LGBTI 03

29. marca 2021 11:54, Prečítané 1 855x, citizen, LGBTI

LGBTI 03

Mgr. Lenka Krištofová (Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK, Bratislava) v 11-stranovom článku „DRUHÉ POHLAVIE“ A PRÍSPEVOK SIMONE DE BEAUVOIR DO DISKUSIE O TELESNOSTI A SEXUALITE uverejnenom v časopise FILOZOFIA roč. 63, 2008, č. 6, z ktorého som uviedol tieto citáty, na záver uvádza:

… Otázka „Čo je to žena?“ však dnes smeruje oveľa hlbšie, obracia sa i k pohlaviu, k biologickej faktickosti a telesnosti, ktoré sa S. de Beauvoir ešte zdali samozrejmé. A hoci S. de Beauvoir úplne nepoprela, že rozdiely medzi mužmi a ženami (z hľadiska fyziologie) sú povrchné, bezvýznamné a určené na zánik, ani to nepotvrdila. Zameriavala sa skôr na to, aké sú dôsledky týchto rozdielov v našich životoch a ako ich možno reinterpretovať. Butler však zdorazňuje, že pokým budeme uchovávať pohlavie, vždy budú existovať pokusy dávať s ním do súvislosti (i kauzálnej) aj rod. Z predstavy o existencii ženského tela sa budú neustále odvodzovať i jeho atribúty. Napriek tomu, že S. de Beauvoir odmietala determinizmus, tým, že zachovala stabilné pohlavie, nevyhla sa celkom jeho hrozbe. Teoretičky ako Butler a Wittig sa snažia uvažovanie S. de Beauvoir dotiahnuť do dôsledkov a ich reakcia nie je ani tak kritikou, ako skôr konštruktívnym rozvíjanim základných myšlienok S. de Beauvoir. Dekonštruujú i pohlavie, telo sa stáva produktom diskurzu, patriarchálnej spoločnosti, primárnym interpretačným poľom. Objavuje sa myšlienka, že by mohlo byť mnoho rodov a že by nemuseli zodpovedať telám. Takto sa prostredníctvom Druhého pohlavia Simone de Beauvoir otvára významná cesta, ako artikulovať aj neheterosexuálne, queer identity …

Nuž, čo k tomu dodať? Len toľko, že ak sa niekto uzavrie v umelom prostredí „filozofických úvah“, odtrhnutých od reality a iných vedných odborov, ako je biológia, psychológia, sociológia, neuroveda, nehovoriac o ignorancii akejkoľvek transcendencie a vlastného sebapoznania, potom sa môže „dopracovať“ až k takýmto bizarným filozofickým konštruktom. Že takéto konštrukty hraničia takmer s pychopatickými bludmi, si ukážeme na poznatkoch z úplne iných vedných odborov, ako je filozofia. Treba poznamenať, že Simone de Beauvoir bola primárne spisovateľka, ktorá vo svojich knihách riešila vlastné existenciálne otázky. Od jej úvah sa „filozoficky“ odrazili ďalšie teoretičky pohlavnej diferencie, ako boli napr. Luce Irigaray, Monique Wittig, Judith Butler, Jean Elshtain či Nancy Hartsock a ktoré dokázali doviesť empancipačné hnutie do dnešnej absurdnej podoby.

Ešte predtým, ako uvediem najnovšie poznatky z oblasti medicíny, pozrime sa na právny rozmer hnutia LGBTI. Celá aktivita sa odvíja od základných ľudských práv a slobôd. Listina základných práv a slobôd (ďalej Listina) v Čl.1 ustanovuje:

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Toto je východisková premisa hnutia LGBTI. Treba si ale ozrejmiť, ktoré sú základné práva slobody. Nebudem ich tu pre ich rozsiahlosť citovať, len pripomeniem niektoré súvislosti a články Listiny, ktoré sa bezprostredne týkajú menšinových skupín obyvateľov, akými sú homosexuáli, transsexuáli apod.:

Čl. 3

(1) Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného

postavenia.

(3) Nikomu nemožno spôsobiť ujmu na právach pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd.

Čl. 4

(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

(4) Pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel. Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.

Toľko základné ustanovenia.

Čo sa týka základných ľudských práv a slobôd, Listina sa nimi zaoberá v Druhej Hlave. Uvediem len stručne, čím sa jednotlivé články zaoberajú. Druhá hlava, Prvý oddiel:

Čl. 5 Spôsobilosť na práva

Čl. 6 Právo na život

Čl. 7 Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia

Čl. 8 Osobná sloboda

Čl. 9 Nútené práce alebo služby

Čl. 10 Právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Čl. 11 Právo vlastniť majetok.

Čl. 12 Nedotknuteľnosť obydlia

Čl. 13 Listové tajomstvo a tajomstvo iných písomností a záznamov

Čl. 14 Sloboda pohybu a pobytu

Čl. 15 Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania

Čl. 16 Sloboda prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru