slovenské zdravotníctvo

Poplatky v zdravotníctve 09

Systém doplnkových ordinačných hodín teda podľa novely vyzeral takto:

• budú nad rámec riadnych ordinačných hodín, pacienti sa budú objednávať elektronicky na konkrétny čas, rozsah hodín bude schvaľovať župa,
• ich zavedenie je dobrovoľné, lekár (všeobecný aj špecialista) sa môže rozhodnúť, či využije tento systém, rovnako aj pacient, či zaplatí,
• oznam o doplnkových ordinačných hodinách musí mať ambulancia uvedený na viditeľnom mieste,
• maximálna platba pacienta bude 30 eur,
• v doplnkových hodinách u špecialistu nebude pacient potrebovať výmenný lístok od všeobecného lekára; ak lístok bude mať, špecialista ho musí vyšetriť do 20 dní od dátumu, keď sa objednal cez elektronický systém,
• počet platiacich pacientov bude limitovaný, nebude môcť presiahnuť 30 % z celkového počtu osôb, ktoré lekár vyšetril za predchádzajúci mesiac,
• elektronický objednávací systém bude zastrešovať Národné centrum zdravotníckych informácií,
• akútni pacienti počas doplnkových ordinačných hodín neplatia,
• výkony, ktoré si pacient zaplatí (max. 30 eur), lekár už nebude môcť vyúčtovať zdravotnej poisťovni,
• lieky, dietetické potraviny, zdravotnícke pomôcky, ktoré predpíše lekár počas doplnkových hodín, uhradí zdravotná poisťovňa,
• za duplicitné účtovanie výkonov (od pacienta aj od zdravotnej poisťovne) hrozí lekárovi pokuta – trojnásobok priemerného mesačného príjmu od zdravotných poisťovní za posledné tri kalendárne mesiace, najmenej tisíc eur. Sankcie môže ukladať ministerstvo zdravotníctva alebo príslušný samosprávny kraj,
• zápis o vyšetrení v doplnkových hodinách musí byť v zdravotnej dokumentácii pacienta, s poučením pacienta a výškou sumy, ktorú platil. Pacient to musí potvrdiť podpisom,
• vždy k 20. dňu v mesiaci bude musieť lekár predložiť zdravotnej poisťovni zoznam poistencov, ktorých ošetril v doplnkových hodinách, plus údaje o výkonoch, ktoré urobil,
• doplnkové hodiny si nesmú zaviesť lekári, ktorí nebudú mať elektronický objednávací systém; zubní lekári; ambulantné pohotovosti; ambulancie, ktoré majú rozsah bežných hodín za týždeň menej ako 30 hodín.

OECD konštatuje, že pretrvávajú veľké nerovnosti ohľadne zdravia medzi členskými štátmi, ako aj vnútri nich:

… Oficiálna stránka www.healthscotland.scot ich definuje „ako sociálne nespravodlivé rozdiely v zdraví ľudí a medzi skupinami populácie, ktorým by sa dalo vyhnúť… Nevznikajú náhodne, ale sú sociálne determinované okolnosťami, ktoré nie sú v rukách jednotlivcov.“ Najčastejšie sociálne nespravodlivé rozdiely v zdraví sú diferencie dané rozdielnymi zdravotnými rizikami, ktorým sú ľudia vystavovaní v zamestnaní alebo tam, kde žijú, ako i rozdiely vo finančnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Brigita Schmögnerová vo svojom článku pre denník Pravda píše:

… inou úrovňou informovanosti disponuje predávajúci (v danom prípade lekár) a inou kupujúci (pacient, moderne klient). Nerovnosti v zdraví dostávajú ľudí do začarovaného kruhu, z ktorého ťažko vyjdú von: nižšie príjmy, nižšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti, vyššia chorobnosť… V ambulancii býva bežný pacient vydaný „napospas“ lekárovi a spoliehať sa musí iba na to, že lekár pri jeho liečení dodržuje Hippokratovu prísahu, teda robí všetko pre prospech pacienta.

Ak však do rozhodovania o spôsobe liečby vstúpi ekonomický záujem, liečenie nemusí byť najvhodnejšie bez toho, aby to pacient vedel. Taký je železný zákon zisku, ktorý automaticky vytvára pre súkromný sektor v zdravotníctve konflikt záujmov…

… Doplnkové ordinačné hodiny sú ďalším pootvorením dverí pre súkromný sektor. Ak sa vláda odhodláva na tento krok, mala by si uvedomiť jeho dôsledky. Je nehoráznosťou ospravedlňovať to tým, že „ekonomicky aktívni“ sa dožadujú možnosti objednať sa u lekára na určitý čas. Stámilióny sa investujú do digitalizácie štátnej správy, ale pri objednávaní sa na ošetrenie k lekárovi sa tvárime, že sme v kamennej dobe a nepoznáme ani mobil či internet…

… Podľa údajov OECD percento populácie staršej ako 15 rokov, ktoré pokladá svoje zdravie za dobré, sa odlišuje podľa výšky príjmov. Na Slovensku roku 2013 pokladalo svoje zdravie za dobré 60 percent ľudí patriacich do nízkopríjmovej skupiny, kým vo vysokopríjmovej to bolo 78 percent. Rozdiel predstavoval 18 percentuálnych bodov. V USA tento pomer bol 73 : 96, t. j. rozdiel dosahoval až 23 bodov. V Estónsku, ktoré sa nám neraz dáva za príklad, až 39 bodov. Zrejme čím je tento rozdiel väčší, tým sú nerovnosti v zdraví podmienené rozdielmi v príjmoch väčšie.

