slovenské zdravotníctvo

LGBTI 10

Dozvedeli sme sa z najnovších výskumov (ktoré ale nie sú konečné), že vo veľkej miere sú sexuálne preferencie a rodová identita výsledkom zložitej hry hormónov, neurotransmiterov a vrodenej štruktúry mozgu jedinca. Neznamená to ale, že napríklad homosexualita nemôže byť spôsobená aj spoločenskými vplyvmi alebo životnými okolnosťami. Musíme rozlišovať medzi nemennou celoživotnou sexuálnou orientáciou (podmienenou biologicky) a homosexualitou podmienenou napríklad nedostupnosťou vhodného sexuálneho objektu. Takéto situácie nastávajú napríklad vo väzniciach a v prostredí, kde sa vyskytujú prevažne alebo výlučne osoby rovnakého pohlavia (internáty, cirkevné semináre, armáda, posádky lodí). Takto „získaná“ homosexualita sa u mužov spravidla vytratí s opustením obmedzujúceho prostredia a s možnosťou vyhľadať a získať sexuálneho partnera opačného pohlavia. Súčasne ale nie je nič výnimočné, že hlavne mladí jedinci pod vplyvom filmov, literatúry, internetu skúšajú rôzne sexuálne praktiky, aby po čase zistili svoju skutočnú sexuálnu orientáciu, v ktorej sa celoživotne „usadia“.

   Najjednoduchším spôsobom učenia je „učenie napodobovaním“. A veľká časť populácie skutočne podlieha vo svojej dobe „módnym“ trendom, atmosfére, ktorá v spoločnosti vládne a nezriedka aj cielenej propagande. Po vydaní básne Utrpenie mladého Werthera od Goethea, vzrástol rapídne počet samovrážd mladých mužov. Ak v dobe Goethea malo čítanie poézie takýto vplyv, v dnešnej dobe ho má hlavne internet.

   Hoci vedecké výskumy ukazujú homosexualitu prevažne vo svetle biologickej podmienenosti, je na mieste klásť si aj správne otázky. Ak je homosexualita u mužov spôsobená nedostatočným „zmužštením“ mozgu, čím je potom spôsobená homosexualita u žien? Zdá sa, a prax to potvrdzuje, že homosexualita alebo aj transsexualita je spôsobená viac odchýlkou v myslení jedincov, ako biologickými danosťami. A to napriek tomu, že LGBTI aktivisti hlásajú pravý opak. A to je, že s homosexualitou alebo transsexualitou sa jedinec rodí, a tým pádom je to vec nemenná. A basta.

   Ale podľa môjho názoru, z toho, čo som sa dozvedel jednak z vedeckých zdrojov, a potom aj zo skúseností ľudí, ktorí podstúpili tranzíciu (chirurgickú a hormonálnu zmenu pohlavia), vyplýva, že sexuálne preferencie a vedomie o vlastnej rodovej identite viac podliehajú kultúrnym vplyvom, výchove a propagande, ako samotným biologickým príčinám.

Na čo chcem poukázať, je, že vzdelávanie v duchu „scitlivovania“ už v predškolskom veku, vnášanie idey do myslí detí, že svoju sexuálnu orientáciu si majú „vybrať“ po „odskúšaní“ si rôznych orientácií, alebo svoju rodovú identitu si tiež majú možnosť „slobodne vybrať“, je odtrhnutá od skutočného života a zdravého vývoja dieťaťa.

   Ak v pripravovanej Medzinárodnej klasifikácii chorôb ICD-11, ktorá má vstúpiť v platnosť v roku 2022, boli zo skupiny psychiatrických porúch odstránené poruchy pohlavnej identity (napr. transvestizmus alebo transsexualizmus), malo to svoj zmysel v tom, že za psychiatrickú chorobu možno považovať len takú poruchu, ktorá spôsobuje jej nositeľovi subjektívne psychické utrpenie. Všeobecne je takáto definícia vhodná na širokú odbornú debatu, pretože niektoré psychiatrické choroby, ktoré hypoteticky nespôsobujú jej nositeľovi vnútorný pocit nepohody, môžu mať za následok činy klasifikované ako trestné (pedofília, nekrofília, zoofília, sadizmus). Je zrejmé, že napríklad v prípade sadizmu sa takto postihnutý jedinec cíti pri realizácii sadistických činov v eufórii, často krát v spojení so sexuálnym vzrušením a orgazmom, a nepociťuje ani výčitky svedomia, ani iné nepríjemné pocity. ICD-11 preklasifikovala napríklad poruchy sexuálnej identity do skupiny pohlavnej inkongruencie (stavy súvisiace so sexuálnym zdravím). Rozdiel medzi ICD-10 a ICD-11 je aj v tom, že v ICD-10 boli poruchy voľby sexuálneho objektu (fetišizmus, fetišistický transvestizmus, exhibicionizmus, sadomasochizmus, voyerizmus, pedofília, frotérstvo, nekrofília, zoofília) a poruchy sexuálnej identity (transsexualizmus, transvestizmus, porucha sexuálnej identity v detstve) považované za diagnózy aj v prípade, ak postihnutý jedinec trpel iba určitými myšlienkami, ale ich mohol alebo nemusel realizovať. Podľa ICD-11napr. jedinec, ktorý nerealizuje pedofíliu, ale má iba pedofilné myšlienky, sa za psychicky chorého nepovažuje.

