slovenské zdravotníctvo

Reforma v slovenskom zdravotníctve 08

Radičovej vláda si dala za cieľ dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a v zákone stanovila termín na jej dokončenie do konca roku 2011, v odôvodnených prípadoch sa tento termín mohol posunúť o pol roka. Cieľom transformácie malo byť zavedenie prísnejších a transparentnejších pravidiel pri riadení a hospodárení štátnych nemocníc, čo im malo pomôcť aj pri zvyšovaní efektívnosti. Lekárske odbory, ako aj politická opozícia kritizovali tento proces a boli proti nemu. Obávali sa, že po transformácii budú tieto zariadenia privatizované, čo však aj Radičovej vláda vehementne odmietala. Nakoniec vláda preklasifikovala Ficovu návratnú štátnu výpomoc vo výške 130 mil. EUR na nenávratnú a ešte k tomu schválila 350 mil. EUR na ďalšie oddlženie štátnych nemocníc. Po páde vlády na jeseň 2011 a po prevzatí viacerých vládnych kompetencií v zásadných hospodárskych a sociálnych otázkach prezidentom SR, tento aj pod tlakom protestujúcich lekárov pozastavil transformáciu nemocníc. Protestujúcim lekárom to však nestačilo a žiadali zrušiť transformáciu nemocníc aj legislatívne, čo sa im nakoniec i podarilo.

Najvýraznejšou, najrozsiahlejšou a najprínosnejšou zdravotníckou reformou roku 2011, ale aj celého krátkeho funkčného obdobia vlády I. Radičovej bola reforma liekovej politiky. Znížiť verejné výdavky na lieky malo za cieľ sprísnenie systému referencovania cien liekov, ktorý dovtedy nemohol presiahnuť priemer 6 najnižších cien spomedzi všetkých krajín EÚ, a to tak, že cena lieku v SR nesmie prekročiť úroveň druhej najnižšej ceny spomedzi všetkých krajín EÚ. Skresať vysoké výdavky nemocníc na nákup tzv. špeciálneho zdravotníckeho materiálu (napr. endoprotézy kĺbov, kardiostimulátory, katétre) má pomôcť novo zavedená kategorizácia týchto predmetov, ktorá určí maximálnu úhradu poisťovní a spoluúčasti pacienta. Významnou kvalitatívnou zmenou malo byť povinné predpisovanie niektorých liekov na úrovni ich účinnej látky (tzv. generická preskripcia) spolu s povinnosťou lekární ponúkať pacientovi generickú alternatívu s najnižším doplatkom.

Bola tiež legislatívne zadefinovaná miera nákladovej efektívnosti liečby, ktorá sa už z pohľadu spoločnosti nepovažuje za prínosnú, a to prostredníctvom stanovenia akceptovateľnej ceny jedného získaného roka života štandardizovanej kvality (tzv. QALY (quality-adjusted life year)) vo výške 24-násobku až 35-násobku priemernej mesačnej mzdy. S cieľom urobiť proces kategorizácie liekov transparentnejším a nezávislejším boli prijaté jasnejšie pravidlá pri cenotvorbe liekov – zverejňovanie odborných odporúčaní, žiadostí, podnetov a rozhodnutí vo veciach kategorizácie na internete, ako aj konfliktov záujmov aktérov cenotvorby, zákaz návštev reprezentantov farmaceutických firiem u lekára počas ordinačných hodín, zákaz darovania akýchkoľvek peňažných či nepeňažných darov alebo výhod pre lekárov od zástupcov farmaceutických spoločností (napr. sponzorovanie účasti lekára na kongrese) a pod. Prijatie mnohých opatrení zvyšujúcich transparentnosť v liekovej politike vyplynulo aj z „kauzy Prevenar“, kedy bola netransparentným spôsobom uprednostnená firma Pfizer pri výbere vakcíny proti pneumokokovým nákazám u detí, pričom sa v procese kategorizácie vyskytli závažné konflikty záujmov zúčastnených, vrátane ministra Ivana Uhliarika, ktorý v minulosti pracoval pre uprednostnenú firmu. Zákonom o liekoch sa zlegálnila možnosť vytvárať siete lekární na úrovni vyšších územných celkov (otázne je, prečo nie na úrovni celej SR).

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pohrozil v októbri 2010 VšZP, že pokiaľ nezačne každým mesiacom vykazovať šetrenie, môže vážne ohroziť svoju existenciu. V tejto súvislosti napríklad vláda odsunula na neskôr i uplatňovanie prísnejších kritérií na posudzovanie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní. VšZP sprísnila zazmluvňovanie poskytovateľov, pričom približne s 200 špecialistami neobnovila zmluvu. V oblasti lôžkovej starostlivosti uskutočnila štátna VšZP redukciu asi 3000 prebytočných, najmä akútnych, lôžok a nezazmluvnila 150 neefektívnych a duplicitných nemocničných oddelení. Podľa ÚDZS nakoniec VšZP preukázala počas roka 2011 zabezpečenie platobnej schopnosti…VšZP dosiahla za rok 2011 dokonca zisk vo výške 5,7 mil. EUR, čo však spochybnilo nové vedenie poisťovne, ktoré prišlo po nástupe druhej Ficovej vlády. Tvrdí, že ak by predošlé vedenie akceptovalo odporúčanie audítora ohľadne jednej účtovnej operácie, reálnym hospodárskym výsledkom VšZP za rok 2011 mala byť strata 27,3 mil. EUR.

Komentár:

To čo chcel realizovať svojou reformou v roku 2001 minister Zajac, sa snažila po Ficovej sabotáži dokončiť o desať rokov vláda Ivety Radičovej. Proti transformácii nemocníc sa však radikálne postavili lekári vo svojom štrajku v roku 2011, a pod týmto tlakom vláda dokonca návratnú štátnu pomoc 130 miliónov eur zmenila na nenávratnú, a k tomu ešte pridala ďalších 350 miliónov. Transformácia nemocníc bola definitívne zastavená, a to legislatívnou úpravou. Prínosom bola povinnosť zavedenia generických liekov v lekárňach. Čo sa ale nepodarilo zaviesť do praxe, bola povinnosť lekární ponúkať pacientovi generickú alternatívu s najnižším doplatkom, zákaz návštev reprezentantov farmaceutických firiem u lekára počas ordinačných hodín, zákaz darovania akýchkoľvek peňažných či nepeňažných darov alebo výhod pre lekárov od zástupcov farmaceutických spoločností. Aby sa VšZP dostala z dlhu, zrušila 3000 nemocničných lôžok, 150 nemocničných oddelení a zmluvy s 200 špecialistami, namiesto toho, aby zefektívnila svoje výdaje. Dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa tak opäť zhoršila.

Zdroj: Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 200-2012