Lieky a lekárne 01

27. januára 2019 10:50, Prečítané 3 462x, citizen, Reforma v slovenskom zdravotníctve

Lieky a lekárne 01

Súčasťou zdravotníckych služieb sú lekárne. Kým do roku 1989 stačila na menšie mesto jedna lekáreň, dnes ich nájdete na tej istej ploche takmer desaťnásobok. Aspoň v Dubnici som ich narátal v súčasnosti deväť. Nárast ich výskytu je podmienený legislatívou, ktorá sa na Slovensku od roku 2002 prispôsobila liberalizácii trhu. Dovtedy bola sieť lekárni regulovaná demograficky a geograficky, to znamená, že lekárne nemohli byť bližšie k sebe ako 500 metrov a na jednu lekáreň nesmelo pripadať menej ako 5000 obyvateľov. Takisto do roku 2004 lekáreň mohol vlastniť iba farmaceut, čo zmenila Zajacova reforma. Od roku 2011 môže jeden vlastník vlastniť viacero lekární. Zrušením týchto obmedzení nastal nárast počtu lekární na Slovensku do roku 2014 o dve tretiny (podľa analýzy HPI). Zlepšila sa tým územná dostupnosť, na Slovensku je to do 25 minút. Horšie je to ale s časovou dostupnosťou v nočných hodinách a cez sviatky.

Samotná prítomnosť lekárne v obci alebo blízko obce však nemusí byť postačujúca, ak má len obmedzené otváracie hodiny a pacient potrebuje liek rýchlo. Dostupnosť liekov v nočných hodinách je u nás obmedzená. Zabezpečenie pohotovostnej lekárenskej služby na Slovensku na svojom území je úlohou VÚC, každý si ju pritom zabezpečuje rôzne. Iba v Bratislave, v Košiciach a v Prešove sú pre verejnosť k dispozícii lekárne otvorené 24 hodín denne. V iných VÚC sú zabezpečené pohotovostné lekárenské služby iba do 18., 20. či 22. hodiny. V Detve je napríklad pohotovostná služba určená každý deň iba do 15.hodiny. Až v ôsmich okresoch však pohotovosť nie je určená vôbec a pacienti musia cestovať do susedných okresov či počkať do rána najbližšieho pracovného dňa.

Ak by bola v okresných mestách zabezpečená pohotovosť počas noci, teda od 18. do 8. hodiny, pričom lekáreň vykonávajúca túto pohotovostnú službu by bola za ňu i finančne odmenená, ročný náklad na jej zabezpečenie by sa podľa odhadu HPI pohyboval vo výške asi 12 mil. eur.

S dostupnosťou liekov mimo pracovného času to nevyzerá lepšie ani v Českej republike. Nepretržité pohotovostné služby poskytuje osemnásť lekární, až deväť z nich je pritom na území Prahy. Táto služba je však v Česku finančne ohodnotená.

Geografická dostupnosť lekární je na Slovensku aj v Českej republike veľmi dobrá, na horšej úrovni je časová dostupnosť, keďže nie je definovaná povinnosť zabezpečovať non-stop pohotovostnú službu z pohľadu územia, ani času. Situáciu s pohotovostnými službami by vyriešila podľa HPI jasnejšia definícia času, v akom má byť táto služba zabezpečená, pričom by sa mohla zvážiť i väčšia vzdialenosť pacienta od lekárne a napríklad zabezpečovať služby pre pacienta najďalej v susednom okrese. Vyžadovanie dlhších otváracích hodín, najmä v regiónoch s menším počtom obyvateľov, by malo byť spojené s finančnou odmenou lekárňam.

Lekárne teda vedú medzi sebou konkurenčný boj, väčší aj kvôli zníženej DPH na lieky (z 19% na 10%), degresívnej prirážke a vzniku tzv. verejných sietí lekární (Dr. Max, Ben, Sunpharma a ďalšie), ktoré vlastnia veľkí finanční investori, ako Penta a J&T:

O degresívnej obchodnej prirážke hovoríme vtedy, ak podiel ceny obchodného výkonu distribučného a lekárenského reťazca ku koncovej cene lieku klesá so stúpajúcou koncovou cenou lieku, čím drahší liek, tým nižšia prirážka v percentách. V čase svojho zavádzania bola degresívna prirážka stanovená voči lekárňam ako neutrálna, teda aby pri rovnakom objeme spotrieb liekov ako bol v čase zavádzania, získali lekárne rovnaký objem celkových zdrojov. V skutočnosti však došlo jej zavedením k poklesu priemerného percenta obchodnej prirážky v lekární za receptové lieky z 21 percent na 16,1 percenta v roku 2008. Toto percento kleslo vlani (rok 2013) až na 15,4 percenta.

