slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 25

Prečo sa nemocnice tak obávajú exekúcií? Dve desaťročia sa Ministerstvo zdravotníctva a nemocnice v ich pôsobnosti správajú ako nedospelý adolescent, ktorý využíva „mama-hotel“ a hystericky kričí, keď okolie od neho požaduje, aby sa konečne postavil na svoje nohy a niesol za seba zodpovednosť.

Vráťme sa do roku 2006, keď 1.októbra poslanci zablokovali možnosť exekúcií v najväčších zdravotníckych zariadeniach:

… Len nemocnice pod priamou kontrolou ministerstva zdravotníctva evidujú od začiatku roka 2005 do konca tohtoročného júla dlhy takmer 2,9 miliardy korún. Podľa sledovaní rezortu sa najmä fakultné nemocnice a špecializované ústavy zadlžujú sumou 145 miliónov korún mesačne. Sú to údaje aj za čas, keď mohli exekútori siahnuť na účty nemocníc. Jeden z predchádzajúcich zákazov im totiž znemožnil exekvovať do konca roka 2005.

„Exekúcie sa zbytočne démonizovali. Nikde sa nestalo, že by pre ne neboli vyplatené mzdy, zavrela sa nemocnica alebo obmedzila zdravotná starostlivosť. Ani po prvom januári (2006) sa nespustilo masové siahanie na majetok,“ hovorí banskobystrický súdny exekútor Tomáš Boľoš. Exekútori zatiaľ nesiahajú ani na lekárske zariadenia, lieky či autá nemocníc…

… Modely, ktoré exekútori používali na to, aby sa k peniazom z nemocníc dostali, boli rôzne. Ak sa nedohodli na splátkových kalendároch, hľadal sa napríklad majetok, ktorý neslúžil na zdravotnícke výkony a nemocnica ho mohla oželieť. Viaceré nemocnice mali v mestách nehnuteľnosti, ktoré nepotrebovali. Niektorí po tom, čo sa dostali k súdnym rozhodnutiam, žiadali o preplatenie zdravotné poisťovne. Peniaze z poisťovní tak mali odísť nie na účty nemocníc, ale na účet exekútorského úradu. T. Boľoš pripúšťa, že nemocnice boli ochotnejšie rokovať s dodávateľmi o splátkových kalendároch v situácii, keď bezprostredne hrozila exekúcia.

Pravdepodobne najväčšia organizácia, ktorá spustila tohto roku (2006) exekúcie, bola Sociálna poisťovňa (SP). Už predtým patrila medzi najväčších zákazníkov exekútorských kancelárií. Mesačne dáva viac ako dvetisíc exekučných návrhov asi za 300 miliónov korún. Veľké nemocnice práve platenie do fondov SP vnímali ako akýsi vankúš v prípade problémov s peniazmi. Očakávali, že štát vytvorí priestor, aby problémy s neplatením ľahko preklenuli…

… Koncom minulého roka (2015) boli nedoplatky štátnych a krajských nemocníc na sociálnom poistení 765,5 mil. Sk. Vo februári to bolo 682 miliónov. No SP v tomto prehľade už neevidovala súkromné zdravotnícke zariadenia. Situácia v zdravotníctve sa podľa G. Cseriho zlepšovala a bolo vidieť, že neziskové organizácie, ktoré preberali nemocnice, si na platenie dávali pozor…

… Vyššie územné celky hľadali rôzne spôsoby, ako sa exekútorom vyhnúť. Napríklad Košický samosprávny kraj nemocnice transformoval na akciové spoločnosti. No dlhy ponechal v príspevkových organizáciách. A tak v Trebišove, Michalovciach, Spišskej Novej Vsi či Rožňave formálne existujú po dve nemocnice. Jedna je pritom len kancelária evidujúca dlhy. Dobrá správa je, že ozajstné nemocnice dokážu hospodáriť takmer na nule a niektoré dokonca s miernym ziskom. Príspevkové organizácie majú dlhy asi za tristo miliónov korún. Nevyvíjajú pritom žiadnu činnosť, ktorá by im priniesla peniaze…

… V Nitrianskom samosprávnom kraji si vytvorili rozpočtovú organizáciu Správa záväzkov a pohľadávok. Do nej vložili takmer 400 miliónov korún dlhov zo štyroch nemocníc v kraji. Tie tak ozdravili a premenili na neziskové organizácie.

Exekútori si s touto firmou nevedia rady. Účty má v Štátnej pokladnici a nedá sa na ne siahnuť. Firma nemá žiaden vlastný majetok, a tak veritelia musia čakať iba na to, čo jej priklepnú zo samosprávneho rozpočtu. Tohto roku môžu rozdeliť 84 miliónov korún. Za aký dlhý čas vyplatia veriteľov, šéfka Správy záväzkov a pohľadávok Mária Domčeková nevie: „Všetko to závisí od poslancov.“…

… „Firmy sú zvyknuté nemocnicu držať trochu na sekeru a veria, že vždy príde nejaké oddlženie,“ hovorí R. Rusnák. Priznáva, že odloženie exekúcií predraží systém. Dodávatelia si riziko možných problémov s platbami automaticky zahrnú do ceny. Najväčšia stredoslovenská nemocnica bola oddlžená sumou 2,1 miliardy korún. Exekútori tak do nemocnice prichádzajú hlavne pre čerstvé dlhy z rokov 2004 a 2005. Tak ako je to takmer vo všetkých zadlžených zdravotníckych zariadeniach. Dlhy pritom Rooseveltka vyrába stále. Mesačne zhruba za 21 miliónov korún. Riaditeľ to vníma ako úspech, lebo pred dvoma rokmi to bolo dvojnásobné tempo.

Dodávatelia, ktorí majú stále šance robiť biznis s nemocnicami, sa exekúcií tiež obávajú. Nechcú prísť o zaujímavého odberateľa. „Samozrejme, je to zlé. Ten, čo nedostal zaplatené, sa obáva, že ak si uplatní práva, bude neskôr diskriminovaný,“ hovorí T. Boľoš…

… Dočasné zablokovanie možných exekúcií má začať platiť od prvého októbrového dňa 2006. Veritelia majú menšiu právnu ochranu ako dlžníci. Som presvedčený, že najnovšia právna úprava je protiústavná, hovorí exekútor T. Boľoš. Napríklad aj preto, že nemocnice, ktoré sú akciové spoločnosti a majú jasných investorov, ako v prípade Nemocnice Košice-Šaca, pred exekúciami chránené nie sú. Ani ďalšie súkromné zdravotnícke zariadenia. Zákonodarcovia pod taktovkou strany Smer paradoxne zabudli aj na nemocnice, ktoré patria vyšším územným celkom a v snahe fungovať prehľadne a transparentne majú formu akciovky. Ako napríklad v Košickom samosprávnom kraji. Naopak, nemocnice, ktoré sa transformovali na neziskové organizácie, sa báť nemusia…