slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 02

Zajacova reforma mala zadlžujúce sa zdravotníctvo vyriešiť v prvej fáze zastavením dlhov, a to 20-korunovými poplatkami u ambulantných lekárov, čo sa aj podarilo. Lepšie hospodárenie v nemocniciach a ďalších zdravotníckych zariadeniach mala priniesť transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. V roku 2007 bola definovaná tzv. pevná a koncová sieť nemocníc, ktoré mali zo zákona nárok na uzavretie zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Transformácia nemocníc bola viackrát zastavená: v roku 2006 a v roku 2011, keď zákaz bol vynútený štrajkom lekárov.

Náklady na zdravotnú starostlivosť každoročne stúpajú. Napríklad za obdobie rokov 2005-2013, ktoré je zmapované v správe 10 rokov reformy zdravotníctva vzrástol príjem zdravotných poisťovní zo zdravotného poistenia zo sumy 2,5 miliardy na 4,0 miliardy eur. Rozpočet zdravotníctva pre rok 2019 je už 5,3 miliardy eur. Celkovo za spomínané obdobie náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky narástli o 26,1% (priemerne 2,9% ročne), na ambulantnú starostlivosť o 115,5% (priemerne 12,8% ročne) a najviac na nemocničnú starostlivosť, kde narástli o 127,3% (priemerne 14,1% ročne).

Najväčšiu časť nákladov (71% v roku 2013) na ústavnú starostlivosť tvoria náklady na všeobecné nemocnice (zahŕňa aj univerzitné a fakultné nemocnice), náklady na  špecializované nemocnice tvorili v roku 2013 len 14%. Rast nákladov na všeobecné  nemocnice nebol v celom období rovnomerný. Pokým do roku 2009 je možno pozorovať dvojciferný medziročný rast, po stabilizácii v roku 2010 došlo v roku 2011 k poklesu celkových nákladov (o 8,6%), čo bolo spôsobené znižovaním cien a prísnejšou nákupnou politikou zdravotných poisťovní. Po roku 2011 je však opäť možno pozorovať rast nákladov v rovnakom tempe ako v poreformných rokoch.

Otázkou je, prečo? Vyzerá to tak, že prísnejšie ekonomické pravidlá pre nemocnice akoby niekomu vadili. Azda tým, ktorí nie sú súčasťou finančných skupín, ale pracujú v zdravotníctve, alebo sú naň nejako ekonomicky naviazaní. Vyzerá to tak, že určitá skupina lekárov (alebo boli len nastrčenou a zneužitou profesnou skupinou?) si veľmi priala zachovať status quo a možnosť naďalej rozšafne hospodáriť vo veľkých nemocniciach. Nemusíte byť predsa akcionárom PENTY, aby ste mohli profitovať zo štátnych zákaziek. A štátnymi zákazkami v zdravotníctve boli a stále sú nákupy liekov, zdravotníckych pomôcok, zdravotníckych prístrojov, počítačovej techniky, energie a služieb (od stravovania, cez pranie bielizne až po údržbu budov a okolia nemocníc). Preto toľko netransparentných výberových konaní a verejných obstarávaní, toľko predražených prístrojov a služieb (od nákupu zemiakov až po úpravu zelene).

Štátne nemocnice by nemohli existovať bez svojho akcionára, a tým je Ministerstvo zdravotníctva, tak ako je to aj v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A tu je pes zakopaný. Zatiaľ čo súkromné zdravotné poisťovne musia narábať iba s peniazmi, ktoré dostanú od svojich poistencov, VšZP disponuje jednak s peniazmi vlastných poistencov, ďalej s peniazmi od oboch súkromných poisťovní (ročne dostane VšZP približne 50 miliónov od Dôvery a Unionu vďaka „nevýhodnému“ poistnému kmeňu, na základe indexu rizika pre skupiny podľa veku, pohlavia a ekonomickej aktivity a indexu rizika farmaceuticko-‐nákladovej skupiny). Ale to nie je všetko. V prípade zadlženia, je VšZP cyklicky oddlžovaná, a to zo štátneho rozpočtu, teda z peňazí ekonomicky činných občanov. Ak by sa dostala do dlhov súkromná zdravotná poisťovňa, nikto ju neoddlží. V takom prípade hrozí nútená správa a bankrot. V prípade VšZP to ale neplatí, hoci by mali aj pre ňu, ako akciovú spoločnosť, platiť rovnaké ekonomické pravidlá, ako pre ostatné dve poisťovne. Dokonca ani v poslednom prípade, keď základné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne kleslo pod zákonom stanovenú hranicu 16 miliónov eur a poisťovňa mala ísť do konkurzu (de facto do likvidácie), nestalo sa tak a VšZP bola opäť pomocou „ozdravného plánu“ oddlžená.

Prečo spomínam oddlžovanie VšZP? Pretože cyklické oddlžovanie sa deje aj v prípade štátnych nemocníc, a ako je vidno, práve náklady na prevádzku nemocníc rastú najrýchlejšie. A obe, VšZP aj štátne nemocnice sú akciovými spoločnosťami vo vlastníctve Ministerstva zdravotníctva. Potrebujete snáď byť, ako fyzická osoba, vlastníkom akcií Ministerstva zdravotníctva? Načo? Stačí vám, aby ste mali dobrú funkciu na Ministerstve, alebo byť súčasťou celého toho systému a mať tie správne kontakty. Nemusíte vlastniť celé tie majetky, akými sú nemocnice, ako to robí PENTA. Veď prístup k peniazom máte aj tak, takže peniaze sa môžu prelievať podľa ľubovôle a fantázie. Preto tu potom máme kauzy predražených CT, nákladných rekonštrukcií nemocničných objektov v realizácii Váhostavu, nadštandardné zdravotné výkony pre rehabilitačné zariadenia doktora Kostku, neúmerný nárast príjmov vybraných lekární a zdravotníckych zariadení vo vlastníctve „tety Anky“…

A kto určoval na Slovensku ceny za zdravotné výkony?

Iniciátorom zvyšovania cien bola na Slovensku paradoxne VšZP, ktorá výrazným tempom navyšovala ceny v rokoch 2007/08 a opäť v 2012/13, pričom ostatné poisťovne ju zvyčajne tlakom trhu nasledovali. Navyšovanie cien sa týkalo najmä pre veľkých štátnych poskytovateľov, často aj za cenu finančných problémov vo VšZP v roku 2009/10 a to aj v situácii, kedy mali poisťovne nastavené tvrdé rozpočtové obmedzenia po ich transformácii na akciové spoločnosti v roku 2005. Ako následok však nasledovala fáza nevyhnutného znižovania cien.

Tak sme mali na Slovensku najvyššie ceny za vyšetrenia CT a MR v rámci krajín V4, v niektorých prípadoch až dvojnásobné. VšZP rozšafne rozhadzovala peniaze poistencov, hoci sa cyklicky dostávala práve kvôli neefektívnemu hospodáreniu do platobnej neschopnosti. Ale veď rozdávala svojim, takže vyzerá to tak, že súboj za odštátnenie nemocníc bude prebiehať aj v budúcnosti, a budú skupiny, ktoré budú chcieť tento stav „hospodárenia“ VšZP naopak zachovať.

Zdroj:

10 rokov reformy zdravotníctva (dokument HPI)