slovenské zdravotníctvo

Platy lekárov 05

Tak sa pozrime, ako to s tým „bojom v prvej línii“ vyzeralo naozaj:

… Neviem, ale nepáči sa mi, že všetci záchranári či všeobecne zdravotníci sa stavajú do role obete, alebo tzv. pseudohrdinstva. Ľudia nás vidia ako hrdinov dnešnej doby, tlieskajú nám na balkónoch, dostávame obedy zadarmo, kávu zadarmo, pitný režim od Coca-coly, Birellu, sladkosti, bagety.. na záchranárskych stránkach sa stanice fotia, čo všetko od ľudí dostali, laici len špekulujú, ako týchto „hrdinov“ dnešnej doby podporiť, ako im pomôcť prekonať to „utrpenie a bolesť“.

Vyvediem Vás z omylu, skutočnosť je ale úplne iná, počet výjazdov klesol cca o 30-40%, máme pravidelné služby, menej nadčasov, pracujeme ako doteraz, robíme rovnakú prácu ako doteraz, akurát menej.. užívame si to.. s koronavírusom sme sa doposiaľ poriadne ani nestretli (1400 nakazených z 5,4 milióna ľudí).. a aj tých 1400 ľudí zväčša nepotrebovalo pomoc záchranárov. Policajti a hasiči detto.

Máme zatiaľ najlepšie obdobie a hlavne stály pravidelný plat. Súkromní podnikatelia, živnostníci, taxikári a rádovo desaťtisíce ľudí prišlo o prácu, nemajú ako platiť účty, hypotéku, leasing.. jednoducho krachujú.. tým treba pomôcť, o nich by sa mal štát postarať, oni sú hrdinovia, že ostali doma. A my, čo máme pravidelnú mzdu sme podľa spoločnosti chudáci v prvej línií a hrdinovia. Blbosť!

Najviac neznášam heslo – zostali sme v práci pre vás, vy zostaňte doma pre nás. Myslíte si, že tí ľudia, ktorí sú doma a nemajú doslova čo žrať, by nechceli ísť do práce?? Myslíte si, že zostať doma je jednoduchšie? Jednoducho nemám rád, keď sa záchranár stavia do role obete, pseudohrdinstva a vo falošnej pokore píše na sociálnych sieťach, ako riskuje svoje zdravie na pomoc iným…

Skutočne v prvej línii boli hlavne predavačky v supermarketoch, ktoré museli odvádzať štandardný výkon dlhé mesiace s rúškom na tvári. Za tú istú mzdu, ako predtým.

Ako je to teda s platmi lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov na Slovensku posledné dve desaťročia? Podľa analýzy HPI Mzdy v zdravotníctve 2015 – vývoj a dopady  bola priemerná mzda v zdravotníctve menšia ako priemerná mzda v celom hospodárstve iba v rokoch 2000 a 2005 (86% priemernej mzdy v hospodárstve). Po štrajku lekárov na sklonku roku 2011 začala priemerná mzda v zdravotníctve rásť. V roku 2013 to bolo už 116% priemernej mzdy v hospodárstve. Treba ale rozlišovať priemernú mzdu v celom zdravotníctve a priemernú mzdu lekárov. Práve v tých 116% sú zahrnuté mzdy všetkých zdravotníckych pracovníkov, pričom veľmi početnou skupinou sú zdravotné sestry, ktorým bolo zvýšenie miezd odoprené práve na podnet samotných lekárov, keď 19. júna 2013 Ústavný súd SR rozhodol, že mzdové nároky sestier by boli v rozpore s ústavou SR. Až v roku 2016 sa dočkali ostatní zdravotnícki pracovníci (sestry, pôrodné asistentky, fyzioterapeuti, verejní zdravotníci, zdravotnícki laboranti, rádiologickí technici, farmaceutickí laboranti, asistenti výživy, dentálni hygienici, zdravotnícki záchranári, zubní technici, technici pre zdravotnícke pomôcky, maséri, ortopedickí technici, zdravotnícki asistenti, zubní asistenti, sanitári, logopédi, liečební pedagógovia, psychológovia, farmaceuti) zvýšenia miezd. Treba podotknúť, že iba zdravotníci v štátnych zariadeniach, na súkromný sektor sa zmena v príslušnom zákone nevzťahuje. Takže ak hovoríme o zvýšení priemernej mzdy v zdravotníctve v roku 2013 o 16%, do tohto priemeru je započítaná masa zdravotníkov, ktorí poberali pomerne nízku mzdu až na hranici minimálnej mzdy (napr. sanitári, maséri). V tej dobe navrhované mzdy boli napr. pre sanitárov 489 eur, masérov 574 eur, pre ostatné profesie ako záchranári, technici, zdravotnícki asistenti od 626 do 694 eur. Najlepšie boli na tom lekári, ktorí si vyštrajkovali 1,25-násobok priemernej mzdy v hospodárstve pre neatestovaného lekára a 2,3-násobok pre atestovaného lekára, ale ostatní zdravotníci, ako som už spomenul, sa dočkali zvyšovania miezd až v roku 2016.