… Poruchy sexuálneho zamerania boli nahradené parafilnými poruchami, ktoré sú kategorizované ako duševné poruchy, poruchy správania a neurovývinové poruchy. Aj tu došlo k zásadnému predefinovaniu.

O parafilnú poruchu ide len v tom prípade, ak daná osoba v súlade so svojimi sexuálnymi preferenciami aj konala bez súhlasu sexuálneho objektu (resp. je tento objekt neschopný dať súhlas pre svoj vek alebo stav), alebo je daná osoba týmito preferenciami značne znepokojená (markedly distressed).

Pre úplnosť treba dodať, že o parafilnú poruchu môže ísť aj vtedy, ak je sexuálna aktivita vykonávaná so súhlasom sexuálneho objektu (a ten je spôsobilý súhlas dať) a zároveň hrozí veľké riziko smrti alebo poškodenia zdravia v súvislosti so sexuálnou aktivitou (napr. asfyxofília – škrtenie s cieľom vyvolania sexuálneho vzrušenia) …

… Podľa ICD-11 teda dospelý človek sexuálne túžiaci po dieťati, ktorý však túto túžbu považuje za zvrhlú a vyčíta si ju, chorý je, avšak človek, ktorý s touto túžbou stotožnený je a považuje ju za správnu (no zdržuje sa konania podľa nej), chorý nie je.

To isté platí v prípade nekrofílie a zoofílie. Ak človek má tieto túžby, no nekoná podľa nich a nie je nimi značne znepokojený, nejde o poruchy. Sadomasochizmus bol taktiež predefinovaný vo vyššie uvedenom duchu. Sexuálny sadizmus ani masochizmus teda podľa ICD-11 nie sú poruchami, pokiaľ s takýmito praktikami dotknuté osoby súhlasia (a zároveň pri nich nehrozí veľké riziko poškodenia zdravia) …

   V súčasnej dobe nastáva problém hlavne s terapiou, ktorá je v západných krajinách poskytovaná takto postihnutým ľuďom. Pozrieme sa hlavne na sexuálne odchýlky, ako je transsexualizmus, transvestizmus a porucha sexuálnej identity v detstve. Na úvod treba ozrejmiť definície, tak ako sú uvedené v MKCHO-10:

F64.0 Transsexualizmus

Túžba žiť a byť akceptovaný ako príslušník opačného pohlavia, zvyčajne sprevádzaná pocitom nepohody z vlastného anatomického pohlavia alebo jeho neprimeranosti a želaním chirurgického alebo hormonálneho liečenia, ktoré by zladilo telo pacienta s preferovaným pohlavím.

F64.1 Transvestizmus

Obliekanie a nosenie šiat opačného pohlavia na prechodný čas na uspokojenie z dočasnej skúsenosti so zaradením k opačnému pohlaviu, ale bez túžby po stálej zmene pohlavia alebo zodpovedajúcich chirurgických výkonoch a bez sexuálneho vzrušenia sprevádzajúceho prezliekanie.

Porucha identity pohlavia v dospievaní a dospelosti, netranssexuálny typ

Nezahŕňa: fetišistický transvestizmus (F65.1)

F64.2 Porucha sexuálnej identity v detstve

Porucha, ktorá sa zvyčajne zjavuje prvý raz v skorom detstve (a vždy dobre pred pubertou) charakterizovaná trvalou a intenzívnou nespokojnosťou s určeným pohlavím a s túžbou byť (alebo s nástojením na tom, že je) opačného pohlavia. Stále zamestnávanie odevmi a aktivitami opačného pohlavia a zavrhovanie vlastného pohlavia. Diagnóza vyžaduje hlbokú poruchu normálnej pohlavnej identity; nestačí na to samopašnosť dievčat alebo dievčenské správanie chlapcov. Poruchy pohlavnej identity u jednotlivcov v puberte alebo pred vstupom do puberty sa nemajú zatrieďovať sem, ale pod F66.-

Nezahŕňa: egodystonickú sexuálnu orientáciu (F66.1)

poruchu sexuálneho dozrievania (F66.0)

F66.0 Porucha sexuálneho dozrievania

Pacient trpí pochybnosťami o svojej sexuálnej identite alebo sexuálnej orientácii, čo
zapríčiňuje úzkosť alebo depresiu. Najčastejšie sa vyskytuje pri dospievajúcich, ktorí sú si nie istí, či sú orientovaní homosexuálne, heterosexuálne alebo bisexuálne, alebo u jednotlivcov, ktorí po období zdanlivo stabilnej sexuálnej orientácie, často v priebehu dlhotrvajúceho vzťahu zisťujú, že sa ich sexuálna orientácia mení.

F66.1 Egodystonická sexuálna orientácia

Nie je pochybnosť o sexuálnej identite alebo sexuálnom zameraní (či heterosexuálnom, homosexuálnom, bisexuálnom, predpubertálnom alebo neistom), ale jednotlivec si želá, aby bolo iné pre súčasnú psychickú poruchu alebo poruchu správania, môže vyhľadávať liečenie, aby stav zmenil.

F66.2 Porucha sexuálneho vzťahu

Pohlavná identita alebo pohlavná orientácia (heterosexuálna, homosexuálna alebo
bisexuálna) je zodpovedná za ťažkosti pri nadväzovaní alebo udržiavaní vzťahu so sexuálnym partnerom.

POKRAČOVANIE