slovenské zdravotníctvo

LGBTI 01

Na úvod sa pozrime na niektoré oficiálne dokumenty, ktoré sa venujú najmä genderovej problematike. Treba si ale najprv ozrejmiť niektoré definície, ktorými sa v súčasnosti operuje a ktoré celú vec skôr komplikujú, ako vysvetľujú. Ešte donedávna si legislatíva vystačila s definíciu „pohlavie“. Do tohto pojmu patrili (a stále patria) len dve rôzne pohlavia: ženské a mužské. Ide čiste o biologický pojem a platný v medicíne, založený na vonkajších pohlavných znakoch jedinca a chromozómoch v DNA jedinca (žena má chromozómy XX a muž XY). Sú potom ešte biologické (medicínske) odchýlky od tejto „normy“, ale o tom neskôr.
Naproti tomu pojem „gender“ značí niečo iné. Podľa genderových aktivistov je to vnútorný pocit ztotožnenia sa s niektorým pohlavím, nie jeho biologická danosť. Závisí vraj od kultúrnych, rasových a spoločenských podmienok. (A dodajme, že v súčasnosti hlavne od výchovy a propagandy).
… Gender je tak širším pojmem než pohlaví. Pojem pohlaví odkazuje k biologickým rozdílům x pojem gender k rozdílům sociálním, kulturně vytvořeným. “Ženou se nerodíme, stáváme se jí.“ Simon de Beauvoir.
Zavedením pojmu gender se snažíme poukázat na pestrost a různorodost světa, na to, že zde neexistují jen muži a ženy a že svět není jenom bílý nebo černý, respektive růžový nebo modrý, ale že každý člověk má v sobě mnoho jiných charakteristik, které dokáží lépe určovat život jedince než jeho pohlaví. (Jarkovská 2008)…

Genderoví aktivisti poukazujú na genderové stereotypy, to znamená, že v rôznych kultúrach sa žene a mužovi pripisuje určitá úloha, ktorú sa jedinec snaží práve pod tlakom týchto stereotypov naplniť, aj keď to môže byť v rozpore s jeho vnútorným presvedčením a pocitmi. Poznamenajme, že ale každá kultúra, každá civilizácia sa vyznačuje určitou rigiditou a udržiavaním tradícií. Od šesťdesiatych rokov 20. storočia sa na Západe rozvíjalo emancipačné hnutie žien a feminizmus, ktoré mali tieto stereoptypy rozbiť a nastoliť „rovnosť“ medzi mužmi a ženami, najmä čo sa týka pracovných príležitostí, kariérneho rastu, politického života, finančnej nezávislosti apod. Problematika feminizmu by sama o sebe zasluhovala samostatnú prácu, ale to nie je cieľom tejto témy.
Len stručne. Mnohé genderové stereotypy sú škodlivé: (zdroj Problematika rovných příležitostí www.esfcr.cz)
– nerovnosť v odmeňovaní (ženy majú približne o 25% nižšie mzdy za tú istú prácu, ako muži)
– obchod so ženami
– domáce násilie
– ženská obriezka (v moslimských kultúrach)
– znásilnenie ako vojnová zbraň
– sexizmus v reklame
Ale ťažko sa dá nájsť škodlivosť v takých stereotypoch, ako je:
– výber hračiek, oblečenia, farieb
– učebné osnovy
– výber povolania (typicky mužské a ženské)
– heterosexualita ako normalita
– časopisy výlučne pre mužov a ženy
O každom bode by sa dalo dlho diskutovať, ale poďme ďalej.

