slovenské zdravotníctvo

Nemocnice 08

Znižovanie počtu nemocničných lôžok nie je novým objavom. Už v　roku 2008 za ministra Valentoviča boli zrušené zmluvy medzi VšZP  a　niektorými regionálnymi nemocnicami, čo viedlo k　ich zániku:

… Poisťovňa neuzavrela zmluvy s privátnymi nemocnicami, či so zariadeniami, ktoré spravujú neziskové organizácie. Padli tak Nemocnica Zdravie – Púchov, lôžková časť Železničnej nemocnice v Košiciach, Odborný liečebný ústav Kvetnica a ďalšie tatranské liečebne – Vojenský ústav pre choroby pľúcne v Novej Polianke, či Sanatórium Dr. Guhra v Tatranskej Polianke.

Poisťovňa nemala obavy siahnuť do portfólia silných slovenských podnikateľských skupín. Košickú Železničnú nemocnicu totiž spravuje J&T, Kvetnicu zasa momentálne znepriatelená Penta. Silná podnikateľská skupina v zdravotníctve Medirex prišla o šancu získať poistencov VšZP v Tatranskej Polianke.

A pokus podnikať v zdravotníctve sa zatriasol aj niekdajšiemu mediálnemu magnátovi a neúspešnému politikovi Pavlovi Ruskovi: zmluvu nedostalo bratislavské gynekologické lôžkové zariadenie Koch, ktoré spravuje spoločnosť Mediline…

S　uvedeným škrtmi nesúhlasili mnohé malé nemocnice, ktoré sa obávali o svoju existenciu:

… Malé nemocnice sa začínajú búriť. Asociácia, ktorá reprezentuje záujmy 58 regionálnych nemocníc, sa minulý týždeň stretla na mimoriadnom zhromaždení členov. Dohodli sa, že návrhy zmlúv, ktoré z VšZP prišli krátko pred Silvestrom, nepodpíšu. A dohodli sa na ďalších krokoch: ak sa tento týždeň s poisťovňou nedohodnú, členovia Asociácie nemocníc Slovenska budú od februára ošetrovať klientov VšZP iba v akútnych prípadoch.

Najväčšia poisťovňa avizovala, že dovedna tento rok zaplatí nemocniciam o trinásť percent viac ako vlani. Lenže členovia asociácie z toho neuvidia nič. Podstatná časť zvýšenia by podľa šéfa VšZP Antona Kováčika mala byť pre fakultné nemocnice v Bratislave, Košiciach, Martine a Banskej Bystrici. Dostanú sa k nim aj peniaze zo zoškrtaní regionálnych nemocníc. Štátni manažéri fakultných nemocníc pritom od niektorých poisťovní žiadajú o vyše tridsať percent viac peňazí než vlani…

Nemocnice boli rušené podľa netransparentných pravidiel. Už v　tej dobre, čiže pred jedenástimi rokmi, malo byť redukovanie nemocníc realizované podľa personálnych a technických kritérií (čo pripomína v súčasnosti pripravovanú stratifikáciu nemocníc), čím by sa vyprofilovali jednotlivé nemocnice:

… Kritéria, ktoré by pomohli pri redukcii lôžkových zariadení, sa už dlhšie pripravujú na ministerstve zdravotníctva. Má vyjsť vyhláška, ktorá určí minimálne personálne a technické požiadavky. Poisťovniam by sa tak rozviazali ruky pri snahe redukovať nemocnice. Podľa pôvodných úvah mala vyhláška vstúpiť do platnosti začiatkom januára. No zatiaľ nebol nikde zverejnený ani len návrh tohto strategického dokumentu…

… Ak vyhláška začne platiť, začne sa veľké personálne preskupovanie. Malé nemocnice si budú musieť zháňať lekárov, aby norme vyhovovali. Očakávajú sa rôzne nemocničné koalície a delenie trhu. „Potom už nebude najhoršia poisťovňa. Nemocnie samy budú musieť robiť kroky, aby prežili. Kto nesplní vyhlášku, tomu sa odoberie licencia,“ hovorí A. Kováčik…

Doteraz Ministerstvo zdravotníctva protekčne podporovalo iba štátne zdravotnícke zariadenia:

