slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 14

ANS sa už teraz „chystá“ na avizované zvýšenie minimálnej mzdy v roku 2020:

… Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) v súvislosti s návrhom na zvýšenie minimálnej mzdy na rok 2020 bude v auguste analyzovať jeho dopady na svoje nemocnice. Bude tiež analyzovať dopady zákonného zvýšenia miezd, sociálneho balíčka, rekreačných poukazov a zvýšenia prevádzkových nákladov v roku 2020. Výsledky analýz v súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu pre rezort zdravotníctva na rok 2020 chce ANS poskytnúť zástupcom ministerstiev zdravotníctva a financií, Výboru NR SR pre zdravotníctvo, zdravotným poisťovniam a médiám…

Hoci hospodárenie nemocníc ide desaťročia podľa jedného scenára, doterajšie kontroly a analýzy v tomto smere nevyriešili nič. Podobne dopadla aj kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá kontrolovala zdravotnícke zariadenia za obdobie rokov 2011-2015. Odporúčania NKÚ doteraz žiadna vláda nebrala na vedomie:

… Jedným z poznatkov kontroly je tiež konštatovanie, že zodpovednosť za neplnenie rozpočtu a za celý systém hospodárenia sa líšil podľa nemocníc.

„Príkladom môže byť vývoj mzdových nákladov. Kým niektoré nemocnice ich vývoj držali v miere zákonných nárokov, iné ich prekračovali bez ohľadu na dosahované hospodárske výsledky a zadlženosť,“ zistil NKÚ. Náklady rástli najviac v Detskej fakultnej nemocnici Košice (42,57 %), čo je absolútne najvyšší nárast osobných nákladov zo všetkých doposiaľ kontrolovaných nemocníc, najmenej v Bratislave (30,32 %). Celkový najnižší nárast osobných nákladov bol dosiahnutý v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice, a to 13,03 %. Za rastom týchto nákladov vo všetkých nemocniciach sú podľa kontrolórov najmä zákonné nároky priznané lekárom a sestrám v danom období.

Obdobne rozdielny je aj vývoj nákladov na lieky a materiál. Vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie rozpočtu, za rastúcu zadlženosť či za neodvádzanie sociálnych odvodov, je minimálne alebo takmer žiadne. NKÚ to považuje za jeden z vážnych trvalých problémov týchto organizácií, ktorý sa prenáša do celého systému zdravotníctva.

„Úrad preto ministerstvu zdravotníctva, ale aj jednotlivým samosprávam, ktoré sú zriaďovateľmi zdravotníckych zariadení, odporúča, aby hľadali všetky zákonné možnosti, ktoré posilnia zodpovednosť manažmentu za dosahované výsledky. Zlé hospodárenie nemocníc sa podpisuje aj pod modernizačný dlh prejavujúci sa zlým stavom budov, ale aj zastaranosťou zdravotnej techniky…

… Verejné obstarávanie tovarov a služieb vykazovalo viaceré znaky nedodržania princípov a zásad verejného obstarávania. Podozrenie z predraženia zdravotnej techniky kontrolóri identifikovali vo viacerých prípadoch, ako napríklad pri nákupe operačných stolov v DFN Košice (o 124,33 %), pri mobilnom RTG prístroji v NsP Považská Bystrica (o 80,56 %), pri parnom sterilizátore v NsP Nitra (o 71 % viac, ako za podobný prístroj zaplatila Kysucká NsP Čadca), pri mapovacom systéme elektro-anatomického CARTO v SÚSCH Banská Bystrica (o takmer 83 %) a pri mimotelovom obehu PERFORMER (o viac ako 77 %). „Kontrola preukázala, že formálne sa zákon o verejnom obstarávaní vo väčšine prípadov dodržiava, ale je predovšetkým na manažmente nemocníc, či sa naplní aj zámer obstarania – dosiahnuť za verejné zdroje čo najväčšiu hodnotu…

O tom, že sa zaužívaný scenár oddlžovania nemocníc berie už ako štandardný nástroj „ozdravenia“ zdravotníctva, svedčia aj postoje kompetentných politikov:

… Minister zdravotníctva Tomáš Drucker nevie garantovať, že oddlžovanie nemocníc, ktoré chystá rezort, bude posledné.

„Ja som to povedal už veľakrát, neviem to garantovať, pretože zadlžovanie našich nemocníc je spôsobené viacerými faktormi,“ povedal novinárom po poslednom decembrovom rokovaní vlády. Ako poukázal, určite existuje neefektivita v oblasti riadenia. „Určite tu je neefektivita v nedostatku pravidiel, napríklad v oblasti diagnosticko-liečebných postupov, určite je tu nedofinancovanie, ktoré je v zdravotníctve v súčasnosti dosť vysoké,“ vysvetlil Drucker…

História dokazuje, že cyklické oddlžovanie zdravotníctva nerieši zásadné problémy v rezorte, a iba podporuje nezodpovedné narábanie so zverenými financiami.

Posledné oddlženie nemocníc malo stáť daňových poplatníkov 585 miliónov eur. a malo začať začiatkom roka 2018. Áno, daňových poplatníkov, nie nejaký imaginárny štát, alebo štátnych úradníkov, ktorí tieto cyklické oddlžovania schvaľujú. Oddlženie nemocníc, ktoré začalo v roku 2017, malo byť realizované podľa prísnejších kritérií:

… Ako vysvetlil Drucker, bude niekoľko kôl oddlžovania. Podmienené bude vytvorením dozorných orgánov, realizáciou ozdravných plánov, či sankcionovaním neplnenia dohôd. Veriteľ bude mať na výber dve formy, a to fixný diskont alebo elektronickú aukciu. „Budeme sa pozerať iba na dlhy, ktoré vznikli do 31. decembra 2016 a predstavujú celkový objem 647 miliónov eur v nominálnej hodnote,“ informoval šéf rezortu…

… Ministerstvo bude uzatvárať mandátne zmluvy s nemocnicami, ktoré budú obsahovať dohodu o povinnom zriadení dozorných orgánov a ich kompetencií, predloženie ozdravného plánu a sankcionovanie jeho nedodržiavania. Nedodržiavanie ozdravných plánov bude mať za následok aktiváciu sankčných mechanizmov, pôjde o zmrazenie navyšovania miezd nad úroveň zákonom ustanoveného minima, nemožnosť čerpať ďalšie finančné prostriedky na oddlžovanie, inciácia zmeny štatutárneho orgánu, či pokuta za porušenie zmluvných podmienok.

Minister upozornil, že počas nasledujúcich troch rokov nemožno očakávať úplné zastavenie tvorby dlhu, ale pri plnení ozdravných plánov a prechodu na úhrady cez DRG je predpoklad zastavenia zadlžovania. Vyrovnané hospodárenie by mali nemocnice dosiahnuť do roku 2020…