Diela a texty klasikov rodovej rovnosti nie sú skúpe na mnohé filozofické východiská o slbobode jednotlivca, ako vrodenej a neodňateľnej kvality. Toľko duchový princíp, ktorý bol postupom času zakotvený aj v Deklarácii základných práv a slobôd. Bez takýchto filozofických a duchovných východísk by bola zaiste súčasná legislatíva zaostalá a barbarská. Lenže nie písaný zákon robí z ľudí ľudí, ale samotný život. Hoci sa každý „rodíme ako slobodný ľudský jedinec“, každým okamihom nás chce o túto predpokladanú slobodu niekto pripraviť. O slobodu musíme bojovať, nevlastníme ju automaticky. A treba ešte rozlišovať medzi slobodou vonkajšou a vnútornou. Tu úvahu skončím, pretože by som sa príliš vzdialil samotnej téme.
Zrovnoprávneniu žien s mužmi sa nedá v podstate nič vyčítať. Veď šlo o také zásadné veci, ako napr. volebné právo žien, spoločenské uplatnenie alebo jednoducho iný pohľad mužov na ženy, ako len na sexuálny objekt. Takže niekoľko citátov od klasikov feminizmu, ktorý bohužiaľ nechcene odštartoval nasledujúce „oslobodzovacie“ aktivity najmä z radov sexuálnych menšín:
… Podľa S. de Beauvoir je „druhosť“ základnou kategóriou ľudského myslenia: „A ona je len tým, čím ju chce mať muž; preto sa o nej hovorí ako o ,pohlaví‘, čím sa chce povedať, že ju muž pokladá za bytosť obdarenú pohlavím: preňho je pohlavím, a teda je ním absolútne. Žena sa určuje a diferencuje svojím vzťahom k mužovi, a nie muž vzťahom k žene; žena je nepodstatná proti podstatnému. On je Subjekt, on je Absolútno. Ona je to Druhé“…

… Za základnú tézu S. de Beauvoir možno označiť jej tvrdenie o existencii rozdielu medzi biologickým pohlavim a sociálnym rodom (hoci treba upozorniť, že S. de Beauvoir ešte toto rozlíšenie nemá terminologicky podchytené; termín „gender“ sa začína používať až v 70-tych rokoch) a z toho prameniace odmietnutie biologického determinizmu: „Tieto biologické predpoklady sú mimoriadne dôležité: v dejinách ženy hrajú prvoradú úlohu, sú podstatným činiteľom v jej položení: vo všetkých ďalších častiach sa na ne budeme musieť odvolávať. Pretože, nakoľko je telo nástrojom nášho poznávania sveta, predstavuje sa nám svet podľa toho, akým spôsobom sa ho zmocňujeme. Preto sme sa nimi tak dlho zaoberali. Sú jedným z kľúčov k pochopeniu ženy. Rozhodne však odmietame názor, že tieto predpoklady určujú jej raz a navždy daný osud. Nestačia na to, aby rozhodovali o hierarchii pohlaví; nevysvetľujú, prečo je žena tá Druhá, neodsudzujú ženu, aby večne hrala podriadenú úlohu“…

Simone de Beauvoir svojou primárnou tézou reagovala najmä na Freuda, podľa ktorého je anatómia osudom. Práve ona nesúhlasila s tým, že ženu robí ženou jej biologická podstata, ale tvrdila, že ženou sa žena stáva. Popravde, je to viac filozofický problém, ako akýkoľvek iný (napr. politický). Ale tak isto je to problém výsostne praktický; podobne, ako keď budeme tvrdiť, že „slobodným sa človek rodí“ v protiklade „slobodným sa človek stáva“. Je zrejmé, že oba pohľady sú čiastočne pravdivé. Prvý pohľad hovorí o predpoklade, o možnosti; druhý pohľad hovorí o realizácii, o naplnení možnosti. Oba pohľady nie sú v protiklade, oba sa vzájomne dopĺňajú. Ak S. de Beauvoir poukazuje na tento „rozpor“, je to v kontexte toho, že ešte počiatkom minulého storočia prisudzoval spoločenský úzus žene postavenie „za mužom“ alebo „vedľa muža“. S. de Beauvoir správne určuje príčinu tohto javu; je to nerovnocenné postavenie ženy na základe jej biologickej danosti (pohlavia):
… S. de Beauvoir priznáva, že každé jej tvrdenie sa bude opierať o fakt, že je ženou, nepopiera teda, že ženy existujú: „… ľudia sa delia na dve kategórie, ktoré sa zjavne líšia odevom, výzorom, telom, úsmevom, chôdzou, záujmami i zamestnaním: možno sú tieto rozdiely povrchné, možno sú predurčené na zánik. Isté však je, že nateraz úplne evidentne jestvujú“. To, čo sa v tejto koncepcii vôbec nespochybňuje, je fyziologická, biologická, telesná odlišnosť mužov a žien. S. de Beauvoir skôr uvažuje o tom, ako sú tieto odlišnosti zvýznamňované, aký konečný dopad majú na ženy a ako napokon prispievajú k ich neslobodnému postaveniu …

POKRAČOVANIE