slovenské zdravotníctvo

Platy lekárov 04

O tom, čo si majú občania a politici o lekároch myslieť (rozumej, že si ich majú vážiť a prejavovať im úctu), nás už Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory upozornil na stránke https://lekom.sk/ vo svojich príhovoroch. Tak sa teda recipročne pozrime na to, ako si Marian Kollár váži pacientov a nielen ich. Podľa neho napríklad problém časeniek v Považskobystrickej nemocnici je v prvom rade problém nedostatku (nielen) lekárov špecialistov. Áno, s tým sa nedá nesúhlasiť. Ale že by to nebol aj problém zlého manažovania, ako tvrdí Kollár? S tým jednoducho súhlasiť nemôžem. Pretože tento problém, absolútna neochota lepšie organizovať príjem a vyšetrenie pacientov, je akýmsi celoslovanským fenoménom z lekárskej kuchyne. S týmto mám priamu osobnú skúsenosť, keď lekárka odmieta ošetriť denne viac ako dvadsať pacientov a necháva každé ráno čakať pacientov pred zamknutým zdravotným strediskom, len aby sa k časenkám dostali. Že je medzi nimi mnoho starých ľudí, ktorí prišli z okolitých dedín najskorším spojom, vystáli frontu až do príchodu zdravotnej sestry, len aby sa o pár hodín, ktoré strávili v daždi alebo snežení pred zamknutou budovou, dozvedeli, že na nich už žiadna časenka nezostala, pretože dopyt je veľký…tak tieto okolnosti nechávajú pani doktorku chladnou. Lebo veď podľa jej slov má doma malé deti a o trinástej hodine už práši domov. Nepomohli ani sťažnosti na odbore zdravotníctva príslušného samosprávneho kraja. Podľa odpovedi úradníčky pani doktorka odmietla akékoľvek objednávanie pacientov, ani telefonicky, ani elektronicky. Jednoducho musí každý pacient túto tortúru absolvovať, ak chce byť ošetrený. Nemám pocit, že by si lekári sami seba nevážili, ako to tvrdí Kollár:

… Už si musíme konečne uvedomiť kto sme a čo pre túto spoločnosť robíme a znamenáme. ..

Pani doktorka si cení svoj čas natoľko, že jej je ľahostajné, že každý deň oberá tridsiatku pacientov o čas, energiu a peniaze, ak sa im nepodarí časenku získať. A čo je ešte zarážajúcejšie, na základe rozhodnutia poisťovní, špecialisti nie sú už obmedzovaní limitmi, takže by mohli ordinovať aj dvakrát viac. To ale nechcú. Pretože by boli vraj prepracovaní, ale hlavne to dokazuje, že im doterajšie príjmy celkom postačujú, a viac pracovať nepotrebujú. A to v podmienkach „trhového mechanizmu“, keď sa každý podnikateľ snaží udržať si zákazníka a každá nadčasová práca nie je pre neho príťažou, ale príležitosťou ako mať stály prílev zákaziek a obstáť v konkurencii. Výrobné podniky a firmy, ak majú zákazky, pracujú non stop, či je deň, noc, nedeľa alebo sviatok. To len lekárom je málo 12 euro za hodinu nočnej pohotovosti, a 6 hodín práce s pacientom denne je pre nich už nadľudské úsilie.

Je to len nedávno, čo 11. februára 2020 v Bratislave na konferencii prijali jej účastníci Deklaráciu „Spoločne a odborne za pacienta“. A ako som si v Kollárovom prípade všimol,okrem bodu 4. a 5. všetky jeho vyhlásenia, dokumenty či príhovory oplývajú všeobecnými frázami, ktoré sú tu omieľané už takmer tridsať rokov ústami najrôznejších funkcionárov a „kompetentných“:

Vyzývame preto zástupcov politických strán, ktoré sa uchádzajú v tohtoročných parlamentných voľbách o dôveru nás občanov, aby v prípade ich úspechu vo voľbách a účasti na budúcej vládnej koalícii presadili ako súčasť vládneho programu na roky 2020 až 2024 nami navrhovanú zásadnú zmenu systému zdravotnej starostlivosti postavenú na týchto základných princípoch:

1. 1. Prijatie legislatívnej úpravy štátom garantovaného nároku na dostupnú a bezplatnú zdravotnú starostlivosť, vrátane definovaného verejného charakteru vlastníctva finančných prostriedkov z odvodov povinného zdravotného poistenia a zabezpečiť ich

   2. Prijatie legislatívnych opatrení smerujúcich k prevzatiu plnej kontroly a zodpovednosti štátu za verejnú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, vrátane regulačnej funkcie štátu v procese dohodovania úhrad zdravotnej starostlivosti hradenej z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. 

