slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 93

Tak aké sú teda „reálne“ riešenia? Ak vôbec sú, v tomto skorumpovanom štáte, kde morálka všeobecne klesla na pomyselné dno. Niektorí čitatelia zazlievali blogerke, že nezverejnila sídlo nemocnice a meno prednostu oddelenia, a nepodala trestné oznámenie. Ale boli aj opačné názory:

… Hm, však to sa možno už kvalifikuje aj na trestný čin usmrtenia alebo ublíženia na zdraví spôsobený chránenej osobe a so zvýšenou závažnosťou konania (g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, i) organizovanou skupinou, alebo j) na viacerých osobách).
Nafotiť, natočiť, zdokumentovať, zmedializovať, privolanie polície pre podozrenie z páchania trestného činu, podať sťažnosť na konkrétne osoby a kópiu zaslať tým osobám, úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zdokumentovať stav vyšetrením u nezávislého doktora, zdokumentovať stav pitvou.
Zhovadilý personál nie sú žiadni AlCaponeovia, ale obyčajní ľudia, ktorí sa rozsypú pri prvom náznaku systematického tlaku na vyšetrenie ich činov. Ak už nie základná ľudskosť, tak strach ze dožijú v base, ich musia držať na uzde…

… Medializovaný blog

má na dnešnom Slovensku väčšiu šancu niečo napraviť, ako tisíc trestných oznámení, nad ktorými sa lekári iba ticho chechcú. Vedia, že sú v tomto systéme beztrestní.
– kontrolovať prácu lekárov pri trestnom oznámení budú ich kolegovia/kamaráti
– znalcami v prípadnom procese budú zase len ich kolegovia/kamaráti
– nehrozí, že by to posudzoval niekto objektívny, z čoho vyplýva:
– „skutok sa nestal“; „došlo k samovyzlečeniu pacientky a samootvoreniu okna.“
Ďakujem, neprosím. Autorka sa rozhodla správne, že prípad medializovala…

A názor zdravotnej sestry:

… Treba sa sťažovať námestníčke pre ošetrovateľstvo. ÚDZS v tomto prípade asi nemá význam, tam kontrolujú dokumentáciu a podľa nej spätne, čo sa stalo a nemalo, alebo čo sa nestalo a malo sa stať.
Sťažnosť námestníčke, alebo jej zaslať tento článok. Možno dostanete vyjadrenie, ktoré vás neuspokojí, ale určite sa to preverovať bude a ak sa aj nič nedokáže, opakované sťažnosti urobia svoje a verím, že námestníčka sa pozrie dotyčnému oddeleniu na zúbky.
Vašu mamu to nezachráni, ale prispeje to k záchrane iných, rovnako bezmocných pacientov a ich príbuzných.
Tiež robím v nemocnici na oddelení, 30 pacientov, 2 sestry a 2 sanitárky, 10-15 imobilných, pár dezorientovaných a mobilných (najťažší oriešok)….ale naši pacienti sú VŽDY umytí (plienka nemá alarm, takže k určitému omeškaniu môže dôjsť, ale určite nikto neleží vo výkaloch hodiny), najedení, polohovaní, dostanú lieky…
Aj tak tú starostlivosť nepovažujem za dostatočnú, ale ak chcem žiť a pracovať tam, musím sa uspokojiť s tým, že urobím všetko čo sa dá a viac už proste nemôžem, aj keby som chcela.
Sťažnosti boli aj na naše oddelenie, ale málokedy, človek sa nemôže zavďačiť každému, niekedy nemá prostriedky a niekedy čas. Kolegyni vynadal, doslova vynadal príbuzný, či TOTO považuje za matrac!! No, matrac mal 10 cm hrúbku, ale iný nebol k dispozícii…Chodiaca pani nám spadla na izbe, hneď sa to riešilo, úrazovka, operovať ju nemohli kvôli pridruženým ochoreniam. Tak sťažnosť padla na sestry, ako mohla pani spadnúť? Prišla po svojich a teraz je imobilná. Pravda, ale neviem, ako sa tomu dalo predísť.
Ale tieto hrôzy, čo tu píšete, nechápem, povedala by som, že neverím…samozrejme verím, nepredpokladám vymýšľanie, načo?
Musíte sa sťažovať!!! Všetci, ktorí videli takúto starostlivosť-nestarostlivosť. Tie sestry si nezaslúžia nie že vyššie platy, ale žiadne platy. Nech to nerobia. Nemôžu to robiť. Pacient musí byť umytý, nakŕmený a v teple, toľko času sa nájde vždy. Sestra musí upozorniť lekára, ak má pacient bolesti, aj opakovane.
Strašne mi je ľúto, že takýto článok vznikol, stigma je aj na mne, som sestra. To aby som sa za to hanbila, hoci som to vždy považovala za povolanie, na ktoré môžem byť hrdá.