… Ministerstvo zdravotníctva má už za sebou prvé nešťastné kroky v snahe redukovať sieť zdravotníckych zariadení. Vládnou vyhláškou o minimálnej sieti rozčúlilo manažérov všetkých neštátnych nemocníc. Do zoznamu sa dostali iba štátne zariadenia. Nijaká z neziskových, súkromných, či župných nemocníc nemá lukratívnou vyhláškou garantovanú povinnú priazeň zdravotných poisťovní. Nemocničná asociácia sa preto rozhodla, že dokument napadne na Protimonopolnom úrade. Minimálna sieť sa totiž nestavala podľa výsledkov regionálneho rozdelenia či jednotlivých špecializácií a ich blízkosti k pacientom. Išlo sa tvrdo podľa vlastníckej štruktúry…

„Stratifikácia“ pokračovala aj v　roku 2010 počas vlády Ivety Radičovej:

…Medzi prínosné opatrenia Radičovej vlády v oblasti zdravotnej politiky možno zaradiť tiež nevyhnutnú racionalizáciu nemocničných lôžok a　oddelení　a ostatné úsporné kroky (napr. preferovanie, aj finančnou motiváciou poskytovateľov, jednodňovej zdravotnej starostlivosti). Aby sa znižoval vysoký dlh zdravotníctva a plátala “čierna diera”, MF SR tlačilo na prijímanie racionalizačných opatrení a na zefektívňovanie procesov, čo si osvojilo aj MZ SR a　začalo ich navrhovať v　súčinnosti so štátnou VšZP. Nevyhnutnosť týchto racionalizačných opatrení vyplynula o.i. aj zo zlej finančnej situácie v najväčšej poisťovni. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pohrozil v　októbri 2010 VšZP, že pokiaľ nezačne každým mesiacom vykazovať šetrenie, môže vážne ohroziť svoju existenciu. V　tejto súvislosti napríklad vláda odsunula na neskôr i uplatňovanie prísnejších kritérií na posudzovanie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní…

Takisto začala snaha o　rušenie akútnych lôžok a　zvýšenie počtu lôžok na doliečovanie pacientov, podobne aj snaha zvýšiť „bezpečnosť pacientov“, čo znamená to, že zložité a rizikové medicínske zákroky budú realizované len v zariadeniach, kde sú na to vytvorenú adekvátne technické a personálne podmienky (dostatočný počet zákrokov ročne). Takže nič nové pod slnkom. Len je otázkou, prečo na Slovensku všetko tak dlho trvá? :

…VšZP preto prišla s　ozdravným balíčkom, a　to i　na úkor nákupu zdravotnej starostlivosti či prepúšťania zamestnancov. VšZP sprísnila zazmluvňovanie poskytovateľov, pričom približne s　200 špecialistami neobnovila zmluvu. V　oblasti lôžkovej starostlivosti uskutočnila štátna VšZP redukciu asi 3000 prebytočných, najmä akútnych, lôžok a　nezazmluvnila 150 neefektívnych a duplicitných nemocničných oddelení. Navrhla lepšiu koordináciu v prípade príbuzných medicínskych odborov, podporu a rozšírenie ambulantnej a jednodňovej zdravotnej starostlivosti, čo treba kvitovať a　podporiť v　mene dlhodobej ekonomickej udržateľnosti a　zvyšovania kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Logicky tiež znel plán MZ SR centralizovať špecializovanú, medicínsky a finančne náročnú lôžkovú starostlivosť do nemocníc a ústavov, ktoré budú na ňu orientované, a budú ju poskytovať efektívnejšie a　vo vyššej kvalite, čiže pri nižšom riziku komplikácií a následných prekladov pacienta. Práve početné prekladanie pacientov z jedného oddelenia na druhé a zbytočné hospitalizácie sú podľa zistení zdravotných poisťovní jedným z najvážnejších zdrojov neefektívností. Slovensko má na druhej strane výrazné deficity v oblasti starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých pacientov, chýbajú tzv. sociálne lôžka, takže navrhovaný presun chronickej starostlivosti z univerzitných a fakultných nemocníc do liečební a menších všeobecných nemocníc sa zdal tiež zmysluplným…

…Radičovej vláda čiastočne odstránila diskriminačné opatrenia voči neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prijatím nariadenia o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo menný zoznam nemocníc, teda tzv. koncovú sieť obsahujúcu všetky štátne zariadenia (plus Onkologický ústav sv. Alžbety), s　ktorými museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy, čo obmedzovalo ich zmluvnú voľnosť a　selektívny kontrakting, a novým definovaním pevnej siete prispelo k väčšej rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sú štátne alebo nie…

Zdroj:

Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 2000-2012 (dokument HPI)