slovenské zdravotníctvo

Poplatky v zdravotníctve 06

Drucker uvažoval aj o zrušení neposkytnutia zdravotnej pomoci pacientom, ktorí majú dlhy voči zdravotnej poisťovni. Malo to jednak časovo odbremeniť lekárov pri preverovaní finančného stavu pacienta, jednak zabezpečiť poskytnutie nie len akútnej zdravotnej starostlivosti aj takýmto pacientom:

… Poistenec sa podľa súčasného zákona ocitne na zozname neplatičov, ak nezaplatí preddavok za tri mesiace či výška jeho nedoplatku presiahne desať eur. Ak je pacient na tejto listine, zdravotná poisťovňa prepláca iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Tá je definovaná ako náhla zmenu zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje život či zdravie človeka, do tejto kategórie napríklad spadá aj pôrod, infarkt či následky na zdraví po nehode. Ostatné typy vyšetrení dlžník hradí z vlastného vrecka, rovnako aj v lekárni musí zaplatiť plnú sumu za liek. Poisťovne napríklad neuhradia neplatičom plánované operácie, kúpele či zdravotnícke pomôcky. Takýto model funguje do chvíle, kým poistenec nevyrovná dlh.

Všeobecná zdravotná poisťovňa ku koncu júna 2016 eviduje 336 193 neplatičov. Jej hovorkyňa Petra Balážová vysvetľuje, že poisťovňa môže uhradiť zdravotnú starostlivosť aj dlžníkovi, pokiaľ má dohodnutý splátkový kalendár a svoj dlh riadne spláca…

Poisťovniam sa takýto návrh samozrejme nepozdáva:

… Navrhovaná úprava zákona je podľa PR manažéra zdravotnej poisťovne Dôvera Branislava Cehlárika úplne zlá. Obáva sa, že na ňu doplatia najmä poctiví poistenci, ktorí sa neplatičom poskladajú na liečbu a lieky. Upozorňuje, že hrozí situácia, keď budú chýbať prostriedky na liečbu tých, ktorí to najviac potrebujú. Dlžníci tak budú podľa neho môcť neobmedzene čerpať zdravotnú starostlivosť a pritom neplatiť zdravotné odvody. „Navyše ich nikto neprinúti dodatočne za ňu zaplatiť, lebo im štát bude garantovať stálu bezplatnú zdravotnú starostlivosť,“ zdôrazňuje Cehlárik. Zároveň dopĺňa, že obmedzovanie pri zdravotnej starostlivosti zaberalo na notorických neplatičov viac ako vymáhanie dlhov.

Dôvera od neplatičov vymáha dlh prostredníctvom upomienky, výkazu nedoplatkov alebo cez exekútora. Poistenci majú zároveň možnosť uhradiť dlžobu priamo u lekára alebo v lekárni. Pri vyšetrení zdravotník dá pacientovi na výber, či nedoplatky vyrovná alebo zaplatí plnú sumu. Za takúto službu dostane lekár od poisťovne percento z vymáhanej sumy. V súčasnosti (2016) má Dôvera na svojom zozname 82 500 mien neplatičov s celkovým dlhom 106 miliónov eur.

Približne 58-tisíc dlžníkov má aj Union zdravotná poisťovňa, pričom resty voči nej dosahujú 56 miliónov eur. Ani ona nie je z pripravovanej novely nadšená…

Podľa štatistiky OECD z roku 2016 Slováci doplácajú za zdravotnú starostlivosť nadpriemerne:

… Slováci doplácajú na zdravotnú starostlivosť zo svojho vrecka viac, ako je priemer krajín OECD. Vyplýva to zo štatistiky organizácie, ktorá vychádzala z údajov z roku 2013. Z ročných výdavkov slovenských domácností smeruje 3,2 % na doplatky. Priemer 34 krajín OECD je pritom 2,8 %. Informoval o tom portál vZdravotnictve.sk.

Z okolitých krajín je na tom horšie len Maďarsko, kde na zdravotnú starostlivosť idú 4 % všetkých výdavkov domácností. V Rakúsku je to 2,9 %, v Poľsku 2,5 % a v Českej republike 2,1 %. Najväčší podiel výdavkov musia na zdravotnú starostlivosť vydať domácnosti v Južnej Kórei, až 4,7 %. Doširoka musia otvárať peňaženky aj Švajčiari (4,5 %) a Gréci (4,1 %). Na rovnakej úrovni ako Slovensko, teda 3,2 %, sú na tom Írsko, Taliansko a Austrália…

Oponujú tomu výkonný riaditeľ HPI Tomáš Szalay a analytik Dušan Zachar (INEKO):

… „Predpokladám, že významná časť z nej (spoluúčasti) je neoficiálna, a preto sa nemá veľmi ako objaviť v oficiálnych štatistikách. Riešením je oficiálna, legálna spoluúčasť, s pravidlami. Priznaná, zdaňovaná,“ vysvetlil Szalay. Výkonný riaditeľ HPI poznamenal, že súčasný systém, v ktorom predstierame, že zdravotná starostlivosť je „zadarmo“, je menej sociálny ako systém, v ktorom by bola legálna spoluúčasť s limitom pre zraniteľné skupiny.

To by ale znamenalo, že skutočné „doplatky“ sú ešte vyššie, čo vlastne nepotvrdzuje názor Szalaya a Zachara:

… V skutočnosti sme teda pod priemerom OECD. Treba tiež povedať, že Slováci míňajú najviac z týchto priamych platieb v lekárňach, prevažne za voľnopredajný sortiment. Dá sa teda predpokladať, že podstatná časť populácie je pripravená vyčleniť na starostlivosť o zdravie viac výdavkov, ako sa od nich pri súčasnom systéme financovania zdravotníctva vyžaduje,“ poznamenal Zachar…

Naozaj zaujímavý „logický“ záver.

A keď už Drucker otvoril túto pandorinu skrinku, tak sa so svojimi požiadavkami pridali aj všeobecní lekári:

… Všeobecní lekári pre dospelých navrhujú zaviesť solidárny poplatok od pacientov za návštevu ambulancie. Informovali o tom v spoločnom stanovisku zástupcovia všeobecných lekárov pre dospelých v Zväze ambulantných poskytovateľov (VLD ZAP) a výbor Slovenskej spoločnosti všeobecného prak­tického lekárstva (SSVPL). Spomínaný poplatok by mal byť dve až štyri eurá v závislosti od regiónu. 

V súčasnosti sa rokuje o nových zmluvách so zdravotnými poisťovňami. Avšak zdravotné poisťovne nie sú v súčasnosti schopné poskytnúť potrebné prostriedky na nákup základnej starostlivosti, ktorú predstavuje poskytovanie primárnej zdravotnej starostlivosti všeobecnými praktickými lekármi.

Ako sa píše v stanovisku, takúto situáciu hodnotia ako krízovú, a preto navrhujú krízové riešenie, a to zaviesť na dofinancovanie na prechodný čas spomínaný poplatok.

„Všeobecní praktickí lekári sú integrovaní v komunitách, v centrách poskytovania primárnej zdravotnej starostlivosti. Sme v každodennom kontakte s našimi pacientmi a vieme im vysvetliť, že verejné zdroje na riadne poskytovanie zdravotnej starostlivosti momentálne nestačia, keďže pokrývajú iba dve tretiny potrebnej starostlivosti a iba ak sa každý bude finančne spolupodieľať a poskytne dve až štyri eurá za jednu návštevu, tak to umožní solidárne vyzbierať potrebné chýbajúce finančné zdroje,“ vysvetlili…