slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 82

Medzitým ale páni z Penty nezaháľali a v novembri 2016 ohlásili výstavu novej koncovej nemocnice v Bratislave o kapacite 400 lôžok v hodnote 100 miliónov eur v lokalite na Boroch. Výstavba mala začať v roku 2018 a ukončenie v roku 2021:

… V rámci koncovej zdravotnej starostlivosti bude nemocnica zahŕňať 14 operačných sál, urgentný príjem novej generácie, 36 jednolôžkových izieb intenzívnej starostlivosti, pôrodnicu novej generácie, prvé komplexné centrum zamerané na liečbu mozgových príhod, traumacentrum schopné zvládnuť aj náročné operácie poranení chrbtice, panvy a mozgu, či transplantačné centrum zamerané na príbuzenské transplantácie.

Všetky pacientske izby budú mať jednolôžkový štandard s doplnkovým lôžkom pre sprevádzajúcu osobu. Súčasťou bude samostatné sociálne zariadenie upravené aj pre imobilných pacientov. Štandardným vybavením bude tiež komunikačno-infotainmentový systém (TV, internet, videokomunikácia s personálom a s rodinou, prístup do zdravotnej dokumentácie a k doplnkovým službám nemocnice), medicinálne plyny a možnosť centrálneho monitoringu životných funkcií.

Nemocnica využíva v dizajne pavilónový princíp s prepojenou centrálnou osou a s oddelenými logistickými tokmi pre pacientov, personál, dodávateľov, respektíve pre akútnych pacientov prichádzajúcich na urgentný príjem. Budova bude mať celkovo päť poschodí (jedno podzemné a 4 nadzemné podlažia) a je pripravená aj na budúci rozvoj a rozšírenie.

Podľa zverejnených informácií jednotlivé pavilóny bude možné v prípade veľkých epidémií prevádzkovo oddeliť. Za architektonickým návrhom je holandské štúdio Dutch Health Architects (autori aj nemocnice novej generácie v Michalovciach).

V novej nemocnici nájde prácu približne 1 200 zamestnancov. Z toho bude približne 230 lekárskych a 700 ošetrovateľských miest. „Našou ambíciou je prilákať najlepších lekárov a zdravotné sestry zo Slovenska aj zo zahraničia. Mnohí z nich čakajú práve na takúto príležitosť. Chcú sa vrátiť domov a pracovať v profesionálnych podmienkach, na ktoré sú zvyknutí,“ povedal Hanušín…

  V tomto prípade sa štát ukázal naozaj ako neschopný konkurencie:

… „Občania a zdravotníci sa už smejú z ministrov zdravotníctva, ktorí sa donekonečna dohadujú na tom, kde a z akých peňazí má nemocnica stáť namiesto toho, aby ju už konečne začali stavať. Je to hanba pre celé Slovensko, keď súkromník nahrádza štát, ktorý nedokáže vytvoriť podmienky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v najmodernejších priestoroch.,“ zhodnotil Milan Laurinc (člen Rady a Prezídia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek)…

Nakoniec ale z ambicióznych plánov nebolo nič. Azda preto, lebo máme v štátnej správe „odborníkov na všetko“, ktorí síce vypracujú analýzy za takmer milión eur, ale akosi im uniknú dôležité „detaily“? :

… „Nehovoríme, že PPP projekt ako spôsob realizácie je zlý, ale hovoríme, že parametre, ako boli nastavené, sa v priebehu súťažného dialógu ukázali ako nezrealizovateľné. Prípadná zmena parametrov by ohrozila možné pokračovanie tohto projektu z titulu samotného obstarávania. Je tu veľmi vysoká pravdepodobnosť, že Úrad pre verejné obstarávanie by zrušil takýto projekt,“ povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker.

Projekt sa napríklad pri existujúcom rozložení rizika nedá financovať cez komerčné banky a potrebný by bol významný vstup súkromného sektora. Ďalej sa pôvodne počítalo, že súkromný investor dostane od štátu zadarmo pozemok na stavbu novej nemocnice v lokalite Patrónka. Táto parcela je totiž vo vlastníctve štátnej akciovej spoločnosti Nemocnice svätého Michala.

„Majetok akciovej spoločnosti nemožno bezodplatne prevádzať, ako je to v prípade správcov majetku štátu. Počas súťažného dialógu bol verejný obstarávateľ zo strany ich vlastníka informovaný, že pozemok je možné poskytnúť pre účely projektu za sumu približne 35 miliónov eur. Táto suma nebola zohľadnená pri kalkulácii výhodnosti PPP modelu,“ píše sa v analýze ministerstva zdravotníctva…

… Hospodárenie súčasnej Univerzitnej nemocnice v Bratislave analyzoval aj Inštitút finančnej politiky patriaci pod ministerstvo financií.

„Súčasný stav je finančne aj ekonomicky neudržateľný. V prípade, ak by sme nič neurobili a len udržali doterajšie výsledky hospodárenia, súčasná hodnota budúcich prevádzkových strát by dosiahla do roku 2039 takmer 900 miliónov eur,“ píše sa v analýze Inštitútu finančnej politiky.

Štát by sa mal preto rozhodnúť, či v súčasnej Univerzitnej nemocnici odstráni všetky havarijné stavy, alebo urobí kompletnú rekonštrukciu. Ďalšími dvoma možnosťami sú postavenie úplne novej nemocnice za štátne peniaze alebo formou PPP projektu.

Štátni analytici vypočítali, že odstránenie havarijného stavu v Univerzitnej nemocnici Bratislava vyjde štátny rozpočet na 46 miliónov eur. Odhadovaná životnosť takýchto investícií je 10 rokov.

Ak by sa štát rozhodol pre kompletnú rekonštrukciu, musel by v štátnom rozpočte nájsť 85 miliónov eur. V tomto prípade je ekonomická životnosť investície odhadovaná na 20 rokov. Hrubé náklady na postavenie úplne novej nemocnice by boli 345 miliónov eur. Ak by sa štát rozhodol novú nemocnicu postaviť formou PPP projektu, súkromnému investorovi bude počas 20 rokov každý rok posielať ročnú splátku vo výške 22 miliónov eur. Výsledná suma novej nemocnice postavenej formou PPP projektu by tak bola 440 miliónov eur.

Inštitút finančnej politiky preto štátu odporúčal postaviť novú nemocnicu z vlastných finančných prostriedkov. PPP projekt by totiž mohol byť výhodnejší jedine vtedy, ak by súkromná firma dokázala nemocnicu prevádzkovať výrazne lacnejšie ako štát.

Aktuálne ministerstvo zdravotníctva rozhoduje, či je výhodnejšie novú nemocnicu postaviť v mestskej časti Ružinov, alebo dokončiť takmer 30 rokov rozostavané Rázsochy. V hre je tiež možnosť, že namiesto jednej veľkej nemocnice s lôžkami pre 1 200 pacientov sa postavia dve menšie nemocnice so 600 lôžkami….

POKRAČOVANIE