slovenské zdravotníctvo

Ako ďalej ?     05

Napriek tomu a napriek malému technologickému pokroku, už vtedy dokázali geniálne osobnosti vtedajšej doby viac intuitívne, ako analyticky, stanoviť medicínske poznatky platné dodnes. Ľudia v tej dobe zaiste mali vyvinutú oveľa väčšiu schopnosť pozorovať a porovnávať rôznorodé detaily reality a vyselektovať z nich podstatnú informáciu, aj keď vedecký experiment, tak ako ho poznáme dnes, ešte neexistoval. Zaužívaným mýtom a poverám zodpovedali aj liečebné postupy.

Veľmi obľúbenou terapiou v stredovekej Európe bolo púšťanie žilou.

Vo väčšine kultúr, vrátane starovekej Číny, bolo vykonávanie pitvy  tabu, a to z dôvodu úcty k zosnulému a k predkom, a preto ani Číňania nemali celkom presné poznatky o anatómii človeka. Nezaťažení kultúrnymi obmedzeniami boli starovekí Egypťania a v Európe sa vďaka veľkému vplyvu cirkvi prvé oficiálne povolené pitvy konali až v 15. storočí.

Postupne boli prekonávané nesprávne predstavy o funkciách rôznych telesných orgánov, telesných tekutín, rôzne omyly a bizarné hypotézy o fungovaní ľudskej fyzickej schránky a psyché.

Skutočný skok v medicíne nastal vynálezom mikroskopu a predurčil ďalšie smerovanie medicínskeho výskumu. Mikroskop, a ešte výraznejšie elektrónový mikroskop, umožnil ľudstvu prenikať stále hlbšie a detailnejšie do zákutí ľudského tela, odhaľujúc tak ako jeho najmenšie stavebné prvky až na bunkovú, molekulárnu a atomárnu úroveň, tak aj cudzorodé a pre telo škodlivé mikroorganizmy, ako sú baktérie a vírusy. Či tento nastúpený smer je jediný a najlepší, aký si mohla medicína vybrať, zostáva otázkou, na ktorú sa pokúsime nájsť odpoveď.

Antony Leeuwenhoek (1632-1723) ako prvý vlastnoručne zhotoveným mikroskopom objavil a opísal jednobunkové organizmy (mikroorganizmy), mikroskopické vlákna svalu, červené krvinky a mužské pohlavné bunky. Marcello Malpighi bol jedným z prvých výskumníkov v oblasti mikroskopického zloženia ľudského tela. V roku 1683 Leeuwenhoek objavil baktérie, v r. 1837 Jan Evangelista Purkyně zverejnil svoj objav o bunkovom zložení tiel živočíchov a človeka. Prelomom v myslení bol vznik novej medicínskej vedy, bakteriológie, ktorú založil Róbert Koch a objav mikróbov Louisom Pasteurom, ako príčiny infekčných ochorení (r. 1857), hoci už v roku 1796 Edward Jenner úspešne použil na liečbu ovčích kiahní vakcínu. Empirické a intuitívne poznatky boli zväčša vždy v predstihu pred exaktnými. Až v roku 1928 totiž Fleming objavil penicilín, čo v tej dobe znamenalo priam zázračný liek, a spustil tak éru antibiotík, ktorá trvá dodnes a bez ktorých si nevieme v mnohých medicínskych odboroch vôbec predstaviť liečbu. Priemyselne sa začal penicilín vyrábať v USA v r. 1945, a éra antibiotík nabrala obrátky a boli objavené ďalšie účinné látky na ničenie baktérií. 

Postupne sa vyvíjali ďalšie medicínske vedy, z ktorých sa vyvinuli oficiálne špecializované odbory. Na základe poznatkov z anatómie a niekoľko tisícročnej tradície sa rýchlo vyvíjala chirurgia, nad úspechmi ktorej ostávame stále v nemom úžase. Toto napredovanie urýchlili objav narkotického plynu Josephom Priestlym v r. 1772 a lokálnej či celkovej anestézie, objav antiseptík a striktné dodržiavanie hygieny pri operačných zákrokoch; v roku 1907 objav krvných skupín Janom Janským a Rh-faktoru Karlom Landsteinerom a neskôr objav imunosupresív, ktoré zohrávajú veľkú úlohu pri transplantácii orgánov.