Samostatným problémom je dostupnosť liekov, pretože lieky sú podľa legislatívy EU považované za tovar a podľa toho nie je možné zakázať ich vývoz do iných krajín. Preto vznikol v zdravotníctve taký fenomén, akým bol reexport liekov a reexportná mafia. V roku 2015 na tento problém poukazoval MUDr. Lipták v dokumente reexportna_mafia.pdf Reexport liekov ale trval pomerne dlhšie, už v roku 2013 problém riešil Štátny úrad pre kontrolu liečiv. O aké lieky sa prevažne jednalo a ktoré lekárne boli v tejto kauze zapletené, si môžete pozrieť tu. Situáciu s chýbajúcimi liekmi muselo nakoniec riešiť Ministerstvo zdravotníctva. V januári 2017 bola prijatá novela zákona o liekoch, ktorá zakazuje distribučným firmám vyvážať lieky do zahraničia. V spomínanom článku je popísaná história reexportu liekov zo Slovenska do zahraničia:

Fakty o vývoze liekov

2011 – nedostatok liekov spustila nová cenotvorba liekov ministra zdravotníctva – v tom čase Ivana Uhliarika (KDH), podľa nej maximálna cena lieku nemohla prekročiť druhú najnižšiu cenu v EÚ,
2012 – ceny liekov sú na Slovensku nižšie ako v zahraničí, firmy začali lieky vyvážať za hranice, ako prvá začala byť nedostupná Lyrika, liek na bolesť, epilepsiu a úzkostnú poruchu,
január 2013 – začala platiť novela zákona o lieku, distribútori dostali povinnosť nahlásiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) vývoz lieku, ak je na našom trhu nedostatkový, ústav získal právomoc vývoz zakázať
apríl 2013 – ŠÚKL tvrdí, že o nedostatku niektorých liekoch má informácie, zatiaľ žiaden zákaz vývozu lieku nevydal,
máj 2013 – viacerí lekárnici upozorňujú, že lieky chodia vykupovať obchodníci priamo do lekární, ponúkajú vysoké prirážky – často ide o 25– až 30-percentnú maržu. Ministerstvo zdravotníctva neplánuje žiadne zásahy ani sprísnenie kontroly lekární,
august 2013 – vypadlo ďalších 20 liekov pre srdciarov, onkologických a neurologických pacientov, klesli zásoby psychiatrických liečiv, lekárnická komora prichádza s návrhom, aby lekárnici nemali mať možnosť predávať lieky distribučným firmám. Ministerstvo jej návrh nepovažuje za riešenie,
november 2013 – lekárnici prvýkrát zverejnili zoznam vyše 170 liekov, ktoré majú problém zabezpečiť pre pacientov. ŠÚKL tvrdí, že dôvodom nedostupnosti nie je reexport, ale príčin môže byť viac: logistické vzťahy, nedostatky vo výrobe, prerušenie alebo zrušenie výroby,
november 2013 – ministerstvo zdravotníctva prvýkrát udelilo desaťtisícovú pokutu za nedostupný liek pre pacientov s vysokým krvným tlakom, pretože farmafirma ho nedodala na trh dlhšie ako dva mesiace,
september 2014 – za sedem liekov, ktoré vypadli z lekární, ministerstvo zdravotníctva vyrubilo pokutu štyrom farmaceutickým spoločnostiam, spolu majú zaplatiť 70-tisíc eur
apríl 2016 – situácia je vážna, lekárnici vydávajú zoznam 50 najnedostupnejších liekov, nedostupné sú aj inzulíny pre cukrovkárov, inhalátory pre astmatikov. Zväz diabetikov Slovenska vyzýva pacientov, aby si vždy s dostatočným predstihom zabezpečovali inzulín, Štátny ústav pre kontrolu liečiv nepovolil vývoz 357 z nich, v ohrození je približne 400-tisíc diabetikov. Rezort zdravotníctva na čele s Tomášom Druckerom (nom. Smeru) pripravil novelu zákona o liekoch, ktorá má definitívne vyriešiť problém s nedostatkom liekov,
august 2016 – lekárnici vydávajú ďalší zoznam najviac nedostupných liekov, najnedostupnejší je Fraxiparine na riedenie krvi, majú až 1 443 hlásení. Novelu zákona o liekoch schválila vláda,
október 2016 – novela prešla parlamentom, podľa nej distribučné firmy nebudú môcť obchodovať s liekmi, do zahraničia ich bude môcť predávať len držiteľ licencie – výrobca, ak liek nebude na trhu, hrozí mu pokuta do jedného milióna eur,
november – december 2016 – tlak na vývoz liekov sa zvýšil, hoci Štátny ústav pre kontrolu liečiv reexport zakazoval viac ako po iné mesiace, napriek tomu sa pri skupine asi 750 liekov nepodarilo udržať ich dostatok,
január 2017 – vstupuje do platnosti novelizovaná legislatíva, nedostatok liekov pretrváva, lekárnici tvrdia, že je to len dôsledok z predchádzajúcich období,
marec 2017 – dostupnosť liekov sa zlepšila, lekárnici hlásia už len problém s liekom na riedenie krvi Fraxiparine, ale je to podstatne menej ako minulý rok