slovenské zdravotníctvo

Poplatky v zdravotníctve 01

Vývoj v zdravotníctve po roku 1989 sa uberal smerom od bezplatného socialistického zdravotníctva (rozumej okrem povinných daní existoval len jediný priamy poplatok v hodnote 1,- koruna československá za  lekársky predpis pri vyberaní liekov v lekárni) k postupne čoraz väčšiemu zaťaženiu občanov priamymi platbami, okrem povinných zdravotných odvodov.

Zajacove reformy priniesli na Slovensko tento fenomén v podobe „zajacových dvadsaťkorunáčok“, ale aj ďalších poplatkov. A ako býva na Slovensku zvykom, bezmocnosť občanov voči tomuto zdieraniu a ľudová tvorivosť sa prejavila aj za tejto éry, keď na dverách ambulancií ste mohli vidieť imitácie slovenských dvadsaťkorunáčok, ale so Zajacovou podobizňou.

… Od júna 2003 boli zavedené poplatky na tie činnosti, ktoré síce s poskytovaním zdravotnej  starostlivosti súvisia, ale priamo zdravotnou starostlivosťou nie sú: návšteva lekára v ambulancii (20  Sk), pobyt v nemocnici (50 Sk/deň), v kúpeľoch (50-220 Sk/deň v závislosti od diagnózy), návšteva   pohotovosti alebo poskytnutie lekárskej služby prvej pomoci (60 Sk), vydanie lieku na lekársky predpis (20 Sk), zdravotnícka doprava sanitkou (2 Sk/km)…           

Všimnite si „rafinovanosť“ úradníckych rozhodnutí. Zmeníme definície, čo bolo biele, je už zelené, čo bolo modré, je už ružové. Ak niekto nepovažuje poskytnutie lekárskej služby prvej pomoci za priamu zdravotnú starostlivosť, tak by ani nemala byť prevádzkovaná zdravotníckym personálom a spadať pod Ministerstvo zdravotníctva. Načo? Ak si rozkúskujete akúkoľvek ľudskú činnosť na jednotlivé úkony, potom si môžete navymýšľať poplatkov, koľko chcete. Za vstup do ambulancie, za pozvanie sestrou dnu, za otvorenie dverí…všetky to budú činnosti nesúvisiace priamo s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Preto aj táto Zajacom zavedená prax viedla k takým absurditám, že lekári v ambulanciách ale aj nemocniciach, začali požadovať od pacientov napríklad poplatky za klimatizáciu alebo televízor v čakárni. Ak by sme to porovnali s inými profesiami, šlo a stále ide o úplné absurdity. V kuchynskom alebo kúpeľňovom štúdiu vám spravia 3D vizualizáciu a cenovú ponuku zdarma. Nepýtajú za to ani administratívny, ani nijaký iný poplatok. Prečo? Pretože chcú predať a konkurencia im dýcha na chrbát. Lekárov je nedostatok, a tak „neviditeľná ruka trhu“ nemôže vykonať darwinistický výber. Uživí sa aj lekár-diletant, aj bez empatie a skúseností, aj so závažnými pochybeniami na pacientoch.

A ďalej: pacient očakáva aj výsledok. Výsledok v diagnostike aj v terapii. Viete si predstaviť, že si idete kúpiť lepidlo, predavač vám nejaké poradí, a doma zistíte, že je nanič? Tak mu prinajmenšom dobre vyhubujete a zmeníte obchod. Alebo k nemu pôjdete znova, a do tretice, a ešte niekoľkokrát s tým istým výsledkom, aby vám nakoniec odporučil, že vy vlastne nepotrebujete lepidlo, ale krém na topánky? Takže milí lekári, kľudne skúšajte lieky, keď nie ste si istí, ale na vlastné náklady.

Úplne samozrejmým sa stal tzv. „administratívny poplatok“, čo znamenalo žiadať od pacienta peniaze za akékoľvek potvrdenie, ktoré bolo dovtedy bezplatné: za potvrdenie o práceneschopnosti, lekársky recept, lekársky poukaz. Samostatnou kategóriou sa potom stali poplatky za vyšetrenia na žiadosť pacienta (vodičský preukaz, zbrojný preukaz, preukaz pre prácu v potravinárstve, vstupná lekárska prehliadka do zamestnania). V tomto ohľade sa kreativita lekárov prejavila naplno, hlavne v bratislavskom kraji vznikali ozaj nevídané výtvory v tejto oblasti.

Primárnym účelom tohto opatrenia bolo stabilizovať narastajúci dlh v zdravotníctve. Preto sa aj táto fáza zajacovej reformy nazývala „stabilizačná“. V preklade to znamenalo napumpovať do zdravotníctva ďalšie peniaze, pretože riaditelia nemocníc a štátnych poisťovní neboli schopní s verejnými financiami zodpovedne hospodáriť. Zajacovým zámerom bolo vlastne znížiť návštevy u lekára, de facto obmedziť využívanie zdravotnej starostlivosti. Doslova naučiť ľudí, aby sa na naše zdravotníctvo prestali spoliehať.

… Po zavedení poplatkov klesli návštevy u lekárov primárnej ambulantnej starostlivosti v druhom   polroku 2003 o 10 %.             Návštevy u lekárskej služby prvej pomoci poklesli o 13 %. Počet návštev pri   lekároch špecialistoch a v nemocniciach bol značne menší (v oboch prípadoch mierny pokles o 2 %)…

Výsledkom bola síce menšia návštevnosť ambulancií, ale neriešené zdravotné problémy sa ukázali štatisticky na počte hospitalizácií. Tie klesli len o 2%. Zajacov zámer mal úplne iný smer, ako sa presadzuje na Západe, a to je čo najmenej hospitalizácií, menej návštev špecialistov, ale ťažisko má byť v práci všeobecných lekárov, a to z dôvodu, že liečba v nemocniciach si vyžaduje najväčšie náklady.

Deklarovaný zámer zavedením poplatkov znížiť korupciu, vyznieva ako čistá utópia. V systéme, kde je veľký dopyt po službe a malá ponuka, bude korupcia vždy vysoká, nech úradníci zavedú akékoľvek opatrenia. Zavedením poplatkov naopak korupcia vzrástla, a to vďaka neprehľadnosti a nekontrolovateľnosti zajacových nariadení.

… Od septembra 2006 boli zrušené (technicky znížené na 0) paušálne poplatky vo výške 20 Sk za   návštevu lekára (ambulantná starostlivosť) a 50 Sk za deň hospitalizácie v nemocnici (ústavná starostlivosť). Od októbra 2006 bol znížený poplatok za spracovanie receptu z 20 Sk na 5 Sk. Ostatné   poplatky zostali zachované… 

Možnosť poplatkov tak stále existuje, len sa v parlamente takmer cyklicky opakujú hlasovania, ktorý poplatok zrušiť alebo zaviesť a v akej výške. Nepamätám sa, že by existovalo obdobie, kedy boli pacienti spokojní so štruktúrou a výškou poplatkov.