záruka toho, aby sa práva akýchkoľvek menšín neporušovali a zaviedli sa reálne do života? V spoločnosti môžeme definovať stovky, ba tisícky rôznych menšín. Antidiskriminačný zákon ich rámcovo vymenúva:

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, genetických vlastností, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia

Práve pod „iné postavenie“ sú zahrnuté menšiny odlišnej rodovej identity.

Ale kam sa dostaneme, ak každá osobitá menšina si bude nárokovať osobitný prístup? Veď predsudkom a „diskriminácii“ sa nevyhnú plešatí, škuľaví, ryšaví, malí, tlstí, vyziabnutí, šušľaví, s veľkými ušami, krivým nosom, nohami do X, nadmieru ochlpení, s veľkými či malými prsiami…a mohli by sme pokačovať donekonečna. Ale máme aj menšiny s oveľa horším osudom: sexuálne zneužívané a týrané deti, chorých s najrôznejšími psychickými poruchami, muskulárnych dystrofikov, ľudí s kožnými chorobami, alkoholikov, drogovo závislých, gamblerov, dievčatá s mentálnou anorexiou alebo bulímiou, depresívnych mužov a úzkostné ženy, starých ľudí s Alzheimerovou alebo Parkinsonovou chorobou, mentálne retardovaných…

Pracujúcu chudobu, dôchodcov s minimálnym dôchodkom, rozvedené a slobodné matky, nezamestnaných a nezamestnateľných nad 50 rokov, vyhorených mladých workoholikov, (alebo sa tieto skupiny pomaly svojim počtom blížia už väčšine?). Ako chceme zabezperčiť dodržiavanie základných práv pre všetkých týchto ľudí? Legislatíva je plná paragrafov a vzletných vyjadrení o právach a slobodách občanov, ale realita je natoľko vzdialená, že je to na zaplakanie…Myslíme si skutočne, že prijímanie ďalších a ďalších zákonov, namiesto reálneho kultivovania celej spoločnosti, prinesie zlepšenie?

   Tak sa pozrime, ako sa dá spoločnosť vzdelávať a kultivovať. Nemám pocit, že filozofické základy ideológie LGBTI, ktoré vzišli z hláv teoretických feministiek, odtrhnuté od biologickej, etickej a duchovnej reality, sú tým zdrojom, z ktorého by sme pri budovaní empatie vo vnútri spoločnosti mali čerpať. Sú plné nenávisti voči overeným tisícročným tradíciám a prekypujú intelektuálnou nadradenosťou a absolútnou ignoranciu doteraz dosiahnutého poznania. Chcú zrazu zbúrať to, čo tisícky rokov spoľahlivo fungovalo a narcisticky vytvoriť novú „modernú“ realitu založenú na akejsi bezpohlavnosti a neobmedzených právach a technologických možnostiach.

Vo svojom každodennom živote, mnoho respondentov prieskumu nie je otvorených o svojej LGBT identite voči rodine a väčšina sa vyhýba držaniu za ruky so svojím partnerom rovnakého pohlavia zo strachu pred viktimizáciou …

Manfred Lutz vo svojej knihe Kdo je tu vlastně blázen? píše:

Cenou za osvobození je ovšem hluboké znejistění. Pokud jsou totiž všechny normy stejně platné, nejsou pak také lhostejné? „Dovoleno je to, co se líbí,“ zní heslo Goethova Torquata Tassa. Ve všedním životě však toto osvobození nefunguje. Jestliže už nic neplatí, nastává stres. Je to tentýž stres, kvůli němuž s člověkem tolik mlátí puberta. Protože chce rozhodovat o všem, skutečně o všem, zcela osobně a samostatně úplně jinak než dosavadní lidstvo. Ale podle jakých kritérií? Podle čeho se má člověk řídit, když k dispozici je úplně všechno? Pokud v podstatě všechno kdesi na světě bylo nebo je normální, co je pak vůbec ještě normální?…

 

POKRAČOVANIE

 

Ako ďalej ? 26

28.03.2022

Ako ďalej ? 26 Správna diagnostika nie je taká samozrejmosť, ako sa laikovi môže zdať: Radkin Honzák: Obecně se má za to, že schizofrenie se vyskytuje u jednoho procenta populace, jenže v USA v sedmdesátých letech tvrdili, že mají výskyt tříprocentní. Zjevná hloupost. Dobrali se k ní proto, že tato diagnóza se tam stala sběrným košem pro pacienty, s jejichž [...]

Ako ďalej ? 25

27.03.2022

Ako ďalej ? 25 Nechme už léky a technologie být. I samotní lékaři mají přece na medicinalizaci lví podíl, a nejen proto, že se nechávají všelijak uplácet od farmaceutického průmyslu, nemyslíte? Ano, třeba poslední DSM-5, Diagnostický a statistický manuál Americké psychiatrické společnosti, vytvořený předními psychiatry, je z tohoto pohledu snad největší paskvil. [...]

Ako ďalej ? 24

25.03.2022

Ako ďalej ? 24 Moderná psychiatria sa vydala cestou, kedy prirodzené ľudské vlastnosti alebo reakcie na určité situácie, na ktoré doteraz ľudia používali prirodzené spôsoby liečby, „preklasifikovala“, aby vzápätí na takto novovzniknuté diagnózy ponúkla svoju liečbu. A ako inak, farmakologickú. Bulharský koeficient je číslo, kterým je nutné násobit získaný [...]

forró, fico, galanta

Člen predsedníctva Aliancie: Pellegriniho podporil len Forró, nie celá strana. Inak sa to čítať nedá

29.03.2024 12:00

Szabolcs Mózes pre Pravdu uviedol, že ich rozhodnutie Krisztiána Forróa zaskočilo.

Jaroslav Naď

Naď: Najväčšou výzvou pre NATO bude odolať dezinformačným útokom

29.03.2024 11:47

Podľahnutie premysleným kampaniam, na ktoré je podľa štatistík Slovensko náchylné, môže podľa Naďa oslabiť celkovú dôveru v NATO a Alianciu samotnú.

mimoriadne1, mim1, zemetrasenie, seizmograf

Juhozápad Grécka zasiahlo pomerne silné zemetrasenie

29.03.2024 11:04

Otrasy bolo cítiť aj na Kréte a v Aténach.

Poľsko, NATO

Odborníci: Jednostranným vyslaním vojakov sa nestane celé NATO účastníkom vojny

29.03.2024 10:25

Na zatiaľ nepublikovanú správu nemeckých odborníkov sa odvoláva agentúra DPA.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 276
Celková čítanosť: 843449x
Priemerná čítanosť článkov: 3056x

Autor blogu