slovenské zdravotníctvo

Nedostatok zdravotníckych pracovníkov 13

Hoci lekári aj zdravotné sestry už roky volajú po personálnom posilnení, vyzerá to tak, že absolventom-zdravotníkom sa neveľmi chce pracovať na Slovensku.

Rovnaký názor ako Ministerstvo zdravotníctva má totiž aj Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ): (https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/478039-zriadenie-virtualneho-uctu-za-studium-mediciny-je-podla-soz-diskriminacne/)

…„Ak si ctíme voľný pohyb osôb v rámci európskeho priestoru, tak nemôžeme ratovať situáciu spôsobom, ktorý diskriminuje jednu skupinu absolventov vysokoškolského štúdia voči ostatným,“ konštatoval zväz.

„Dennodenne dostávame informácie, ktoré vypovedajú o nedostatku ľudí v rôznych pracovných pozíciách pre náš priemysel, nielen automobilový, pre naše poľnohospodárstvo, pre zariadenia sociálnych služieb, pre zdravotníctvo, pre IT sektor a tak by sme mohli pokračovať… Zatiaľ sme sa nestretli s požiadavkou vrátenia školného pri akomkoľvek štúdiu na Slovensku. Ak by sa tak malo stať, bol by to precedens,“ dodal SOZ. Podľa zväzu je dôležitejšie zlepšenie pracovných podmienok a vybavenia nemocníc, ktoré spoločne s lepším finančným ohodnotením absolventov zabezpečia zotrvanie mladých ľudí na Slovensku…

Zaiste, z pohľadu voľného pohybu pracovnej sily majú pravdu. Lenže pozrime sa bližšie na niektoré články Ústavy SR:

Čl. 40

Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

čl.23

(1) Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.

(2) Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.

(3) Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.

Podľa čl.23 (3) je možné obmedziť slobodu pohybu z dôvodu ochrany zdravia alebo z dôvodu ochrany iných práv občanov.

O tom, že súčasný neoliberálny kapitalizmus je plný rozporov a prináša práve takéto  protichodné požiadavky a nároky občanov, svedčia aj ďalšie články Ústavy:

Čl. 55

(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

(2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

čl.12

(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Takže čo je prednejšie? Čo je základné právo a sloboda jednotlivca? Zdravie občanov, alebo voľný pohyb občanov, alebo vlastnícke právo?

Pozrime sa na ďalšie články Ústavy SR:

Čl. 35

(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

(2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

čl.20

(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Na záver:

Čl. 51

(1) Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Všetky tieto články obsahujú totiž vetu: Podrobnosti o právach ustanoví zákon.

Takže podľa čl.51 je vymožiteľnosť práva na ochranu zdravia, ktorú má garantovať čl.40, sporná. Ale tak isto nie je podľa čl.51 garantované v plnej miere ani právo na slobodný výber a výkon povolania, uvedené v čl. 35.

Z uvedeného mi vychádza, že aj napriek garantovanej slobode pohybu a práva vlastniť, môžu byť tieto práva obmedzené práve z dôvodov ochrany zdravia, a je podľa mňa jedno, či by šlo o prípad ohrozenia veľkou infekčnou epidémiou, alebo ide o neustále sa vlečúce prípady chronicky chorých pacientov, odkladaných operácií alebo úmrtí, ktorým sa dalo predísť.

Z rovnakého dôvodu považujem rozhodnutie Ústavného súdu o oprávnenosti zisku poisťovní a o „protiústavnom“ zvýšení platov zdravotných sestier v roku 2012, za hrubé porušenie Ústavy SR., pretože podľa čl. 35 (3)  Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie…

Myslím, že oproti tomuto zneniu nemôže byť silnejší ani čl.20 (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Všeobecným záujmom chráneným zákonom ja práve zdravie občanov, nie zisk jednotliovca.

Ústavný súd SR ale napriek tomu viac krát rozhodol v prospech vlastníckeho práva, v prospech kapitálu a zisku, na úkor iných práv občanov:

1) Platby za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou sú v súlade s ústavou (2004)

2) Rozsah zdravotnej starostlivosti môže byť definovaný podzákonnými normami (2008)

3) Zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti neohrozujú garanciu poskytovania zdravotnej starostlivosti (2008)

4) Obmedzenie zisku zdravotných poisťovní nie je v súlade s ústavou (2011)

Ďalšími otázkami, ktoré musel ÚS riešiť, boli:

‐ ochrana nemocníc pred exekúciami (2006)

– zákon (a vyhláška) o interrupciách (2007)

– zoštátnenie neziskových organizácií, ktoré spoluzakladal štát (2012)

– zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier (2013)

V prvých štyroch bodoch porušil Ústavný súd spomínané články Ústavy. Tiež nevidím dôvod, aby štátne nemocnice, ktoré nedodržujú rozpočtové pravidlá, boli chránené pred exekúciami. V roku 2012 dosiahli lekári svojim štrajkom zvýšenie svojich platov v štátnych aj neštátnych nemocniciach. Keď sa rovnaký úspech zopakoval aj v prípade zdravotných sestier, Ústavný súd tento zákon zrušil, s odôvodnením, že takto nastavené minimálne mzdy pre sestry by ohrozili fungovanie súkromných zdravotníckych zariadení (súkromné ambulancie, súkromné nemocnice, ako je Pro Care a Svet zdravia). Takže v prípade lekárov zákon nie je protiústavný, ale v prípade sestier už je. Z doterajšieho konania Ústavného súdu je zrejmé, koho záujmy súd chráni: nie záujmy občanov a verejného zdravia, ale záujmy súkromných podnikateľov a kapitálu.