slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 92

V diskusii sa vyjadrili aj lekári, či zdravotnícki pracovníci. Od pocitu hanby a spolupatričnosti, až po urazený postoj:

… veľmi smutný článok… momentálne som medikom a pripravujem sa na poslanie, nie na povolanie lekára… možno som ešte naivný a časom zistím ako to chodí, ale je skutočne neprípustné, aby bol človek braný len ako nejaká vec a ďalší v poradí, učia nás to tak, nesmieme tomu prepadnúť a zamýšľať sa nad osudom každého človeka, ale podľa mňa to nejde, človek je živý tvor a má právo na život a zaslúži si, aby nebol braný len ako nejaké číslo v evidencii a ma právo na ľudský prístup… viem, že na oddelení geriatrie to majú ťažké, aj na iných oddeleniach, ale pokiaľ to človek nerobí s pochopením a cieľom pomôcť človeku, tak to nemá zmysel a poslanie lekára je práve o tom, niekomu pomôcť, tak to vnímam ja a verím, že to tak budem vnímať navždy… niekedy sa skutočne hanbím za to, že lekári s ktorými sa aj teraz stretávam, budú moji kolegovia, je to smutné ale je to tak…

… Predovšetkým úprimnú sústrasť. Som lekár a hanbím sa za takýchto svojich tiež „kolegov“. Keď sa štrajkovalo, nezapojil som sa. Nie preto, že by som nechcel viac zarábať. Ale okrem úpornej snahy o zvýšenie platov som od odborov nezaznamenal jediný úprimný pokus zlepšiť kvalitu práce zdravotníkov, odbornú spôsobilosť, boj proti korupcii a podobne, teda pozrieť sa triezvo a kriticky aj do vlastných radov. Okrem výplatnej pásky by sme sa my lekári mali občas pozrieť aj do zrkadla. Odporúčal by som každému lekárovi raz za čas hospitalizáciu v cudzom meste, na oddelení, kde nikoho nepozná. Mnohí z nás už zjavne zabudli, že pacienti sú živé bytosti so svojimi pocitmi, strachom, nádejou, bolesťami. Nebudem zachádzať do podrobností, ale je mi z toho už dlho viac ako zle. Východisko vidím v zdravej konkurencii medzi lekármi a nemocnicami. Aby si pacient reálne mohol vybrať a lekár či nemocnica urobili všetko preto, aby si vybral práve ich. Aby hnacím motorom bola pre lekára prestíž a z toho plynúci slušný legálny zárobok, a nie úplatky od pacientov a farma firiem. Inak sa nemôžme čudovať takýmto otrasným skúsenostiam, oprávnene zhnuseným príbuzným a poškodeným pacientom…

… Brat študoval externe odbor zdravotnícky asistent a mával prax na geriatrii v našom meste a oddelení dlhodobo chorých. Vyzlečení pacienti po kúpaní ležiaci v prievane na chodbách a v izbách sú bežnou praxou. Keď brat počas praxe našiel nahého starčeka po kúpaní v prievane na vozíku na chodbe a snažil sa ho prikryť a zistiť, kde má izbu, aby ho uložil do postele, tak ho vrchná sprdla., že sa nemá starať, vraj to nie je jeho pacient. Mal po tej praxi nočné mory… A ja tiež, keď som ako študentka opatrovateľstva absolvovala prax v DSS. Na tri pavilóny, z toho jeden bol plný imobilných zväčša ležiacich pacientov, bola v službe jedna zdravotná sestra, lekár bol len na telefóne, poprípade sa volala záchranka. Sestra na nás praktikantky čakala ako na spasenie, aby sme jej pomohli s polohovaním, prebaľovaním klientov, nemala šancu to zvládnuť, aj keby mala desať rúk…. Okrem toho v službe dávala do poriadku aj administratívne veci, na ktoré nebol cez deň vôbec čas. Opatrovateľky slúžili len počas dňa, nočné len jedna sestra. DDS-ke sa to finančne neoplatilo, museli by platiť príplatky a pribrať viac personálu, aby sa mohli točiť tzv. kolotoči…

