slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 06

Podľa Szalaya (2008) možno z　mnohých preukázateľných dôvodov konštatovať, že Veriteľ, a.s. bol unikátny projekt oddlžovania zdravotníctva a radí sa k najúspešnejším projektom svojho druhu, a to nielen v stredoeurópskom regióne. Je nespochybniteľné, že oddlžovanie cez Veriteľa bolo doteraz najúspešnejším procesom likvidácie dlhu v SR.

Dobová kritika sa ozývala najmä v súvislosti s nízkou transparentnosťou pri vzniku Veriteľa a　chaotickou mediálnou komunikáciou ministerstiev zdravotníctva a financií. Na verejnosť sa spočiatku dostávalo pomerne málo informácií o reálnej činnosti Veriteľa a　nákladoch na oddlžovanie. Minister zdravotníctva R. Zajac vtedy pripustil, že utajený vznik spoločnosti Veriteľ bol chybou. Ministerstvo však vychádzalo z predpokladu, že pri každom oddlžovaní začali zdravotnícke zariadenia bezhlavo nakupovať a　umelo zvyšovať dlh alebo špekulanti skupovávať pohľadávky.

Karpiš (2006) uvádza, že opatrenia druhej vlády M. Dzurindu viedli k významnému poklesu miery rastu dlhu v zdravotníctve. Celkový dlh zdravotníctva v rokoch 2002 až 2005 vzrástol o6,4mld.Sk. Len na porovnanie: dlh pred rokom 2002 rástol ročne o　7,9　mld.　Sk (v　roku 2000), o　8,6　mld.　Sk (v　roku 2001) a　o 6,6　mld.　Sk (v　roku 2002).

Moja poznámka: Zacharom prezentované informácie ooddlžovaní zdravotníctva, zvlášť o　činnosti akciovej spoločnosti Veriteľ, vyznievajú pozitívne aoptimisticky, ale už len skutočnosť, že Veriteľ vznikol v　utajení, poskytuje oponentom dôvod na pochybnosti otransparentnosti ačistých úmysloch vtedajších kompetentných. Celé oddlžovanie sa týkalo zložitého spletenca organizácií ainštitúcií: zdravotné poisťovne, nemocnice, polikliniky, dodávatelia liekov azdravotníckych pomôcok, lekárne, neplatiči poistného, a.s. Slovenská konsolidačná, a.s. Veriteľ. V niektorých prípadoch bol dlh odpustený vcelej výške (lôžkové časti), ale všeobecne pri uhrádzaní pohľadávok sa upustilo od uhradenia príslušenstva (penále aúroky zomeškania) a　väčšiu šancu na získanie istiny mal ten dodávateľ, ktorý ešte zo svojej istiny zľavil niekoľko percent. Vidno tu nerovnaký meter, ale stále je tento model, ktorý pretrváva pri oddlžovaní dodnes, výhodnejší, ako keby sa postupovalo podľa Zákona okonkurze areštruktualizácii, kedy sa veriteľom prizná obvykle 20% pohľadávky amenej (krachujúci Carefour ponúkol veriteľom 3% !). Samozrejme, ešte lepšie by bolo, keby žiadne oddlžovanie nebolo nutné.

Kritici Veriteľa uvádzajú najmä údajný fakt, že pri jeho likvidácii vroku 2006 neboli nastupujúcej vláde odovzdané všetky potrebné písomné dokumenty, čím bola spochybnená jeho transparentnosť. Na internetovej stránke www.veritel.sk Tomáš Szalay, Ivan Mikoš a ďalší síce vyvracajú tento fakt svojimi článkami aj zverejnenými dokumentmi. Tak či tak, táto kauza dala možnosť vzniku špekulácií adohadov ohľadne toho, ako celé fungovanie Veriteľa vlastne prebiehalo, a　či neboli niektorí dodávatelia neprimerane zvýhodňovaní, čo sa nedá samozrejme vkontexte slovenskej politiky, plnej káuz, rozkrádania atunelovania, všeobecne vylúčiť. Faktom ostáva, že po likvidácii a.s. Veriteľ ostali v　jeho účtovníctve financie vo výške 650 mil.sk, ktoré mali tiež pomerne zvláštny osud.

