slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 61

Po roku 1989 sa celé slovenské zdravotníctvo, síce spočiatku pozvoľna a nebadane, začalo rozpadať. Z komplexného systému, ktorý zahŕňal ambulantnú starostlivosť, polikliniky, nemocnice, národné ústavy zdravia, liečebne a kúpele, sanatóriá, rýchlu zdravotnú pomoc, laboratóriá, lekárne, vedecké pracoviská a celý vzdelávací systém, sa po Zajacovej reforme, ktorá spustila vlnu privatizácií niektorých výnosných odvetví, ostali izolované časti súperiace o prežitie. Tak ako postupne zanikali lôžkové časti nemocníc alebo jednotlivé oddelenia, začali zanikať aj liečebné ústavy a kúpeľné domy. Nakoľko rehabilitačné alebo kúpeľné pobyty sa stali v trhovej ekonomike „nadštandardom“, boli vzhľadom na „nedostatok financií“ v zdravotníctve buď vôbec alebo len čiastočne preplácané zdravotnými poisťovňami. Z tohto dôvodu nastali pre kúpele ťažké časy a bola len otázka času, kedy celkom vymiznú z mapy Slovenska.

Takýto osud postihol aj kúpele Sliač:

… V časoch najväčšej slávy mali kapacitu vyše tisíc postelí, no teraz sa tu uprostred kúpeľnej sezóny lieči sotva 220 pacientov, z toho len 180 na základe kúpeľného poukazu od niektorej zo zdravotných poisťovní.

Odkedy si liečebný pobyt musí hradiť občan ako samoplatca, kúpele sa stali luxusným tovarom.

Vraj za to môže fakt, že kúpele sú stále štátne. Štátnymi však boli aj v časoch najväčšieho rozkvetu, dokonca i za prvej ČSR. Roky sa ťahajúci spor o vlastníctvo im nepomohol. Skončil sa už pred vyše piatimi rokmi, no dodnes sa nič nedeje. Fond národného majetku síce pred dvoma rokmi „veľkoryso“ poskytol akciovej spoločnosti 1,5 milióna eur, ktoré však sotva stačili na pokrytie dlžôb voči Sociálnej poisťovni a ďalším veriteľom a na havarijné opravy striech a kanalizácie. Prevádzkyschopný ostal len jeden kúpeľný dom s kapacitou 380 postelí. Ostatné sú už roky zavreté.

FNM urobil niekoľko pokusov o privatizáciu, no kupec sa nenašiel. Naozaj však všetky kúpele na Slovensku musia byť súkromné? Tie na Sliači boli v minulosti všeobecne dostupné z hľadiska cien. Odkedy si liečebný pobyt musí hradiť občan ako samoplatca, stali sa kúpele luxusným tovarom…

… Stav od novelizácie zákonov, ktorý zaviedla jedna z Dzurindových vlád, je šitý na mieru súkromnému podnikaniu a menej zohľadňuje skutočné liečebné účinky jednotlivých kúpeľov. Napríklad obehové ústrojenstvo sa dnes lieči v deviatich zariadeniach, pričom o ich účinkoch by sa dalo diskutovať.

Aby Sliač nebol v mínuse, treba tam ročne odliečiť okolo 2800 hostí. Prečo teda zdravotné poisťovne neposielajú pacientov tam, kde sú preukázateľne najlepšie predpoklady na liečbu? Je vláde jedno, že štátne kúpele sú dlhodobo v strate? Pritom štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa posiela „srdciarov“ do kúpeľov, ktoré sú v rukách súkromníkov, hoci nemajú takú zázračnú vodu ako na Sliači…

Väčšinovým akcionárom kúpeľov bol Fond národného majetku (s podielom 75%), menšinový podiel vlastnila VšZP a spoločnosť KK Company patriaca niekdajšiemu poslancovi parlamentu Karolovi Konárikovi (s podielom 11%). Keďže v predchádzajúcich siedmich rokoch boli kúpele v strate, v lete 2013 sa VšZP a KK Company rozhodli svoj podiel predať, nakoľko im vlastníctvo neprinášalo prijateľné výnosy:

… Najhoršie na tom boli v roku 2009, kedy výsledok ich hospodárenia dosiahol mínus 1,3 mil. eur. Za vlády Ivety Radičovej sa začalo s doprivatizáciou kúpeľov. Odhadovaná trhová cena 67 percent akcií FNM v tom čase bola 1,8 mil. eur. Tento proces však bol v lete minulého roka zastavený, keď súčasné vedenie FNM zrušilo výber privatizačného poradcu…