… Nemôžem nereagovať na tento článok! Pracujem v zdravotníctve už nejaký ten piatok a mám dojem, že všetci diskutujúci by nás zdravotníkov najradšej postrieľali a obesili….Určite tam nepracujeme s cieľom všetkých pacientov odpratať na druhý svet. Obraz zdravotníctva je obrazom spoločnosti!!! Všetci diskutujúci sa vyhrážajú paragrafmi, nasadzovaním agentov do nemocníc a neviem čo ešte…..Na Slovensku nefunguje normálne nič, tak prečo chcete, aby fungovalo zdravotníctvo!!!! Určite v ňom pracujú aj zodpovední a svedomití ľudia, ktorí si plnia svoje povinnosti, ako sa v týchto mizerných podmienkach len dá! Ale o tých sa nepíše, však? Kde je nejaký pochvalný článok?….však keď je všetko v poriadku, tak je to prirodzené….nestojí to ani za zmienku. Keď je problém, hneď sa treba vyvŕšiť…Aj ja by som sa mohol sťažovať na arogantných pacientov a ich príbuzných, na ich agresivitu, ale netvrdím, že všetci sú takí!!!!
Nie je to o nič horšie ako inde, v iných oblastiach…služby, úrady….kým zdravie bude na poslednom mieste v rebríčku tejto spoločnosti, tak žiadnu zmenu ani nečakajte…

Takže aké by malo byť riešenie? Skutočne budú vyššie platy lekárov zárukou ľudskosti a súcitu? Alebo je empatia ľudská vlastnosť, ktorá sa peniazmi zaplatiť nedá?

… áno – máš pravdu…:O)
„keď je všetko v poriadku, tak je to prirodzené….nestojí to ani za zmienku“
…hádam si myslíš, ze treba poďakovať osobitne každému šoférovi autobusu, ktorý nepozabíja cestujúcich, alebo každému predavačovi, ktorý ťa neokradne, alebo každému úradníkovi, ktorý nežiada úplatok:?))))
…nuž – v normálnom štáte by malo byť normálne – ak sú veci „v poriadku“ – za to netreba ďakovať…
…ale o to viac treba protestovať, keď veci v poriadku nie sú (aby to aj na slovensku raz vyzeralo, ako v normálnom štáte)…
…neobstojí ani argument s nízkymi platmi – toto všeospravedlňujúce zaklínadlo – za ktoré sa schová každé šlendriánstvo, korupcia, zlodejina – ba aj ohrozenie ľudského života….
…bohužiaľ – na Slovensku sú naozaj nízke platy – lenže okrem pár vyvolených – majú tie nízke platy/príjmy skoro všetci – čiže to má potom znamenať, že NIK si nebude normálne plniť povinnosti ?…
…a ak si teda nik nebude normálne plniť povinnosti, to tie slovenske platy zvýši:?)
…lenže mnohé veci nezávisia od peňazí – ale od normálnej ľudskej slušnosti…a ja som hlboko presvedčená, že keby aspoň tá na Slovensku nechýbala – každému by sa žilo oveľa ľahšie – aj s tým (zatiaľ) malým platom…
…nuž – na Slovensku má každý pocit, že práve tá jeho oblasť záujmu/profesia je „na poslednom mieste“
…aj zdravotníci, aj učitelia, aj predavači….
…každý sa cíti byť ukrivdený – a oprávnený „pomstiť sa“ za svoju krivdu na spoluobčanoch…
…píšeš – a to celkom bez ostychu, ze občania Slovenska nemajú očakávať žiadnu zmenu k lepšiemu kým…
…kým čo?…kým nebudú mať lekári desaťnásobok toho, čo napr učitelia?…kým nebudú v zdravotníctve najvyššie priemerne platy zo všetkých odvetvi?…
…a ak spoločnosť naleje do zdravotníctva najviac prostriedkov zo všetkých odvetvi – potom sa zvýši ĽUDSKOSŤ, súcit, láskavosť, slušnosť – zdravotníkov?
…a to sú vlastnosti, ktoré si chcete dat ZAPLATIŤ?…naozaj?
…kým vás nezaplatia niekoľkonásobne lepšie, ako iných, odmietate byt ĽUĎMI?
…že vám chýbajú prístroje, nábytok, vybavenie – ba aj toaletný papier – to sa ešte dá zvaliť na nedostatok peňazí…
…ale ak vám chýba ľudskosť a súcit – to už nijaké peniaze nenapravia…

