slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 09

V　roku 2011 Ústavným súdom SR schválený zisk zdravotných poisťovní opäť zhoršil dostupnosť zdravotnej starostlivosti, čo sa premietlo v　čakacích lehotách na medicínske zákroky:

…Novelizáciou vyhlášky o　čakacích zoznamoch chcelo MZ SR zjednotiť a　spresniť pravidlá tvorby zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, a tým zvýšiť transparentnosť zaraďovania poistencov „na čakačky“, zlepšiť porovnateľnosť a　skrátiť čas čakania pacienta od zaradenia do zoznamu. K　trom okruhom diagnóz (choroby oka, obehovej sústavy, svalovej a kostrovej sústavy) pribudli ďalšie tri diagnózy, resp. výkony, pri ktorých musia zdravotné poisťovne viesť čakacie zoznamy – mamografia, vrodené chyby a hyperfunkcia. Kritizované bolo, že sa vyhláška nevzťahuje na všetky diagnostické a terapeutické výkony, na ktoré treba čakať viac než 1 mesiac od indikácie, ale len na vybrané diagnózy a len pre tie prípady, ak nie je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť do 3 mesiacov…

Nie len ambulantní lekári po zavedení zajacových dvadsaťkorunáčok sa veľmi rýchlo prispôsobili „trhovému mechanizmu“, a prejavili vysokú kreativitu vo vyberaní najrôznejších poplatkov od pacientov, na ktoré nemali nárok. Podobné praktiky sa rozšírili aj v nemocniciach, a tento chaotický stav v poplatkoch, napriek platnej legislatíve, trvá dodnes:

…V　roku 2011 sa živo diskutovalo o　zavedení legitímnych paušálnych poplatkov za „hotelové služby“ (strava a　pobyt) v　nemocnici, ktoré chceli ústavné zariadenia, a niektoré aj začali, vyberať od pacientov aj bez legislatívnej úpravy. Bol to klasický dôsledok absencie jasného vymedzenia základného balíka zdravotnej starostlivosti hradenej z povinného verejného zdravotného poistenia, absencie definície štandardu a　nadštandardu v　nemocniciach. V　praxi sa totiž často stáva, že poskytovatelia zahrnú do nadštandardných služieb aj to, na čo má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia To je aj jedna z príčin vzniku neregulovaných polooficiálnych priamych platieb pacientov. Priame platby obyvateľstva za ostatné roky výrazne vzrástli nad priemer EÚ a OECD. Hoci minister zdravotníctva Ivan Uhliarik uprednostňoval cestu individuálneho pripoistenia pred zavádzaním paušálnych poplatkov za hospitalizáciu či priamej spoluúčasti pacientov na financovaní liečby, MZ SR predstavilo v　druhej polovici 2011 návrh, ktorý mal zo zákona umožniť vyberať poplatky za prednostné vyšetrenia, nadštandardnú izbu, výber operatéra a čiastočne uhrádzané alebo vôbec neuhrádzané lieky a presnejšie určiť legislatívne mantinely pre tieto poplatky. Ministerský návrh však de facto iba kopíroval a “legalizoval” zaužívanú prax s výberom týchto poplatkov v slovenských nemocniciach. Z návrhu napokon vypadol i poplatok za pobyt v nemocnici, ktorý presadzovali samotné nemocnice najprv vo výške 4 EUR/deň a　neskôr vo výške 2,5 EUR/deň. Návrh MZ SR sa nakoniec nedostal ani na rokovanie vlády SR…

Po úspešnom štrajku lekárov na konci roka 2011 vznikol bezprecedentný stav, ktorý by v kapitalistickom ekonomickom systéme nemal mať miesto. Lekári si vydobyli platový automat, ktorý im zaručuje paušálne mzdy v násobkoch priemernej mzdy v hospodárstve, bez ohľadu na kvalitu vykonávanej práce. Okrem toho definitívne zastavili transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. Od roku 2012 sa tak podiel mzdových nákladov v nemocniciach z celkových nákladov nemocníc pohybuje na hranici 70% – 90%.