   3. Prijatie legislatívnych opatrení, ktoré zabezpečia pre nasledujúci vzdelávací cyklus podmienky na prípravu zvýšeného počtu zdravotníckych pracovníkov a vytvoria legislatívne podmienky pre výkon zdravotníckych povolaní občanmi z tretích krajín tak, aby bola zabezpečená odbornosť a kvalita ich výkonu predovšetkým s ohľadom na bezpečnosť pacientov.

   4. Prijatie takých opatrení na systematické navyšovanie rozpočtu na zdravotníctvo, aby výška prostriedkov z verejných zdrojov dosiahla minimálne priemernú výšku verejných výdavkov štátov EÚ. 

   5. Prijatie bezodkladných opatrení k začatiu výstavby a dobudovania Univerzitnej nemocnice v Bratislave a v Martine, ako aj k výstavbe a rekonštrukcii nemocníc v krajských mestách tak, aby boli vytvorené materiálno technické podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na úrovni aktuálnej medicínskej vedy aby boli vytvorené čo najlepšie podmienky pre vzdelávanie, vedu a biomedicínsky výskum.

Účastníci konferencie SPOLOČNE A ODBORNE ZA PACIENTA týmto súčasne deklarujú svoj záväzok aktívne sa podieľať na príprave zásadnej systémovej zmeny slovenského zdravotníctva a následne na jej uvedení do života.

Otázka je, ako prispel Marian Kollár od roku 2011, keď agresívne vyštrajkoval pre lekárov vyššie platy, k zlepšeniu stavu slovenského zdravotníctva. Podľa jeho názorov, ktoré prezentuje na stránke SLK je zrejmé, že mu ide zásadne o dve veci: stále rastúce platy lekárov a menšiu pracovnú vyťaženosť. Dôkazom je napríklad jeho stanovisko zverejnené v Zdravotníckych novinách č. 13 dňa 9.03.2018 na str.6, v ktorom chváli bývalého ministra Druckera za zrušenie pohotovostných nočných služieb a zriadenie ambulantnej pohotovostnej služby. Ako je známe, veľmi na to tlačili práve lekári. A tak isto im bolo proti srsti, keď chcel Drucker zaviesť doplnkové ordinačné hodiny (o tejto problematike uvediem viac v inej téme):

… Na rozdiel od predchádzajúcich ministrov mu nechýbala odvaha riešiť aj nepopulárne, dlhodobo neriešené problémy a nebál sa zásadných rozhodnutí. Ak bolo potrebné, vedel prijať aj sebareflexiu. Ako príklad uvediem doplnkové ordinačné hodiny, ezdravie, ale i novú UNB…

Dobrý dojem ale Kollár (ale aj iní lekári) nezanechal práve na Druckera, keď sa sám vyjadril, že samotní lekári sabotovali akúkoľvek snahu o kompromis:

…  „Absolvoval som v ôsmich krajoch štvorhodinové stretnutia s lekármi. Výsledkom diskusie je, že lekári by chceli mať neregulovaný systém za 200, 300 eur. Je tu však verejný záujem, ľudia platia verejné zdravotné poistenie a chceme, aby mali dostupnú starostlivosť a zadarmo. Povedal som im, poďme sa o tom baviť, ale ak nechcete o tom debatovať s tým, že chcete mať všetko deregulované, tak na to pristúpiť nemôžem. Keďže k dohode nedošlo, návrh na doplnkové hodiny som stiahol,“…

V čase štrajku lekárov sa Marian Kollár zaprisahával, že viac peňazí pre lekárov zlepší aj medicínske služby, či už ide i dostupnosť alebo ich kvalitu. Nič z toho ale nenastalo. Za celé obdobie od roku 2011 až do roku 2020 Marian Kollár akurát sabotoval akékoľvek snahy o zmeny zo strany Ministerstva zdravotníctva, či to bolo za ministra Druckera alebo ministerky Kalavskej (úplné odmietnutie stratifikácie nemocníc).