Nie som žiadny ideál a moja trpezlivosť najmä v strese – (pol hodiny na hodinovú prácu a konflikt priorít – každý pacient je prioritou sám pre seba, ale pre mňa je prioritou zvládnuť celé oddelenie, tak konflikty vznikajú) – je stále v zácviku, aj keď som už „stará sestra“. To, ako pracujem a ako myslím, nie je nič nezvyčajné, a mám šťastie na kolegyne (teda na väčšinu, ha-ha). Snažím sa pochopiť, ako môže u sestier dôjsť až k takému zmrazeniu citov. Začiatku rozumiem – príklad: keď som chodila na prax ako žiačka, denne som plakávala nad tým, čo som videla. Postupne som prestala plakať, už mi ani nebolo zle od žalúdka od bezmocnosti, naučila som sa radšej konať, ako oplakávať. Dnes ma už nevydesí nijaká rana a netrápim sa dňom nocou nad tým, že niekto celý deň leží v posteli, pozerá na jedno miesto a čaká ho už len smrť. Dalo by sa povedať, že k určitému znecitliveniu došlo.
Ale nikdy to nesmie zájsť ďalej, až do toho štádia, keď mi nevadí, že nesebestační pacienti hladujú, kúpu sa v špine, mrznú a trpia bolesťami! A ak sa to niekomu stane, je čas zmeniť prácu. To je však prakticky dosť ťažké, sama viem…už som si hovorila, že viac v tom „bordeli“ robiť nebudem (pomôcky, materiál, niektoré kolegyne a niektorí lekári a veru aj niektorí pacienti a príbuzní), ale človek je rád, že môže zaplatiť účty, tak vydrží…
Čiže tieto bezcitné sestry samy od seba prácu nezmenia, načo aj? Na rade je vrchná sestra a námestníčka pre ošetrovateľstvo (kedysi hlavná sestra). Keď milé-zlaté samy nevedia, že to, čo robia, je neprípustné, treba im to vysvetliť pomocou kontrol, trestov, alebo vyhadzovu…šuškanda je rýchla a príklady priťahujú – tie pozitívne aj negatívne. Kolegyne sa navzájom vychovávajú samy. Často je na oddelení akýsi „kolektívny morálny duch“. Stačí prepustiť 1-2 a prijať na ich miesto niekoho vhodnejšieho a kolektívny morálny duch nadobudne iný smer 🙂 Veľkú úlohu v tomto zohráva vrchná (nový názov vedúca sestra). Tá, keď jej záleží na oddelení a nie len na teplej stoličke, dokáže divy. Vieš, čo robí naša? Nepravidelne si urobí „vizitu“. Obíde oddelenia a pýta sa pacientov, ako sa majú a ako sú spokojné so sestrami a sanitárkami.
Samozrejme, nesmie len vyžadovať. Aby sme pracovali určitým spôsobom a poskytovali určitú kvalitu, treba aj určité podmienky – materiálne aj personálne. Tam narážame…ale ako som hovorila, treba urobiť aspoň to, čo sa za daných podmienok dá a neviem si predstaviť podmienky, kde by pacienti museli trpieť tak, ako je opísané v článku.
Tak ešte raz – sťažovať sa! …

Niekto by obišiel sťažnosti na úradoch, trestné oznámenia a medializáciu:

… Syn bol na pohotovosti s nejakou drobnosťou, ale keďže nič neradno podceňovať, tak to chcel mať v poriadku. Pri príchode domov na moju otázku, že čo a ako, povedal, že nič, že lekár mu povedal a teraz pozor, že s takou chu…nou sa nebude zaoberať. Vedel som hneď, že tu končia srandy a preto som mu doporučil, nech si to zajtra nechá spraviť inde, čo aj spravil a mal pokoj. Ostal frajer v bielom z pohotovosti. Ako som správne predpokladal, jednalo sa o miestneho plejboja 32 ročného samca, doktora jebajúceho čo prišlo pod ruku a s tatkom z krajského mesta za zadkom a zďaleka nie s prvým neriešeným prípadom drzého správania. Po piatich dňoch sme ho s priateľom objavili na terase s děfkou v nemenovanom podniku. Vedeli sme jedno, že keď popíja, musí aj čúrať a vecko krásne v blízkom podchode. A skutočne po 10 min. bolo po všetkom, za pol minútku potreboval pomoc svojich kolegov. Z neďaleka sme pozerali na príchod fízlov a fakt nevieme, ako to všetko skončilo, ale zavolať mu z verejného automatu sa mu dalo až po mesiaci, myslím do ordinácie, kam sa vrátil po nechcenej PNKe. Stalo sa to pred viac ako rokom a že vraj teraz už ošetruje trošku normálnejšie. Je pravdou, že z verejného tel. automatu ho sem tam monitorujeme…

POKRAČOVANIE