Prvá Ficova vláda

Dlh v　rezorte zdravotníctva predstavoval ku koncu roka 2007 sumu vyše 8　mld.　Sk, pričom zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ SR mali na tomto dlhu podiel 72% a podiel zariadení delimitovaných na obce a VÚC a transformovaných na neziskové organizácie bol takmer 27%. Práve týmto zariadeniam v počte 25 sa vláda Roberta Fica rozhodla podať pomocnú ruku a poskytla im zhruba 130 mil. EUR (3,9mld.Sk) na oddlženie, pričom najviac z　tohto koláča, približne 109 mil. EUR, si odkrojili nemocnice v　zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR. Oddlženie sa udialo formou návratnej finančnej výpomoci poskytnutej v roku 2009 Ministerstvom financií SR. Predpokladom jednorazového finančného oddlženia bolo vypracovanie a　schválenie tzv. individuálnych akčných plánov ozdravenia v rozsahu podnikateľského plánu, ktorý musel o.i. obsahovať preukázanie schopnosti zdravotníckeho zariadenia do 12 mesiacov netvoriť žiadny nový dlh apo 2 rokoch odkladu uhrádzať počas 15 rokov svoje záväzky za poskytnutú štátnu výpomoc. Zariadenia mali za úlohu tiež realizovať racionalizačné opatrenia aspoň po dobu 2 mesiacov pred požiadaním o poskytnutie návratnej finančnej výpomoci a tieto kroky museli byť odsúhlasené MZ SR a MF SR.

Kritizovaný bol selektívny prístup pri poskytovaní štátnej výpomoci, keďže na ňu nemali nárok napr. súkromné zariadenia. Plán oddlžovania vytváral podľa kritikov možnosti netransparentných postupov, keďže o　individuálnych akčných plánoch ozdravenia nemocníc rozhodovali MZ SR a MF SR podľa vlastných nezverejnených kritérií, pričom ani nemocnice nechceli svoje projekty zverejniť. Model oddlženia ministra Richarda Rašiho negeneroval správne motivácie na zlepšovanie hospodárenia zdravotníckych zariadení. Naopak, projekt zvýhodnených štátnych úverov de facto odmeňoval neefektivitu veľkých štátnych fakultných nemocníc, ktoré tvorili najväčší dlh. Problémom bolo, že vláda neprijala spolu s rozhodnutím o oddlžení žiadne systémové opatrenia v zdravotníctve, ktoré by zabránili tvorbe nových dlhov. Fakultné nemocnice si mohli byť isté, a aj stým pri svojom financovaní počítali, že vždy keď vytvoria dlhy, niekto ich za ne uhradí. A už aj súčasná realita ukázala, že viaceré z nich nebudú schopné splatiť štátom nedávno poskytnutý zvýhodnený úver. Čiže z　návratnej štátnej výpomoci sa stane priama štátna dotácia. Klasický príklad tzv. morálneho hazardu.

Radičovej vláda

V priebehu roka 2010 boli prvýkrát splatné úroky z návratnej štátnej finančnej výpomoci poskytnutej 25 štátnym zdravotníckym zariadeniam v roku 2009 na 15 rokov v celkovej výške 130 mil. EUR. Z　celkového počtu 25 zdravotníckych zariadení zaplatilo úroky v plnej výške 15 zdravotníckych zariadení. Viaceré nemocnice meškali so splácaním dlhu, čo len potvrdilo názory mnohých odborníkov, ktorí vyjadrovali značné pochybnosti o schopnosti nemocníc splácať túto štátnu výpomoc.

Do konca roka 2011 mala byť podľa vládneho plánu transformovaná väčšina štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. V　rámci tohto procesu vláda SR aNR SR na návrh ministra zdravotníctva odpustila nemocniciam vyššie spomínanú pôžičku 130 mil. EUR a　ešte k　tomu schválila 350 mil. EUR na ich ďalšie oddlženie. Presné údaje ocelkovej zadlženosti štátnych nemocníc pred oddlžovaním vroku 2011 neboli známe, vmédiách sa však hovorilo o　sume okolo 500 mil. EUR. Po páde vlády na jeseň 2011 a　po prevzatí viacerých vládnych kompetencií vzásadných hospodárskych asociálnych otázkach prezidentom SR, tento aj pod tlakom protestujúcich lekárovpozastavil transformáciu nemocníc. Keďže nenávratná finančná štátna výpomoc bola podmienená transformáciou nemocníc, bolo logickým rozhodnutím ministra financií Ivana Mikloša stopnúť oddlžovanie a　preklasifikovať túto výpomoc formálne na návratnú finančnú výpomoc, teda na pôžičku, keďže v　opačnom prípade by oddlžovanie mohlo byť zo strany EÚ považované za nepovolenú štátnu pomoc. Mikloš však neočakával, že by nemocnice boli schopné štátu túto výpomoc vrátiť. Do zastavenia transformácie sa na oddlženie použilo vyše 300 mil. EUR, pričom sa štátu na zľavách na istine apríslušenstve podarilo ušetriť odhadom 26 mil. EUR. Výška zľavy sa pri jednotlivých veriteľoch pohybovala od 1　% až do 10　%.

Zdroj:

Reformné procesy vzdravotníctve – obdobie rokov 2000-2012 (dokument HPI)