… Koľko málo peňazí musí mať „ľudská“ bytosť, aby sa z nej stala sadistická beštia, ktorá sa takto správa k bezmocným, jej napospas vydaným pacientom? A aj páni lekári majú také nizučké platy, že nič nevidia a necítia?
Pred niekoľkými rokmi sme mali úplne iné skúsenosti s geriatriou v Podunajských Biskupiciach. Vtedy (dúfam, že i dnes) tam šéfoval prof. Štefan Krajčík. Rodinní príslušníci nabádaní k návštevám i po príchode z práce – t.j. po 17.00 hod., láskavý a trpezlivý personál. Že by to bolo spôsobené mimoriadnymi platmi? Nezmysel…

… ja ti nabudúce opravím auto tak, že sa na ňom vybúraš, a ospravedlním to tým, že mi šéf servisu málo platí. Platí – neplatí, svoju robotu musím odviesť poctivo…

… Podľa toho, čo ste napísali, by mali družinárky týrať deti popoludní v družine, lebo po aaaa majú malé platy a po beee lebo ich rodičia pohodlne trčia v práci, miesto aby si hneď po škole prišli pre svoje deti !!!!!!!!!!!!!!!…

… Prosím ťa, Matka Tereza a jej spolusestry mali v Kalkate aké nemocnice, keď začínali (ale aj dnes), aký extra zdravotný materiál, aké lekárske zariadenia a prístroje, aké špeciálne postele atď.?! Áno, oni mali súcit, empatiu, pochopenie, láskavý prístup, trpezlivosť a správali sa k chorým ako k ľuďom! Na to, aby sa pacient, hlavne starý a chorý cítil ako človek a nie zver, nepotrebuješ najmodernejšiu techniku, ale cítiť minimálne záujem a empatiu, o láske k blížnemu tu bude asi škoda ešte hovoriť, žiaľ…

… Ľudskosť sa neplatí peniazmi. Aj keby to personál mal robiť zadarmo, toto nemôžu dopustiť. Tí istí ľudia, aj keby mali o 1000 eur viac, by sa správali tak isto.
Toto nie je o peniazoch…

… Zaslúžime si oslovenie „ľudia“ ?

Sme my – ľudská rasa – vôbec ešte hodní pomenovania „inteligentne bytosti “ ?!?!? Kde sa v nás berie táto bezcitnosť, nezmyselná krutosť a hlavne chamtivosť? Lebo všetko je len a len o peniazoch, akékoľvek prejavy súcitu a humánnosti sú na smiech, lebo neprinášajú žiadny finančný prospech! Fuj, začínam sa hanbiť, že patrím do živočíšneho druhu „homo sapiens“. Že nie sú peniaze? A koľko EUR stoji milé slovo, úsmev, prívetivé jednanie? Koľko treba zaplatiť, aby ma nenechali dusiť sa vlastnými zvratkami, zmrznúť pod otvoreným oknom pri mínusových teplotách, koľko si mám pripraviť, aby ma nenechali nahú ležať na posteli v pošpinených plienkach, keď aj ja raz budem ležať so zlomenou nohou v nemocnici??? Táto spoločnosť je nastavená tak, že kým má štát z nás úžitok, tak aj čo-to dostaneme, ale inak – ak si starý, chorý, nevládny, mentálne na nižšej úrovni, nemáš pre štát žiadnu cenu, si na obtiaž, čím skôr skap! A ešte majú tú drzosť žiadať vyššie ohodnotenie!!! Ja neviem, čo ešte sa musí stať, aby sa čosi zmenilo, začínam byť skeptická …

POKRAČOVANIE