Kúpele Sliač ostali jedinými kúpeľmi na Slovensku, ktorých väčšinovým akcionárom bol štát. Od októbra 2012 bol ich riaditeľom Jozef Udič, ktorý sa snažil situáciu zlepšiť hľadaním strategického partnera pre dlhodobú investíciu:

… Podstatným dôvodom pri posudzovaní hospodárenia kúpeľov bola aj novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia. Z nej vyplynulo, že mnoho pacientov bolo preradených zo skupiny A do B, čo znamená, že ľudia si už platia aj za stravu a ubytovanie. Udič tiež upozornil, že za predchádzajúcich 25 rokov sa do spoločnosti vôbec neinvestovalo, a na množstvo súdnych sporov o vlastníctvo kúpeľov. Tieto skutočnosti podľa Udiča viedli k strate konkurencieschop­nosti oproti kúpeľom, ktoré, naopak, investovali do infraštruktúry, skvalitnenia služieb a marketingu…

… O sliačske kúpele sa v minulosti zvádzal tuhý boj. V roku 1995 sprivatizovala 51 percent akcií firma Corvas exministra zdravotníctva Viliama Soboňu. Po nástupe prvej Dzurindovej vlády FNM odstúpil od privatizačnej zmluvy a akcie získal späť. Nasledoval kolotoč súdnych sporov, pretože Soboňa spochybňoval spätný presun akcií na fond. Posun nastal, keď Corvas rozhodnutím súdu z obchodného registra vymazali. Kabinet premiérky Ivety Radičovej mienil kúpele predať za zhruba 1,8 milióna eur. Vláda premiéra Roberta Fica však privatizáciu zastavila…

Príčinou stratového hospodárenia bolo aj zvyšovanie minimálnej mzdy a pokles poistencov VšZP, ktorí boli v kúpeľoch liečení:

… Najzávažnejšími faktormi, pre ktoré sa nedarí dostať podniku z červených čísiel, je podľa šéfa kúpeľov každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy, nárast miezd zdravotníckych pracovníkov aj znižovanie tržieb, zapríčinené poklesom klientov od VšZP, čo vedenie spoločnosti nevie ovplyvniť. „Zoberme si 460-tisícovú stratu z roku 2015, ak by sme mali tie isté administratívne podmienky aj v roku 2016, tak by sme boli na prevádzkovej nule. Ale išla hore minimálna mzda, nám to ročne urobilo 100-tisíc eur, VšZP znížila objednávky, a tak sa nám krátia aj tržby,“ doplnil. Udič tvrdí, že z 2 800 poistencov VšZP klesol ich počet za posledných šesť rokov na 1 800. Klesajúca klientela od VšZP im robí ročne výpadok 800-tisíc eur. Bez návštevníkov sa kúpele nepodarí pozdvihnúť. Situáciu preto zachraňujú samoplatcami, na rozsiahlejšie investície do kúpeľov to však nestačí…

V roku 2016 bola strata kúpeľov Sliač 503 tisíc eur. Minister Drucker uvažoval o tom, že Ministerstvo zdravotníctva odkúpi všetky akcie kúpeľov v hodnote 6 miliónov eur a oživí ich prevádzku:

… V roku 2016 zaznamenali kúpele pokles počtu odliečených klientov. Avšak počet ošetrovacích dní komerčných klientov zaznamenal nárast oproti roku 2015 o 21,9 %. Z tohto dôvodu má v stratégii spoločnosti dôležité miesto orientácia na komerčnú klientelu…

Lenže súčasný trend v medicíne je zameraný na produkciu liekov a ich masový predaj. Je to oveľa efektívnejší spôsob zbohatnutia, ako zdĺhavejšie liečebné procedúry, hoci kúpele môžu plniť aj preventívnu úlohu, nielen liečebnú. To by ale asi ubudlo pacientov, ktorí sú odkázaní na lieky a farmapriemysel by prichádzal o zisky. Zdravotné poisťovne teda v rámci šetrenia neschvália všetky požiadavky na liečebné pobyty, tak isto ako neschvália všetky žiadosti o udelenie výnimky pri preplácaní nekategorizovaných liekov. Otázka je, čo je väčším prínosom pre pacientov.

Z plánovanej obnovy a vzkriesenia kúpeľov Sliač nakoniec ale nebolo  nič. Ani z plánov, ako využiť rozsiahly areál aj na iné aktivity ako kúpeľníctvo; hovorilo sa o vybudovaní liečebne pre dlhodobo chorých, domove dôchodcov či hospici.

POKRAČOVANIE