Nerovnosti v zdraví nie sú „iba“ ľudskoprávnou otázkou. Dostávajú ľudí do začarovaného kruhu, z ktorého ťažko vyjdú von: nižšie príjmy – nižšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti – vyššia chorobnosť – nižšie zárobky a tak dokola. Samozrejme, doplnkové ordinačné hodiny nie sú hlavným vinníkom. Môže ísť o ďalší, hoci malý klinec do rakvy rovnakej finančnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre každého z nás…

Názor lekára Branislava Potančoka, ktorý pôsobil desať  rokov v Anglicku:

… Zdá sa, akoby slovenské ministerstvo presadzovalo kompromis medzi privátnym a verejným zdravotníctvom, lebo príplatok 30 eur rieši iba prítomnosť lekára nad rámec jeho povinností. Lenže cieľom by malo byť uvoľnenie priestoru pre bežných pacientov v normálnych hodinách, teda zvýšenie kapacity lekára. Ak nedostane zaplatené za výkon, ktorý reálne urobí, bude sa usilovať robiť len tie, ktoré sa mu do 30-eurového limitu zmestia. A to je proti pacientom. Malo by ísť o plnohodnotnú pracovnú činnosť, preto najnovšia úprava zákona nič podstatné nerieši. Jediné pozitívum je to, že sa konečne viac hovorí o doplnkovom zdravotnom poistení…

Názory niektorých pacientov:

… Pacienti nebudú mať na to, aby platili lekárovi 30 eur za objednaný termín. Myslí si to Igor Chamilla, predseda Kardioklubu SK, pacientskej organizácie zastupujúcej ľudí s ochoreniami srdca. Podľa neho je preto zavedenie doplnkových ordinačných hodín, počas ktorých budú lekári vyšetrovať ľudí za peniaze, zbytočné… Väčšina, 90 percent, sú ťažkí kardiaci, ktorým čakanie robí problém. Najmä v uzatvorených miestnostiach nedokážu sedieť niekoľko hodín. Trpia dýchavicami. Ide o pacientov s arteriálnou hypertenziou tretieho stupňa, čo sú skutočne ťažké stavy. Samotné zavedenie doplnkových hodín je pre nich dobrá správa, menej už tých 30 eur, čo majú platiť. Je to veľa… Väčšina z nich sú invalidní dôchodcovia, prípadne nezamestnaní. Chorých, aj keď sú v stabilizovaných stavoch, totiž nechcú nikde zamestnať. Hovorím to z vlastnej skúsenosti. Odkiaľ majú zobrať takú sumu? Navyše kardiologické ambulancie nie sú jediné, ktoré navštevujú. Väčšina z nich má ešte ďalšie pridružené ochorenia, čiže chodia za inými špecialistami. Napríklad súbežnou diagnózou býva cukrovka, ťažkosti s obličkami, ortopedické problémy, pacienti trpia bolesťami kĺbov či ochoreniami chrbtice. Ak by sa všade chceli objednať na čas, potrebujú sto eur mesačne. Ktorý z nich by na to mal?…

… Človek príde k lekárovi, odsedí si v čakárni celý deň a do ambulancie sa nedostane, lebo je tam nával. Tak musí prísť na druhý deň, ale už ráno o piatej, aby si zobral časenku. Toto je bohužiaľ realita. Dnes sa s časenkami dokonca obchoduje. Jeden sa vyberie, pozbiera desať či dvadsať časeniek a potom ich predáva, napríklad po 5 eur. A nepotrebuje k tomu ani zákon. Takto to funguje už dva roky. Nejde len o srdciarov, ale aj ďalšie skupiny pacientov, ktoré to majú ešte zložitejšie…

… Združenie pacientov s pľúcnou artériovou hypertenziou podčiarklo, že 30 eur je pre ich pacientov likvidačná suma. Za dva mesiace musia totiž obísť nielen všeobecného lekára, ale aj kardiológa či pľúciara. Ak sa pridružia komplikácie, tak aj ďalších špecialistov. Celkové náklady by sa tak za dva mesiace vyšplhali minimálne na 100 eur…

… Výškou limitu 30 eur je otrasené Združenie pacientov s pľúcnou artériovou hypertenziou. „Nie je to pomoc pre pacientov a práve naši členovia by takú možnosť objednať sa na konkrétny termín brali všetkými desiatimi. Nemôžu totiž čakať v čakárňach s ostatnými chorými, pretože ich ohrozujú rôzne infekty, ktoré sú pre iných úplne neškodné,“ poznamenala predsedníčka združenia Iveta Makovníková. Mnohí z týchto chronických pacientov sú po transplantáciách pľúc a do ambulancií chodievajú často. Za dva mesiace musia obísť nielen všeobecného lekára, ale aj pľúcneho či kardiológa. Ak sa pridružia komplikácie, tak aj ďalších špecialistov. Celkové náklady za dva mesiace sa tak u nich začínajú šplhať nad 100 eur…