slovenské zdravotníctvo

Kritické myslenie 03

Z uvedeného vyplývajú pomerne závažné fakty o fungovaní ľudskej psychiky:

1. Ľudí, ktorí sa snažia dopátrať k pravde, je menšina (odhadom 15-20%). Čo ale neznamená automaticky, že sa im to musí aj podariť. Predpokladom úspechu je húževnatosť, zvedavosť, dostatočná intelektová kapacita, rozvoj tzv. kritického myslenia,čo doslova znamená pochybovať o všetkom.

2. Pochybovať o všetkom je ale veľmi zapeklitý problém pre väčšinu ľudí. Nie je to postoj, s ktorým by sa človek narodil, práve naopak. K rastu a vývoju potrebuje dieťa bezvýhradne veriť (rodičom, vychovávateľom, učiteľom), inak by jeho vývoj ani nebol možný. Kritické myslenie sa môže začať rozvíjať až v dospelom veku, po ukončení „obdobia dôvery“. Prechod býva bolestný a ťažký, väčšina populácie sa z detského vývojového štádia už neposunie ďalej. Takže sú odkázaní veriť ak nie svojim rodičom a učiteľom, tak iným autoritám, ako sú politici, pápež, náboženstvo, veda alebo celebrity.

3. Ľudská psychika, hoci má mnoho neuveriteľných možností vývoja, má aj opačné tendencie, a tou je určitá rigidita, zakonzervovanie dosiahnutého poznania, aj keď už nové fakty hovoria o niečom inom, zvlášť ak je pôvodné poznanie veľmi ovplyvnené silnými emočnými stavmi. Príklad: týrané a sexuálne zneužívané dieťa sa veľmi ťažko zbaví pocitu nedôvery voči druhým ľuďom. Podobným príkladpm už zafixovanej skúsenosti je vietnamské príslovie: Koho raz uštipol had, ten sa bojí aj kúska špagáta.

4. Toto fungovanie ľudského mozgu sa prejavuje všeobecne pri kognitívnych procesoch. Ľudské zmysly majú svoje hranice, nedokážu pokryť celú realitu okolitého sveta, a preto pri vyhodnocovaní a interpretácii skutočnosti si ľudský mozog chýbajúce údaje dopĺňa sám. Dopĺňa ich z tej databázy, ktorú vývojom a učením (skúsenosťami) absorboval. Preto nie je čudné, že v zle osvetlenom parku v noci uvidíme akúsi temnú postavu, hoci keď prídeme bližšie, zistíme že je to strom alebo hocičo iné. Toto dopĺňanie chýbajúcich informácií prebieha automaticky, (mimochodom ako mnohé procesy a funkcie v mozgu), pretože pre prežitie človeka je výhodnejšie sa 10 krát zbytočne vyľakať, ako raz prehliadnuť skutočné nebezpečenstvo. Takto fungujú obranné mechanizmy, ktoré pomáhajú človeku prežiť.

5. Dopĺňanie chýbajúcich informácií prebieha aj v iných oblastiach života, nie len v situáciách ohrozujúcich život. Prebieha v každej situácii, v ktorej sa máme nejako rozhodnúť, ale nemáme dostatok informácií, alebo dostatok času na vyhodnotenie dostupných informácií. To, že ale nemáme dostatok informácií, si vôbec nemusíme byť vedomí. Opäť sa tu spúšťa rozhodovací mechanizmus, ktorý prebieha na podvedomej úrovni, a čo je ešte horšie, naše rozhodnutie je silne ovplyvnené emociálnym zafarbením, príťažlivosťou alebo odporom k danej veci, človeku, situácii. Ani u silne racionálne založeného človeka rozhodnutie nie je výsledkom iba čistého rozumu, ale podieľa sa na ňom vo veľkej miere aj emočný aspekt.

6. A ako už spomenul Tom Philips, čím väčšie ego, tým ťažšie sa vzdáva svojich omylov, ktoré považuje stále za pravdu, hoci by tvrdé fakty ukazovali opak. Nemusíme zdôrazňovať, že v záujme egoistických cieľov je každý prostriedok dobrý a žiadne klamstvo nie je tak veľké, aby sa zaň musel klamár hanbiť a niesť zodpovednosť.

7. Myslenie bolí. To nie je len vtipný výrok, ale skutočnosť. V tom zmysle, že myslenie, sústredenie, intenzívna intelektuálna činnosť si vyžaduje pomerne vysoký prísun energie, a po riešení nejakého vedeckého problému, alebo po pracovnom týždni riadiaceho pracovníka, môže byť človek vyčerpaný tak isto, ako keď fyzicky pracuje. Samozrejme nenastúpi fyzická únava, ale vyčerpanie nervovej sústavy, čo sa dá napraviť zmenou činnosti a dostatočným spánkom. Čím nižšie IQ človek má, tým je pre neho intelektuálna činnosť psychicky namáhavejšia a „bolestivejšia“ a tým viac sa jej vyhýba. Preto je pre veľkú časť populácie veľmi vhodným odpočinkom pasívne sledovanie TV. Jednoducho vypnú svoje vysoko energeticky náročné mozgové obvody a odpočívajú na gauči sledovaním nenáročných relácií.

8. Čo sa týka vzdelania a získaných poznatkov, platí pravidlo, že prvá informácia, ktorá sa k nám o danej veci dostane, zanecháva v mozgu obvykle najsilnejší otlačok. Preto aj prvé školské poznatky sú najtrvalejšie, a aj keby sme prišli k novým, ktoré by vyvracali tie najstaršie, nie je istota, že skorigujú naše nesprávne poznanie. Pristupuje tu ešte jedna vlastnosť, a tou je jednoduchosť informácie. Na základnej škole sme sa dozvedeli, že baktérie a vírusy sú zodpovedné za mnohé choroby. Táto informácia je zaiste veľmi zjednodušená a neúplná. Táto informácia je spojená s emočným hodnotením, že baktérie a vírusy sú automaticky zlé, o ich prospešnosti ani slovo. Preto nebolo pre ľudí jednoduché prijať pravdu, že tráviaci trakt obsahuje stovky kmeňov baktérií, ktoré človek jednoducho k životu potrebuje, a nie je dobré ich bezhlavo ničiť antibiotikami. Inak by nám nefungovalo ani trávenie. Ale strašiak baktérií a vírusov, ako výlučných nositeľov infekcií, je stále veľmi silný, a podporuje súčasnú covid hystériu.

9. Z dôvodu časovej náročnosti a komplikovanosti dopátrať sa pravdy o javoch v prírode a spoločnosti, sa drvivá väčšina populácie ani neodhodlá k tomu, aby veci skúmali, prebudili v sebe prirodzenú zvedavosť, ktorá je nevyhnutne potrebná k celistvému duchovnému vývoju človeka. Je to jednoducho príliš namáhavé, nezábavné a s neistým výsledkom. A ako dokazuje história ľudstva, nie je nevyhnutné, aby všetci mali mozog Einsteina. 80% ľudí prežije aj bez toho, jednoducho sa stačí viezť na vlne poznania, ktoré dosahujú iní. Nevýhodou je, že naproti technologickému pokroku, z ktorého ťažíme všetci a vidíme jeho prínosy (ale aj negatíva), ak sa spoločnosť nechá viesť pri politickom a ekonomickom smerovaní národa a štátu výlučne politikmi a oligarchami, výsledkom je zisk iba pre tých, ktorí určujú smer.