… Najzadlženejšou nemocnicou (v roku 2015) je Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB). Dlhuje viac ako 171mil. eur a oproti roku 2014 dlh narástol o 45mil. eur. Hovorkyňa nemocnice Zuzana Eliášová uvádza, že UNB pozostáva z piatich nemocníc, je najväčším zdravotníckym zariadením na Slovensku a počtom výkonov pokrýva takmer 20 percent celkovej zdravotnej starostlivosti v krajine. V zariadení sa podľa nej liečia tí najťažší a zároveň finančne najnáročnejší pacienti. „Často tieto výkony nie sú zo strany zdravotných poisťovní hradené v nákladových cenách, ale paušálmi. Stáva sa aj to, že zdravotný výkon je poisťovňou uznaný, ale nie je uhradený,“ pripomenula Eliášová. Nemocnica podľa nej musí byť 24　hodín denne pripravená na plnú pohotovosť v　prípade mimoriadnych udalostí a hromadných nehôd. „Na túto pohotovosť nemáme k dispozícii žiadne zdroje,“ dodala s　tým, že mzdové náklady mesačne predstavujú takmer 90% podiel z platieb poisťovní. Eliášová poukázala na to, že zastarané budovy a zariadenia sú finančne nákladné, peniaze na opravu nemajú…

Hneď po nastúpení Zuzany Zvolenskej do funkcie ministra zdravotníctva, bola postavená pred problém, kde na platy lekárov v nemocniciach zobrať peniaze:

…Hneď po nástupe novej vlády bola ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská konfrontovaná s vážnym　problémom uspokojiť vyššie mzdové nároky lekárov a zdravotných sestier vyplývajúcich zo zákonov o minimálnych mzdových nárokoch. Tie podporil v predošlom volebnom období aj SMER-SD ešte ako opozičná strana. Na takéto výrazné navýšenie miezd v　zdravotníctve však nebol v　systéme dostatok zdrojov. Niektoré nemocnice nevedeli vyplatiť svojim lekárom vyššie mzdy, šéf Sociálnej poisťovne sa obával neplatenia odvodov a zvyšovania zadlženosti nemocníc, zariadenia sociálnych služieb uvažovali, že zo zdravotných sestier urobia radšej lacnejšie opatrovateľky, neštátni lekári zamestnávajúci zdravotné sestry sa ponosovali, že po povinnom navýšení platov sestier budú v strate, atď. Pre nedostatok peňazí sa niektorí zamestnávatelia snažili obchádzať predmetné zákony o vyšších mzdách tak, že nútili zdravotné sestry podpísať dodatky, ktorými im znížili pracovné úväzky sestier a vo zvyšnom čase mali úväzok ako platovo neregulované lacnejšie asistentky či administratívne pracovníčky…

Keďže lekári sú „vyvolená kasta“, z ich vlastnej iniciatívy bolo v roku 2012 zvýšenie platov zdravotných sestier napadnuté na Ústavnom súde SR, ktorý vyšiel lekárom v ústrety, a problém s platmi sestier sa odvtedy ťahá dodnes. (pozri Štrajk zdravotných sestier 01). Darmo, lekár je niečo viac, ako ostatní zdravotnícki pracovníci, a tiež viac, ako iní vysokoškolsky vzdelaní pracovníci. Takže spravodlivosť na Slovensku zase dostala poriadnu ranu pod pás:

…Ministerka Z. Zvolenská prisľúbila, že na vyššie mzdy bude použitá vládna rezerva vo výške 50 mil. EUR, ktorú vytvorila na financovanie zvýšených miezd zdravotníkov predošlá vláda. Ďalšie zdroje chcela ministerka čerpať z　nejednoznačných úspor v liekovej politike a z nového prerozdelenia zdravotných odvodov medzi poisťovne　, ktorým mala VšZP získať dodatočné zdroje na úkor súkromných poisťovní. Napriek tomu nemuseli tieto plánované zdroje stačiť na vyššie mzdy lekárov a zdravotných sestier, a tak predbežné opatrenie Ústavného súdu SR, ktoré pozastavilo účinnosť zákona o minimálnych mzdových nárokoch zdravotných sestier a pôrodných asistentiek až do definitívneho rozhodnutia vo veci, prišlo ministerke celkom vhod…

Zdroj:

Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 2000-2012 (dokument HPI)