slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 70

Stratifikácia. Posledné dva roky slovo, ktoré rozdelilo národ na dva protichodné tábory. Podľa ministerky Kalavskej nevyhnutný krok k ozdraveniu kolabujúceho zdravotníctva, podľa Fica v prvom rade rušenie regionálnych nemocníc. Pojem stratifikácie ale nie je na Slovensku novinkou. Už za ministra Valentoviča vznikla „potreba“ redukovať počet nemocničných lôžok. V roku 2016 bola na Ministerstve zdravotníctva predstava, že celkovo sa zruší 6194 lôžok, najviac v prešovskom a košickom kraji. Prvé rušenie lôžok ale prebehlo už v roku 2010 za vlády Ivety Radičovej, keď VšZP bola Úradom pre dohľad upozornená, že ak nezačne každým mesiacom vykazovať šetrenie, môže vážne ohroziť svoju existenciu:

… VšZP preto prišla s ozdravným balíčkom, a to i na úkor nákupu zdravotnej starostlivosti či prepúšťania zamestnancov. VšZP sprísnila zazmluvňovanie poskytovateľov, pričom približne s 200 špecialistami neobnovila zmluvu. V oblasti lôžkovej starostlivosti uskutočnila štátna VšZP redukciu asi 3000 prebytočných, najmä akútnych, lôžok a nezazmluvnila 150 neefektívnych a duplicitných nemocničných oddelení…

A čo je ešte dôležitejšie, na nedostatok chronických lôžok bolo poukazované už v roku 2010:

… VšZP navrhla lepšiu koordináciu v prípade príbuzných medicínskych odborov, podporu a rozšírenie ambulantnej a jednodňovej zdravotnej starostlivosti, čo treba kvitovať a podporiť v mene dlhodobej ekonomickej udržateľnosti a zvyšovania kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Logicky tiež znel plán MZ SR centralizovať špecializovanú, medicínsky a finančne náročnú lôžkovú starostlivosť do nemocníc a ústavov, ktoré budú na ňu orientované, a budú ju poskytovať efektívnejšie a vo vyššej kvalite, čiže pri nižšom riziku komplikácií a následných prekladov pacienta. Práve početné prekladanie pacientov z jedného oddelenia na druhé a zbytočné hospitalizácie sú podľa zistení zdravotných poisťovní jedným z najvážnejších zdrojov neefektívností. Slovensko má na druhej strane výrazné deficity v oblasti starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých pacientov, chýbajú tzv. sociálne lôžka, takže navrhovaný presun chronickej starostlivosti z univerzitných a fakultných nemocníc do liečební a menších všeobecných nemocníc sa zdal tiež zmysluplným…

Ak pôjdeme ešte hlbšie do histórie, zistíme, že aj za éry ministra Zajaca (2003-2005) sa uvažovalo o redukcii nemocničných lôžok:

… optimalizovať sieť lôžkových zdravotníckych zariadení a zaviesť reálny systém ich financovania (DRG systém)…

A ešte predtým v roku 2000 Ministerstvo zdravotníctva vo svojom dokumente Analýza hospodárenia systému zdravotnej starostlivosti a návrh opatrení na zlepšenie hospodárenia a finančnej situácie systému zdravotnej starostlivosti uvažovalo o znížení počtu akútnych lôžok:

… Zracionalizovať systém malo poskytovanie ZS formou dennej diagnostiky a liečby, čo malo skrátiť priemerný ošetrovací čas, ďalej zníženie počtu akútnych postelí v lôžkových zdravotníckych zariadeniach na európsky priemer 5 na 1000 obyvateľov. V SR bolo v tom čase 6 akútnych postelí na 1000 obyvateľov, v Bratislave až 11,2…

Pre porovnanie: Počet zdravotníckych zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti bol v roku 2004 a 2012 rovnaký – 170. Ale počet lôžok bol 50 058 v roku 2004 a len 43 029 v roku 2012, čiže o 7 029 menej. Ak zoberieme stav z roku 2002, tak počet lôžok klesol až o 9000:

…Z pohľadu efektívnosti sa od roku 2002 do roku 2012 mierne zvýšilo využitie postelí na úroveň 70 %. Počet postelí sa za 10 rokov znížil o viac ako 9 000. Zásadne sa však znížil počet postelí na 1 lekárske miesto z 7,2 na 5,3…

POKRAČOVANIE