slovenské zdravotníctvo

Nedostatok zdravotníckych pracovníkov 08

Problém ja ale aj v tom, že mladí lekári ťažko zháňajú priestory pre svoje ambulancie. Nové priestory sú drahé, a niektorí starí lekári zas nechcú zo svojich ambulancií odísť a prenechať miesto mladým:

…Prvých 140 mladých lekárov by už budúci rok malo nastúpiť do praxe a vymeniť nadsluhujúcich všeobecných lekárov a pediatrov. Prešli tzv. rezidentským programom, v rámci neho sa tri až štyri roky školili v Bratislave. Ich výmena za kolegov dôchodcov však nebude taká jednoduchá, ako sa pôvodne zdalo. Prvou prekážkou sú tisíce eur, ktoré potrebujú mladí na to, aby si zabehané ambulancie mohli kúpiť. Druhým problémom sú samotní starší lekári, niektorým sa ešte ordináciu opustiť nechce…

…„V ponuke sú, samozrejme, aj ambulancie v okrajových častiach Slovenska, ale tie sú málo atraktívne pre mladých lekárov,“ dodal. Jedna ambulancia môže vyjsť mladého lekára aj na 30-tisíc eur, na vidieku to môže byť o niečo menej. Napriek tomu odľahlé regióny nie sú lákavé aj z toho dôvodu, že príjem je tu nižší a lekárovi sa ťažšie spláca pôžička na zabezpečenie ordinácie.

Prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara pripúšťa problémy pri výmenách ambulancií. „Sú to v podstate súkromné firmy, a tak sa musia rezidenti s lekármi na výmene dohodnúť“…

Na celej veci ja ale zaujímavé to, že prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth volá po regulácii zo strany štátu:

…„Ministerstvo zdravotníctva by malo umožniť, aby sa lekár ľahšie dostal k ambulancií, a to zmenou legislatívy,“ myslí si…

Ak malo ísť o navýšenie ordinačných hodín ambulantným lekárom, vtedy bol zásadne proti regulácii zo strany štátu. Tak isto mu nevoňajú ani rovnaké platové podmienky pre zdravotné sestry v štátnom a súkromnom sektore. Lebo veď ktorý súkromný lekár by mohol zaplatiť zdravotnú sestru podľa štátom garantovanej mzdy? MUDr. Šóthovi v jednom prípade vyhovujú čiste trhové podmienky fungovania, to vtedy, ak by sa mal o svoje príjmy podeliť s iným zdravotníkom; ale v inom prípade, ak mladý lekár potrebuje získať ambulanciu, tak mu v tom má už pomôcť štát. Ale chlapci, takto ten kapitalizmus predsa nevybudujeme, keď každý bude chcieť pre seba len výhody, ale nie zdravú hospodársku súťaž. Rezident dostane od štátu dotácie na štúdium, z daní občanov je zaplatený školiteľ sumou 1,3 mil. eur na rok plus ďalšie náklady, a pán Šóth by ešte chcel, aby mu štát zaplatil aj zriadenie a vybavenie ambulancie. Veď predsa každý súkromný podnikateľ, ak nemá vstupný kapitál, tak si zoberie úver. Či takéto niečo sa k lekárom ešte nedostalo? Čo ešte majú občania, ktorí nezarábajú často ani polovicu z toho čo lekári, obetovať kvôli tomu, aby sa im vôbec dostalo nedostatočnej, oneskorenej, alebo mizernej zdravotnej starostlivosti?

Podobne to vidia aj župy:

…Samosprávne kraje uvádzajú, že majú voľné miesta v odľahlých regiónoch, mladšie ročníky tam však nevedia dostať. Podľa nich by predsa len mal pomôcť štát, ktorý má v kompetencii aj financovanie zdravotnej starostlivosti…

To je ale orgán čiastočne zodpovedný za fungovanie zdravotníctva, takže jeho postoj je oprávnený.