Nemocnice 52
Iné problémy postihli bratislavskú nemocnicu na Kramároch. Boli kombináciou personálnych konfliktov, dlhých čakacích lehôt, nedostatku personálu a zastaralého vybavenia. To ostatne robilo až donedávna starosti mnohým riaditeľom nemocníc, pretože za posledných dvadsať rokov boli kapitálové výdavky v zdravotníctve veľmi skromné. Zmenili to až masívne investície za ministerky Kalavskej.
V apríli 2017 odišiel primár Róbert Illéš neurochirurgickej kliniky a hlavná sestra, v júli dali výpoveď ďalší štyria lekári. V auguste 2018 to bolo spolu už deväť lekárov a trinásť sestier, ktorí odišli z kliniky. Dôvodom boli nezhody s prednostom Andrejom Šteňom, synom neurochirurga Juraja Šteňa. Lekári totiž odmietli slúžiť nadčasy nad rámec zákonníka práce. Hovorkyňa nemocnice Eva Kliská:
… neodpovedala na otázku, koľko zdravotníkov im dnes chýba. Problémy so sestrami klinika riešila vlani v jeseni. Tie sestry, ktoré už nezvládali starostlivosť o pacientov, to zverejnili na sociálnej sieti. Slúžili, aj keď boli choré, s chrípkami či na antibiotikách…
A ako je na Slovensku už zvykom, ministerstvo zdravotníctva spolu s vedením nemocnice vyhlasujú, že zdravotná starostlivosť, teda aspoň tá akútna, je zabezpečená. Ministerstvo údajne rieši chýbajúce materiálne a personálne zabezpečenie. O problém sa začala zaujímať ministerka Kalavská, ktorá prisľúbila zabezpečiť chýbajúce technické vybavenie: röntgenovú techniku, C ramená a angiograf.
V septembri 2018 ale prednosta kliniky Šteňo adresoval Národnej rade SR 32-stranový list, v ktorom opisuje ovplyvňovanie čakacích listín pacientov:
… Manažment čakacích listín mal robiť bývalý primár neurochirurgie Róbert Illéš. Šteňo tvrdí, že súčasťou čakacej listiny bola podskupina pacientov označená Illéšovým menom a menom súkromného centra patriaceho jeho manželke, a že pacienti v tejto podskupine čakali kratšie ako ostatní pacienti. Podozrenie na dvojité čakacie listiny sa týka pacientov s ochoreniami chrbtice.
Ako ďalej píše v liste, oddelenie vnútornej kontroly UNB ignorovalo jeho pripomienky k tejto záležitosti.
Andrej Šteňo údajne na čachre s čakacími listinami upozornil viackrát. V liste však pripojil aj ilustrácie, v ktorých upozorňuje na veľké rozdiely v čakaní na operáciu dvoch pacientov s nádorom na mozgu, ktorí mali porovnateľnú diagnózu. A nešlo len o jeden prípad…
Poslankyňa SaS Janka Cigániková dala podnet na Generálnu prokuratúru SR. Bývalý primár Illéš, ktorý bol v tej dobre aj predsedom správnej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, odmietol uprednosťovanie niektorých pacientov:
… Súkromné centrum vzniklo, preto aby lekári mali viac času na pacientov. Dvojité čakacie listiny vysvetľuje tým, že na kliniku bol veľký tlak, bola na hranici možností a kapacity a tak vytvoril tabuľky, v ktorých viedli pacientov s ochorením hláv, chrbtíc a periférnych nervov, tak aby mohli využívať efektne kapacitu operačných sál. Hovorí, že nikdy za desať rokov nebola žiadna sťažnosť na čakacie listiny, ani naznačené, že by bol niekto ohrozený, alebo poškodený…
Hovorkyňa kliniky Eva Kliská bráni vedenie nemocnice:
… interný poradovník, rovnako ako problémy s ním, vznikli v minulosti, keď bol manažovaný zamestnancami, a to za predchádzajúcich vedení neurochirurgickej kliniky.
Kliská ďalej uviedla, že za poradovník je zodpovedný prednosta kliniky Šteňo. V súčasnosti na zákrok na neurochirurgii na Kramároch čaká 500 ľudí…
Avšak vnútorné nariadenie univerzitnej nemocnice presne stanovuje kompetencie prednostu a primára. Podľa neho je za vedenie zdravotnej dokumentácie, a teda aj manažment operácií zodpovedný zástupca prednostu – primár. Prednosta takúto kompetenciu nemá. Podľa advokáta Ivana Humeníka:
… Advokát Ivan Humeník z advokátskej kancelária h&h PARTNERS pripomenul, že vedenie zoznamu pacientov čakajúcich na zdravotný výkon má určité pravidlá, ktoré sú regulované vyhláškou ministerstva zdravotníctva. Ak poskytovateľ nemôže zrealizovať plánovaný zákrok do 3 mesiacov, navrhne pacientovi zaradenie do poradovníka. Pacient s tým musí súhlasiť. Potom taký zoznam zašle do zdravotnej poisťovne. „V danom prípade je otázne, či poskytovateľ (prostredníctvom primára) mal legitímny dôvod na uprednostnenie pacientov a či si splnil túto povinnosť a oznámil to,“ mieni Humeník.
Humeník dodal, že sa nedá vylúčiť situácia, že z určitých dôvodov nebolo možné vykonať operáciu. V tomto prípade je však poskytovateľ povinný oznámiť dôvody odkladu zdravotnej poisťovni a úradu pre dohľad. „Pokiaľ boli uprednostňovaní pacienti, ktorí boli do zoznamu zaradení na nižších miestach a dokonca títo pacienti mali diagnózu, ktorá bola menej riziková, tak takýto postup vyvoláva podozrenie, čo bolo dôvodom takého postupu zo strany poskytovateľa,“ poznamenal s tým, že zatiaľ je k dispozícii málo informácií na vyvodzovanie záverov…
Reakcia poslaneckého zdravotného výboru na Šteňov list bola ale zamietavá:
… Poslanci prieskum odmietli. Šéf výboru Štefan Zelník (SNS) to vysvetlil tým, že nie sú neurochirurgovia a tento prípad by mala prešetriť komisia odborníkov. Tú by mal zriadiť úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zelník vysvetlil, že zároveň vyzvali doktora Illéša, aby nezasahoval do procesu preskúmania toho stavu…
POKRAČOVANIE
Celá debata | RSS tejto debaty