slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 91

… Podobne zážitky zo smrti v nemocnici mám v prípade mojich starých rodičov. To s položením večere bolo tak sureálne, že sa mi to doteraz vynára v spomienkach. Traja bezvládni starčekovia, smädní, lebo nevládzu dočiahnuť na pohár vody – som to chvíľu sledoval, kým som pochopil, že naozaj nevládzu a pomohol – okolo piatej príde tvor s taniermi odporného čohosi a položí ich na pohyblivý stolík podstatne ďalej ako ten nedosiahnuteľný pohár s vodou. Pýtal som sa dedka, ze čo robia s nezjedenou večerou. Vraj odnesú. Dedko sa odtiaľ žiaľ tiež už nevrátil. Bolo mi ho veľmi veľmi ľúto, hlavne toho zaobchádzania, ktoré nebolo ktovieaké, ani keď sme tam boli. Mňa rušilo aj to, ako uponáhlane, hlučne otvárali sestry dvere, trieskali nimi, lebo tak strašne mali naponáhlo. Žiadny kľud, na spánok ani pomyslenia, ako na vlakovej stanici…

… podobná skúsenosť

Neviem ako je to teraz, pred 10 rokmi mi ležal dedko v Košiciach v starej nemocnici na Rastislavovej ulici na doliečovacom oddelení. zlomenina krčka stehennej kosti s masívnym krvácaním, na chirurgii mali tak naprataný kalendár, že chirurg ho musel operovať v noci, dal mu nohu do poriadku, stálo ho to určite veľa síl a určite aj celé ošetrenie bolo drahé. A potom sa ten človek dostane na tzv. doliečovák, ak si dobre pamätám a tam ho za 3 týždne zabijú. Dedko tam išiel dolu vodou, tiež nás tam nechceli pustiť mimo návštevných hodín, dedo nebol schopný sám sa najesť, museli sme ho kŕmiť a sestričky si z nás uťahovali, keď sa mama pýtala, či mu dali jest, že hej, mal rezeň ešte aj duplu si pýtal (kanadský humor jak vyšitý). a keď mame bolo jasné, že dedko už zomiera, chcela si ho zobrať domov na vlastnú zodpovednosť, tak jej ho nechceli dať, že tam nie je lekár, ktorý má službu a bez správy jej ho nechceli vydať, keď tam s nim ostala, že určite do rána zomrie, tak na izbu priniesli úplne šialeného pacienta, ktorý v kuse vrieskal a robil také veci, že tam mama nemohla vydržať. Dedko samozrejme do rána zomrel a tiež sme nepodali žiadnu sťažnosť, lebo sme sa topili vo vlastnom žiali z celého toho, čo sa stalo. Je to ťažké pochopiť? Neviem čo budem robiť, až budem musieť riešiť takú situáciu ako moja mama, ale asi miniem pár eur na súkromné očko a pánovi prednostovi doručím obálku s fotkami jeho rodiny, časmi ich činnosti v priebehu dňa, presnými adresami a s poznámkou, že dúfam, že sa postará o mojich príbuzných tak, aby aj jeho príbuzní ostali v poriadku, lebo úplatok určite nikomu strkať do gágora nemienim…

… Človek nevie čo by k tomu povedal

ale je isté, že aj ľudia, čo roky robili v nemocnici sa bránia v prípade vážnej choroby hospitalizácii. Môj brat zomrel doma, do nemocnice by ho nikto nedostal, dvadsať rokov robil v nemocnici a tak mi hovoril, prečo radšej zomrie doma. Obyčajný človek je úplné lajno pre pánov doktorov, ale tí čo majú veľkú papuľu ako to tu všetko krásne funguje, musia rátať s tým, že si krágľujú svojich voličov, lebo títo ľudia volia stranu istoty, a tak ako dopadol Mečiar, dopadne aj tento hlásateľ istôt. Preto mám, tak ako mal aj môj brat zásobu liekov, ktoré mi uľahčia odchod a nebudem handra v rukách ľudí, z ktorých si niektorí nezaslúžia titul MUDr. Len nech rátajú s tým, že aj oni prídu na rad a dostanú sa do rúk takým doktorom ako sú oni, len nech si to užijú…

… je mi ľúto, čím si autorka a jej rodina prešla a žiaľ, rovnakú skúsenosť mám aj ja – a ja nemocnicu v pohode aj pomenujem – z geriatrie na Kramároch. pracovala som v DSS pre seniorov a keď bolo nutné klienta previezť z akýchkoľvek dôvodov do nemocnice, do týždňa najneskôr tam umreli. Chodila som za každým jedným každý deň a každý z nich ma prosil, aby som ich odviezla naspäť. Z personálu sa so mnou nik nebavil, žiadne informácie nikomu nepodávali, holé babičky, neprebalené, len tak voľne pohodené na posteliach, nevládne okolo seba a pre seba nič urobiť, márne dovolávajúce sa akejkoľvek pomoci… zatiaľ čo sestričky popíjali kávičku na sesterni. raz som dokonca našla klientku počas návštevných hodín zosnulú, napriek tomu, že som sa chvíľku predtým o nej bavila s lekárom, o skutočnosti, že umrela, mi povedali babičky, s ktorými bývala na izbe, keď som vchádzala do dverí. je to hnus! A mladá pán doktor, omnipotentný pán boh, ani brvou nehol, keď som sa sťažovala. To nie je jeho povinnosť! Je mi na zvracanie, keď na to nemáš chlapče, robiť si svoju robotu poriadne, s úctou voči človeku, ktorému máš pomáhať, ostaň doma!!! …

… Ak je to geriatria na Kramároch, tak si do svojich aktivít na webovej stránke http://www.fnspba.sk/Nemocnica… môže doplniť okrem vplyvu bryndze na rizikový profil jedinca (to tam skutočne majú), aj skúmanie vplyvu studeného vzduchu na vyzlečených pacientov a podobné praktiky opísané autorkou blogu. Ak je pravda, čo je v blogu napísané, tak hneď v pondelok by tam mala prísť na vizitu kriminálka, preskúmať chorobopisy zomrelých pacientov minimálne rok dozadu a ak sa potvrdí čo len jedna vražda (pretože to sa ani inak nazvať nedá), tak pozatvárať celý personál aj s vedením nemocnice. Proti týmto praktikám je heparínový vrah z Havlíčkovho Brodu úplný amatér, takémuto utrpeniu vystavovali fašisti väzňov v koncentrákoch…

POKRAČOVANIE