slovenské zdravotníctvo

Milí čitatelia z článku „Štrajk lekárov 02“

Zaiste je chvályhodné, že nad vecami rozmýšľate a máte svojim spôsobom pravdu. Z pohľadu legislatívy štrajk a výpoveď nie je to isté. Ale keď nám už Pán Boh nadelil dar rozumu, netreba sa zastaviť na začiatku, ale úvahu treba dotiahnuť do konca. Nazývajme teda akciu LOZ v roku 2011 protestom. Lenže o ničím „nepoškvrnené“ výpovede, tak ako to vnímate Vy, by šlo iba v tom prípade, keby neboli využité na vyjednávanie medzi LOZ a vládou. Ak by šlo „len“ o výpovede, neboli by hromadné, prebehli by v tichosti, neboli by podmienené požiadavkami, zvlášť požiadavkou, že lekárov znova prijmú na pôvodné miesta. Veď ak chcem zo zamestnania odísť, nepotrebujem to medializovať a neočakávam záruku, že ma po uplynutí výpovednej lehoty zamestnávateľ znova prijme na pôvodné miesto. To by poprelo zmysel výpovede ako takej. Je to záležitosť iba medzi zamestnancom a zamestnávateľom, verejnosť do toho nič, a už vôbec verejnosť sa nemá stať rukojemníkom v prípade akejkoľvek výpovede. Takže z môjho pohľadu, a tiež z pohľadu „blbých“ novinárov, politikov a verejnosti, protest LOZ mal aj znaky štrajku, nakoľko lekári očakávali od vlády splnenie svojich požiadaviek. Keby išlo „len“ o výpovede, lekári mohli spokojne odísť, bez celého toho cirkusu, zamestnať sa inde, možno v Čechách, Nemecku, Rakúsku, ako to tak radi stále otrepávajú verejnosti o hlavu. Alebo niektorí odísť na dôchodok, niektorí si mohli zriadiť súkromnú ambulanciu, to je čiste ich problém, nie problém verejnosti a politikov. Máme slobodu v rozhodovaní a podnikaní. Ďalším znakom, že šlo o štrajk, bola skutočnosť, že lekári, ako tvrdia, „nemohli zahájiť štrajk, pretože lekári z podstaty svojho povolania nemôžu využiť štrajk ako nástroj vyjednávania“, mohli zvoliť len hromadné výpovede ako formu protestu. Nie som právnik, neviem to posúdiť. Ale ak by túto možnosť mali, tak z ich vyjadrení je zrejmé, že by tak aj urobili a nezvolili by formu hromadných výpovedí. Z toho vyplýva, že vlastne štrajkovať chceli, ale nemohli, takže podali na protest hromadné výpovede, ale nie preto, že chceli skutočne ukončiť pracovný pomer, ale preto, že chceli splnenie svojich požiadaviek. To len potvrdzuje moju úvahu, že ich protest mal znaky štrajku. Z toho vidíme, milý čitateľ, že veci nie sú čierne alebo biele, ale často krát majú mnoho odtieňov šedej.

Ešte z iného uhla pohľadu: ani „nežná revolúcia“ nebola „revolúcia zdola“, ale „majetkový prevrat“ v réžii ŠTB. Ani súčasná neoliberálna demokracia nemá so skutočnou demokraciou nič spoločné, sloboda slova tiež vyzerá inak, ako sa snaží tváriť atď…myslím, že ďalšie príklady nemusím uvádzať. Ono, niekedy je rozumnejšie používať už zaužívaný termín, ako sa rozčuľovať nad tým, že sa nám zdá neadekvátny alebo nepriliehavý. V prípade protestu lekárov v roku 2011 sa vžil termín „štrajk“ a použil som ho preto, že je zaužívaný a každý si vie tento termín historicky zaradiť. Ak by som použil slovo „protest“, mnohí čitatelia by si podľa nadpisu mysleli, že ide o nejakú inú akciu, ako v roku 2011. Toľko na vysvetlenie.

Ešte jednu poznámku:  Ďalšie časti budú mať nadpis „štrajk sestier“ a uvádzam tam, že šlo vlastne o hromadné výpovede. Články som mal už napísané, takže nejde o „opravu“ na základe Vášho komentára. Toť vsjo.