Takže celkový priemer v zdravotníctve, vzhľadom na nízke mzdy ostatných zdravotníkov, zvyšujú práve platy lekárov. Pozrime sa teraz teda len na nich:

… Relatívna mzda lekárov v SR výrazne stúpla, a to z minimálnej úrovne 175 % priemernej mzdy v hospodárstve (rok 2000) na takmer 254 % (rok 2013). Zlepšovala sa aj relatívna mzda lekárov vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným zamestnancom v SR. Kým napr. v roku 2000 priemerná mzda lekára iba o necelé 3% presahovala priemernú mzdu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, v roku 2013 ju už presiahla o viac ako 56 %…

Pekne to vidieť v grafe 22 na str. 44 v dokumente 10 rokov reformy zdravotníctva od Tomáša Szalaya.

A z grafu 23 na str. 45 vidíme, že priemerná mzda lekárov v období 1998-2013 ani v jednom roku neklesla pod celkový priemer miezd vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov.

Čože nám to dlhodobo otĺkajú lekári o hlavu, o ich náročnom a nedocenenom vysokoškolskom štúdiu a celoživotnom vzdelávaní? Zvlášť ak vezmeme do úvahy, že niektorí lekári v dôchodkovom veku odmietali prejsť na elektronické zdravotníctvo, pretože bolo nad ich sily a mentálne schopnosti naučiť sa pracovať s počítačom. A to v dobe, keď s počítačom bežne pracuje napríklad pracovník SBS, ktorého mzdové ohodnotenie je na úrovni najnižšej mzdovej kategórie, čo predstavuje minimálnu mzdu v NH, a do ktorej je zaradená napríklad aj upratovačka.

A ďalej:

… Pomer miezd lekárov k priemernej mzde v hospodárstve je porovnateľný s takýmto pomerom v iných ekonomikách regiónu. Napr. OECD uvádza, že priemerná mzda všeobecného lekára (teda bez lekárov- špecialistov) je 1,99-násobkom priemernej mzdy v ekonomike.  V iných krajinách regiónu (ktoré sa prieskumu zúčastnili), boli mzdy takýchto lekárov v intervale 1,28 až 2,25-násobkom priemernej mzdy v príslušnej ekonomike. Slovenská hodnota z toho nijako nevybočuje. Podľa údajov SOZZASS vychádza relatívna mzda sestier okolo 110% priemernej mzdy v ekonomike. Aj relatívna mzda sestier v SR mala rastúcu tendenciu…

Záver Tomáša Szalaya:

… Napriek uvedeným skutočnostiam sa s rastúcou tendenciou pravidelne objavuje subjektívna kritika pacientov na správanie niektorých lekárov a kvalitu poskytovaných služieb. Otázne teda je, či úroveň kvality poskytovaných služieb koreluje s rastom miezd…

POKRAČOVANIE