slovenské zdravotníctvo

Kam miznú peniaze v slovenskom zdravotníctve

09 Nedávna minulosť

Úžasné je, ako reagujú štátne inštitúcie a úradníci, zodpovední za túto stratu a poslanci, ktorí by mali ku kauze zaujať stanovisko. Pozrime sa preto chronologicky na vývoj situácie vo VšZP:

Už v roku 2016 VšZP náhle znížila ceny za tzv. špecializovaný zdravotnícky materiál, ktoré preplácala nemocniciam (umelé kĺby, stenty, ktétre) až o 30%. Ak nemocnice mali už do zásoby nakúpený takýto materiál za vyššie ceny, poisťovňa im preplatila iba znížené ceny. Poisťovňa tak obmedzila ceny až pri 3600 položkách. Znížené ceny sa dotkli najviac kardiocentier a onkocentier. Zaiste, poisťovňa zatlačila na nemocnice, aby sa snažili znižovať náklady a hľadali lacnejších dodávateľov zdravotníckeho materiálu, ale robiť to bez predchádzajúcej diskusie a upozornenia, je slovenským folklórom a vizitkou tých, ktorí si riešia vlastné problémy a neberú ohľad ani na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ani na pacienta. Takýto finančný schodok sa obvykle prenesie na pacientov. Vieme totiž, že v nemocniciach si pacient musí platiť rôzny zdravotnícky materiál a zabezpečenie, na ktorý by mal mať podľa Ústavy SR bezplatný nárok. Samozrejme s takýmto riešením nesúhlasili ani dodávatelia zdravotníckeho materiálu, podľa ktorých VšZP mala takýto krok riešiť zmenou kategorizačného zoznamu liekov, do ktorého spadá aj maximálna výška úhrady za špecializovaný zdravotnícky materiál. Dodávateľom tak vznikol zo strany nemocníc dlh vo výške 160 miliónov eur a doba splatnosti faktúr presiahla 650 dní.

Parlamentný výbor pre zdravotníctvo v novembri 2016 o riešení situácie v zdravotníctve, konkrétne o očakávanej strate VšZP vo výške 283 miliónov eur nerokoval, a to kvôli neúčasti koaličných poslancov. Bývalý minister zdravotníctva Vaďura sa vyjadril, že za vzniknutú stratu necíti zodpovednosť a hospodárske výsledky sú také, aké mali byť. Ministerstvo zdravotníctva dostalo na rok 2017 o 120 mil. eur menej, ako v roku 2016. Štát sa spoliehal na vyššie prímy od ekonomicky činného obyvateľstva a na úsporu 174 mil. eur. Strata VšZP odhadovaná spoločnosťou Deloitte mala byť až 283 mil. eur. Ku koncu roka 2016 deficit hotovosti VšZP bol 51 mil. eur. a vlastné imanie VšZP malo hodnotu -162 mil. eur. čo prakticky znamená, že poisťovňa bola v úpadku. Na druhej strane minister Drucker tvrdil, že vykázaná strata je len účtovná, a bola zapríčinená nevytváraním technických rezerv, ktoré musí každá zdravotná poisťovňa tvoriť podľa zákona.

V snahe utíšiť nespokojnosť verejnosti, v októbri 2016 vyhlásil, že ak sa potvrdí, že VšZP nemala v roku 2015 vykázať zisk a niektoré náklady boli zle zaúčtované, bude žiadať vrátenie odmien od predošlého vedenia poisťovne. A ako je na Slovensku zvykom, pri každom vyhlásení treba občanov ubezpečiť, že „tento stav nemá dopad na uhrádzanie záväzkov“ – rozumej, tento stav sa nijako nedotkne pacientov ani lekárov. Nie je jediný, kto takéto vyhlásenie adresuje verejnosti, a nebude to ani posledný krát. Minister Drucker a riaditeľ VšZP Kočan považujú občanov asi za mentálne retardovaných, ktorým stačí slovné ubezpečenie od „vyvolených“, že rozkradnuté peniaze nepocítia tí na konci „potravinového reťazca“; že nenažratí sociopati, ktorí ukradli občanom 250 miliónov eur, sa zo dňa na deň zmenili na starostlivých gazdov, a budú si sami uťahovať opasky.

V decembri 2016 sa so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou nedohodla Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) na úprave zmluvných podmienok týkajúcich sa lôžkovej zdravotnej starostlivosti, ktoré mali platiť v roku 2017.

V januári 2017 Kočan reagoval na dlh poisťovne riešením, že VšZP zruší zmluvy 120 ambulanciám, prevažne gynekologickým, interným a urologickým, čím VšZP mala ušetriť 3 mil. eur. Malo ísť prevažne o ambulancie lekárov, ktorí väčšinu času pracovali na klinikách a ambulantnú starostlivosť vykonávali ako ďalší úväzok. Situácia, ktorá vyhovovala teda niektorým lekárom, sa nakoniec otočila proti nim. Samozrejme sa toto riešenie dotklo pacientov, ktorí musia hľadať špecialistu inde; už i tak mizerná dostupnosť zdravotníckej starostlivosti sa stáva ešte horšou, aj keď Kočan tvrdí, že minimálna zdravotná starostlivosť je podľa zákona dodržaná. Minimálnu zákonnú hranicu určuje vláda a nadväzne na to konkrétny počet špecialistov v každom kraji určuje príslušný odbor zdravotníctva samosprávneho kraja; je ale zrejmé, že táto hranica je značne poddimenzovaná. Ako sa ukazuje, chaos v zdravotníctve začína negatívne  dopadať nielen na samotných pacientov, ale aj na lekárov.

Vo februári 2017 VšZP vyrukovala s ozdravným programom, ktorý jej schválil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Opäť, podľa ministra Druckera sa ozdravný plán pacientov nedotkne. Ozdravný plán obsahuje napr. zníženie jednotkových cien CT a MR vyšetrení a zároveň zvýšenie počtu vyšetrených pacientov. Ako tvrdí Marián Šóth, šéf Asociácie súkromných lekárov, je to len prenesenie dlhu na lekárov, ktorí si budú pýtať rozdiel medzi starými a novými cenami od pacientov. Ostatne, tak to robili aj doteraz, v prípadoch neuhrádzania niektorých výkonov od zdravotných poisťovní. Zákon padajúceho hovna funguje v zdravotníctve dokonale. Bohužiaľ, na samom dne sa nachádza pacient, na ktorého to povestné hovno v plnej váhe dopadne.

Súčasne rokovala so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou aj Asociácia na ochranu práv pacientov SR (AOPP) o pripravovanom ozdravnom pláne. Podľa prezidentky AOPP Márie Lévyovej „chýbajúce financie v sektore však v žiadnom prípade nesmie pocítiť samotný pacient“. A ako inak, generálny riaditeľ VšZP Miroslav Kočan asociáciu ubezpečil, že opatrenia by nemali ísť na úkor dostupnosti liečby ochorení. Už koľký krát boli občania takto ubezpečení? A realita sa nakoniec vždy ukázala iná…