A čo je zaujímavé, ale nie v súvislosti s ministrom Druckerom:

… Slovenská lekárska komora začala s bývalým ministrom aktívne diskutovať o legislatívnej koncepcii povinnej registrácie v stavovských organizáciách zdravotníckych pracovníkov a túto zmenu určite chceme sfinalizovať…

Aký je dôvod tejto snahy? Načo má slúžiť? Pýtam sa teraz v kontexte vzťahu lekár – pacient. Okrem väčšieho prílevu poplatkov od lekárov do SLK nevidím pre pacientov žiadny prínos. Pretože v prípade pochybení lekárov, či už ide o iatrogenné poškodenie pacienta, alebo v najhoršom prípade o úmrtie pacienta zavinené lekármi, sa ani poškodení pacienti, ani pozostalí nedočkali žiadneho disciplinárneho riešenia s vinným lekárom a to nehovorím o aspoň symbolickom ospravedlnení. Za všetko hovorí množstvo tragických príbehov v slovenských nemocniciach či ambulanciách, ktorých každým rokom hrozivo pribúda. Práve matky alebo príbuzní zosnulých pacientov boli Marianom Kollárom prehováraní, aby podporili snahu o uzákonenie povinnosti registrácie v SLK. Argument zo strany Kollára je veľmi priehľadný. V článku Prezident SLK po stretnutí s rodičmi, ktorí prišli o svoje deti: Ťaháme za jeden koniec tvrdí:

… Ak preukázaným pochybením lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka dôjde k takejto tragédii, mal by za to niekto niesť zodpovednosť. Každý, kto zanedbal svoje povinnosti, mal by za svoje konanie znášať aj adekvátne následky. A predovšetkým, ak ide o život pacienta. Je veľmi dôležité, aby sa všetky pochybenia, ktoré smerujú k nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, objektívne vyšetrili a bola vyvodená zodpovednosť. Ale na vynášanie súdov tu máme iné orgány.

Slovenská republika je jedna z mála, ak nie jediná, ktorá z okolitých krajín nemá zakotvené povinné členstvo lekárov v lekárskej komore. Takže v rámci nejakých ďalších disciplinárnych krokov v týchto prípadoch je naša komora v podstate bezzubá. Nemá dostatočné právomoci ani možnosti na to, aby mohla voči všetkým lekárom, ktorí vykonávajú povolanie na Slovensku, uplatňovať disciplinárne opatrenia. Napriek tomu, že SLK má svoj vlastný deontologický kódex, ten platí len pre členov komory a nie pre všetkých lekárov…

Čože to melie pán prezident SLK? Ak to niekto správne nepochopil, tak SLK môže disciplinárne riešiť len lekára, ktorý je jej členom. Potiaľ v poriadku, pokiaľ chceme byť úradnícky bezchybní. Ale na stránke SLK som nenašiel jedinú zmienku o tom, že by bol jediný vinný lekár (myslím tým lekára, ktorého z pochybenia a zavinenia úmrtia pacienta usvedčil ÚDZS) disciplinárne potrestaný Slovenskou lekárskou komorou. Jedine že by sa takýmito faktami nechcela SLK chváliť. Takže pán Kollár, zverejnite jediné disciplinárne konanie vedené s vinným lekárom. A nebolo by od veci zverejniť aj disciplinárne konania s lekármi, ktorí boli usvedčení z brania úplatkov, z rozkrádania peňazí zdravotných poisťovní: 23 miliónov eur na fiktívnych výkonoch za 5 mesiacov vo VšZP v roku 2017,

z podvodu s ortopedickými pomôckami za 180 miliónov eur

z neoprávneného vyberania poplatkov v ambulanciách

Nemyslím, že by lekári potrebovali viac peňazí od zdravotných poisťovní. Veď sami si dokážu „chýbajúce“ peniaze vytiahnuť z pacientovho vrecka.

Pán Kollár, ako vy preukazujete úctu k pacientom a ostatným občanom-nelekárom? Tým neustálym vydieraním vlád, vyhrážaním sa štrajkami a nárokovým arogantným správaním? Kedy sa Vy, v mene všetkých lekárov združených v SLK, ospravedlníte poškodeným pacientom a ich príbuzným?

POKRAČOVANIE