slovenské zdravotníctvo

Úplatky v zdravotníctve 07

Korupčné prostredie je „symbiózou“ tých, ktorí úplatky dávajú (pacientov), a tých, ktorí si na toto správanie zvykli a očakávajú ho (lekári). Takto sa vytvára „kultúrny zvyk“:

„V jednom národnom ústave bola začínajúca lekárka poučená, že bonboniéry musí prijímať, inak si to pacienti vysvetľujú, že jej je málo a chce „obálku“.

Sú ľudia, ktorí mali k úplatkom pôvodne odmietavý postoj, ale pod tlakom okolností ho zmenili:

„Môj postoj sa zmenil, keď mame diagnostikovali rakovinu. Nespočetne krát som potom takto „kupovala“ lekársku starostlivosť, vrátane pozornosti sestier.“

Pod tlakom sa lámu ľudské charaktery:

„Finančnú sumu si odo mňa vyžiadal primár pediatrie bez okolkov a hanby, jednoducho povedal, že on vie čo ja potrebujem a ja viem, čo potrebuje on, tak teda mu to mám dať do obálky a sme si vyrovnaní… Správanie sa mi nepáčilo, ale zaplatila som.“

Ale rovnako existujú ľudia, ktorí svoje sebecké záujmy považujú za úplne legitímne a opodstatnené a v korupčnom prostredí sa cítia ako doma:

„Viackrát som daroval maličkosti alebo robil protislužby, aby som si vytvoril dobrý vzťah s lekárom, ktorý som neskôr využíval na prednostné vybavenie – vchod bočnými dverami, bez čakania, ošetrenie u mňa doma, predpis liekov cez telefón, lekár mi vyzdvihol a doniesol lieky domov, a pod.“

„Tzv. úplatky dávam vedome, pretože si to proste niektorí doktori zaslúžia. Či už za dobre vykonanú prácu, lepšiu starostlivosť alebo rýchle vybavenie. Dávam im to ja aj moja rodina zakaždým a nesťažujeme si.“

O tom, že korupčné prostredie nie je pre každého, hovoria pocity pacientov, ktorí nemajú možnosť sa z danej situácie vymaniť, napríklad zmenou lekára:

„Išla som k lekárke, pretože som mala chrípku. Je to všeobecná lekárka pre dospelých, chodím k nej iba keď mám chrípku alebo potrebujem výmenný lístok. Táto moja všeobecná lekárka, stále jej musím dať peniaze, pretože so mnou nebude ani normálne komunikovať. Ak jej dám peniaze, tak sa správa tak milo, že je to až hnusné, proste je len na peniaze. Tak isto sa správa k mojej mame. Keď chceme, aby sa vôbec s nami rozprávala alebo popočúvala, najprv jej musíme dať peniaze.“

Korupcia môže vytvárať aj úsmevné a bizarné situácie:

„Závodná lekárka stomatologička MUDr. XY ma poslala k chirurgovi, aby mi vytrhol zub a povedala mi, aby som mu za to nedávala fľašu alkoholu, ale aby som mu kúpila grilované kura.“

„Počas hospitalizácie v nemocnici (urológia) mi nik nevedel (resp. nebol ochotný) povedať, čo mi je. Až keď prišla babka s „neoficiálnou platbou“ – so syrovými produktmi, už mi vedeli povedať, čo a ako. Čudný pocit, keď zistíte, že upútate pozornosť kilom korbáčikov :D“

Frustrácia poškodených pacientov sprevádza často krát po zvyšok života:

„… stálo to všetko za veľké h*vno, po operácii to mám ešte horšie ako pred ňou, každý jeden deň mi to zožiera a strpčuje život. Z neschopnosti lekárov zbytočne umrel aj môj otec. Keby to bolo v Nemecku alebo ešte lepšie v Amerike, mohol ešte žiť. Slovenské zdravotníctvo vo všeobecnosti je neschopné, lekári robia triviálne a banálne chyby, čím ľuďom ešte viacej poškodia alebo aj priamo či nepriamo pripravia o život. Hlavne, že sa tam strácajú obrovské miliardy, hlavne že si lekári vypapuľovali o hodne vyššie mzdy. No na h*vno toto aj vôbec píšem.“

Medzi príspevkami sa našli aj tie od lekárov. Že sú lekári voči sebe solidárni, nie je nič výnimočné. Aj keď poznám lekárku, ktorá berie peniaze za ošetrenie aj od svojich kolegov:

„Ako lekár na dôchodku nedávam pozornosti, viacerí lekári povedali, že od zdravotníkov zásadne nezoberú žiadnu pozornosť.“

Lekári v prípade úplatkov (ostatne ako aj iné profesie) radi argumentujú nízkymi príjmami. Nad niektorými citáciami môže čitateľ žasnúť, ak lekári porovnávajú svoje príjmy s platom upratovačky:

„Systém, ktorý nedokáže zabezpečiť dôstojný plat lekára, vytvára podmienky pre súčasné správanie sa populácie voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Je nezmysel, aby profesionál, špecialista, ktorý naviac ovplyvňuje život pacienta a jeho kvalitu, mal menší plat, ako upratovačka, daňový poradca, alebo iné, nie kritické povolanie. Je nezmysel, aby výbercovia zdravotného poistného zo zákona!!!!!, administratívni pracovnici, bez rizika, zarábali viacnásobok príjmu lekára.“

Buďme teda pravdiví. Nie je to o nízkych príjmoch, ale o svedomí, ako to priznáva aj jedna z lekárok:

„Sama som lekárka, nikdy som úplatok nevzala, dostala som kvety, bonboniéry aj fľaše, ktoré som hneď posunula sestrám, upratovačkám. Ja som obdarila 2x moju spolužiačku, ktorá ma rodila skôr z priateľstva a za to, že sa mi maximálne venovala. Dala som jej to, čo má rada, ale nie peniaze. Keby boli platy lekárov úmerné ich vzdelaniu aj zodpovednosti, / viď ostatné štáty Európy /, nikto by úplatky nebral a ani si o nich nežiadal, ako žiaľ poniektorí kolegovia robia. Každý má svoje svedomie, nech koná podľa toho.“

POKRAČOVANIE