Obrovským skokom v diagnostike bol v r. 1895 objav lúčov X Wilhelmom Conradom Röentgenom. Za svoj objav získal Nobelovu cenu za fyziku a rentgenové zariadenia sa používajú v medicíne na zobrazovanie tvrdých aj mäkkých tkanív ľudského tela. O tom, že takmer žiadny objav v ľudských dejinách sa nezaobišiel bez obetí, svedčí aj osud Johna Hall-Edwardsa, ktorý sa zaslúžil o rozšírenie rentgenového žiarenia pri ožarovacej terapii, za čo ale zaplatil amputáciou ruky z dôvodu vzniku nádoru z ožiarenia. Na princípe využitia rentgenových lúčov pracuje aj novšia zobrazovacia technika, počítačová tomografia (computed tomografy – CT), pri ktorej sa rentgenový signál z pohyblivého zdroja počítačovo spracuje, čím vznikne trojrozmerný obraz, na rozdiel od analógového dvojrozmerného rentgenového snímku. Zobrazovacia technika sa naďalej vyvíjala a dnes sa používajú napríklad magnetická rezonancia (magnetic resonance imaging – MRI), ultrazvuk (ultrasound – US), emisná tomografia (single photon emission computed tomography – SPECT), pozitrónová emisná tomografia (positron emission tomography – PET), elektrokardiografia (electrocardiography – EKG), elektroencefalografia (electroencephalography – EEG), magnetoencefalografia (magnetoencephalography – MEG).

S rozvojom biochémie sa upresňovala predstava o chemických pochodoch v ľudskom tele, čo v dnešnej dobe predstavuje stále obrovskú neprebádanú oblasť, ak si uvedomíme, aké zložité chemické procesy a reakcie v ľudskom organizme prebiehajú v každom okamihu, a ako vonkajšie prostredie vplýva na tieto deje, zvlášť v dnešnej prechemizovanej dobe. Pre spoznávanie fungovania telesného metabolizmu boli dôležité také objavy, ako objav chemických látok, síce skromne zastúpených v rastlinnej a živočíšnej potrave, ale veľmi dôležitých pre správne fungovanie organizmu, ktorým Poliak Kazimierz Funk (1911) dal pomenovanie vitamíny, hoci výskumu vitamínov v mlieku sa venoval už v 19.storočí Nikolaj Ivanovič Lunin. K objasneniu vnútornej biochémie človeka prispel aj objav prvého hormónu adrenalínu a ďalších hormónov, produkovaných rôznymi telesnými orgánmi človeka, na čo nadviazalo aj využitie v gynekológii, keď v r.1952 bola vyrobená prvá antikoncepčná pilulka. Dovtedy sa zabránenie počatiu muselo spoľahnúť iba na mechanické prekážky v ceste oplodnenia, alebo na plodné a neplodné dni, ktorých objaviteľom bol gynekológ Hermann Knaus. Naproti partnerské páry, ktoré nemohli z najrôznejších príčin splodiť dieťa, sa dočkali riešenia v r. 1978, keď sa narodilo prvé dieťa zo skúmavky.

Český botanik Gregor Mendel v r. 1865 definoval základné zákony dedičnosti, čím položil základy genetiky; v r. 1953 J.D.Watson a F.Crick objavili štruktúru DNA; v r. 1996 bola vyklonovaná ovca Dolly.

Zásluhou Sigmunda Freuda a jeho psychoanalýzy sa začala rozvíjať najnovšia medicínska veda – psychiatria. K lepšiemu poznaniu ľudskej psychiky prispeli odvtedy mnohí ďalší psychiatri a psychológovia, ako C.G.Jung, A.Adler, K.Horneyová, E.Fromm, C.Rogers, V.Frankl, A.H.Maslow, B.Cyrulnik, M.H.Erickson, a vzniklo mnoho smerov psychológie a psychiatrie, často konkurenčných. V žiadnej inej lekárskej špecializácii nie je toľko rozdielov a protichodných názorov na liečbu, ako v psychiatrii a psychológii. Nezrovnalosti medzi jednotlivými školami však našťastie postupne odstraňujú najnovšie poznatky z neurovedy, ktorá na materiálnej úrovni (hlavne pomocou experimentov v súčinnosti so zobrazovacími technikami mozgu) buď potvrdzuje alebo vyvracia jednotlivé teórie konkrétnych psychiatrických smerov. K neurovede sa ešte v ďalších častiach vrátime, pretože vyzerá to tak, že mozog, ako riadiace centrum, riadi v ľudskom tele na rôznej úrovni prakticky všetko.

POKRAČOVANIE