Nemocnice 07
Od roku 2007 sa snahy Roberta Fica točia stále okolo zachovania štátnych zdravotníckych zariadení:
…Vláda prijala v októbri 2007 novelu nariadenia, ktorou sa stanovila v rámci verejnej minimálnej siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti tzv. koncová sieť, teda menný zoznam nemocníc, ktoré sú podľa vlády nevyhnutné pre stále, plynulé a odborné zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj v mimoriadnych situáciách. Do zoznamu sa však dostali výlučne zdravotnícke zariadenia (v počte 34; neskôr bol zoznam rozšírený na 39 zariadení) vzriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Koncová sieť teda neobsahovala žiadne neštátne zariadenia. S nemocnicami v minimálnej sieti museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy o úhrade poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pri ostatných zariadeniach takúto povinnosť nemali. Predkladatelia ubezpečovali nemocnice, ktoré sa nedostali do koncovej siete, že sa nemusia obávať zániku, keďže mnohé z nich získali garanciu zazmluvnenia v rámci tzv. pevnej siete, a na dôvažok v rámci verejnej minimálnej siete bol stanovený ešte aj taký počet garantovaných lôžok, ktorý vysoko prevyšoval počet postelí nachádzajúcich sa v tom období v zariadeniach minimálnej siete. Podľa kritikov by minimálna sieť mala byť určovaná podľa odborných, geografických, demografických kritérií a prioritne z pohľadu kritérií kvality a efektivity, a nie podľa svojvoľného rozhodnutia vládnych úradníkov. Kritizovaný bol najmä selektívny prístup k poskytovateľom na základe ich vlastníckej štruktúry a privilegovanie štátnych nemocníc, čo im zabezpečilo ochranu pred neštátnou konkurenciou…
…Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z decembra 2007 zastavila transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. Fakultné nemocnice, zdravotnícke zariadenia s elonárodnou pôsobnosťou a zariadenia plniace osobitné úlohy v mimoriadnych situáciách mali zostať štátnymi rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami v priamej pôsobnosti MZ SR. Majetková účasť štátu v už transformovaných zdravotníckych zariadeniach nesmela klesnúť pod 51 %. Navrhovatelia nechceli, aby sa z veľkých nemocníc stávali súkromné akciové spoločnosti orientované na zisk a na vyberanie hrozienok zo systému verejného zdravotného poistenia. Štátu mal zostať v rukách priamy nástroj na ovplyvňovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti a výkonu štátnej zdravotnej politiky.
Prioritným účelom transformácie však nebola zmena vlastníckych vzťahov, ale zrovnoprávnenie poskytovateľov na zdravotníckom trhu, keďže napríklad veritelia nemajú možnosť efektívne prinútiť štátne rozpočtové a príspevkové organizácie na úhradu ich záväzkov na rozdiel od akciových spoločností. Podľa kritikov sa zastavenie transformácie malo negatívne odraziť na hospodárení štátnych nemocníc. Prehĺbenie mäkkých rozpočtových obmedzení znamenalo podľa nich definitívnu stratu motivácie o vyrovnané a transparentné hospodárenie nemocníc, čo následne logicky povedie k zvyšovaniu zadlženosti, ktoré o.i. zabráni lepšej technickej vybavenosti nemocníc a zlepšovaniu odmeňovania dobrých lekárov, čo zvýši tlak na ich odchod, a suma sumárum kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre občana sa zníži. V prospech transformácie hovorili narastajúce dlhy lôžkových zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR a dobré hospodárenie transformovaných nemocníc, dokonca aj tých so 100%-nou majetkovou účasťou štátu…
Radičovej vláda mala ambície pokračovať v Zajacovej reforme. Nemocníc sa mali týkať tieto zmeny:
- Dáme všetkým nemocniciam právnu formu obchodných spoločností a umožníme transformáciu neziskových organizácií na akciové spoločnosti.
- Zrovnoprávnime financovanie nemocníc spolu so zavedením platby za diagnózu (DRG systém).
Radičovej vláda trvala krátko na to, aby mohla tieto zmeny zrealizovať. Ale ani nasledujúce vlády sa nesnažili pretrvávajúce nedostatky v zdravotníctve riešiť. DRG systém ešte ani v roku 2019 nie je zavedený:
…Novela zákona tiež vytvorila základné inštitucionálne predpoklady na zavedenie nového úhradového mechanizmu za výkony vlôžkových zariadeniach – tzv. DRG-systém (platba za diagnózu), nakoľko pre platby poisťovní nemocniciam neexistovali takmer žiadne legislatívne pravidlá akritici súčasného systému odmeňovania dlhodobo upozorňujú na fakt, že veľké fakultné nemocnice dostávajú za rovnako odvedený štandardný výkon pri rovnakej diagnóze omnoho viac peňazí než menší poskytovatelia. Proponenti veria, že zavedením DRG systému sa podarí docieliť efektívnejší, transparentnejší aspravodlivejší systém financovania lôžkovej zdravotnej starostlivosti podľa medicínsko-ekonomickej náročnosti liečených pacientov, že sa zlepšia možnosti porovnávania jednotlivých zdravotníckych zariadení azo strany zdravotných poisťovní sa bude ľahšie rozhodovať o úhradách aich kontrolovať. Úloha zaviesť DRG-systém na Slovensku bola delegovaná na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý dostal povinnosť vybudovať Centrum pre klasifikačný systém diagnosticko-terapeutických skupín. To má byť bázou pre zavedenie DRG-systému. Vytvorenie si celého vlastného komplexného DRG-systému by si vyžadovalo roky príprav aveľa financií, atak sa slovenská vláda rozhodla, že Slovensko kúpi licenciu aprevezme celý hotový systém zo zahraničia, konkrétne zNemecka. ÚDZS uzavrel vdecembri 2011 zmluvu snemeckým Inštitútom pre úhradový systém vnemocniciach (InEK), ktorej predmetom je spolupráca pri vývoji azavádzaní DRG-systému na Slovensku.
Počas Zajacovej reformy z rokov 2003-2004 prišlo k transformácii predovšetkým menších a stredných nemocníc z verejnoprávnych spoločností na akciové spoločnosti a neziskové organizácie. Súčasne s transformáciou prechádzali zariadenia zvlastníctva štátu do vlastníctva miest a samosprávnych krajov. Pred parlamentnými voľbami v roku 2006 však vláda transformáciu na akciové spoločnosti zastavila, Ficova vláda v tomto procese nepokračovala, a tak najväčšie štátne fakultné nemocnice a špecializované ústavy zostali ako príspevkové organizácie MZ SR. Radičovej vláda si dala za cieľ dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a v zákone stanovila termín na jej dokončenie do konca roku 2011, v odôvodnených prípadoch sa tento termín mohol posunúť o pol roka. Cieľom transformácie malo byť zavedenie prísnejších atransparentnejších pravidiel pri riadení a hospodárení štátnych nemocníc, čo im malo pomôcť aj pri zvyšovaní efektívnosti. Lekárske odbory, ako aj politická opozícia kritizovali tento proces a boli proti nemu. Obávali sa, že po transformácii budú tieto zariadenia privatizované, čo však aj Radičovej vláda vehementne odmietala. Verejná diskusia prebiehala aj vo veci, či sa transformácia všetkých štátnych nemocníc stihne do stanoveného termínu, a či budú ministerstvom financií uvoľnené prostriedky na oddlženie nemocníc pred ich transformáciou. Nakoniec vláda preklasifikovala Ficovu návratnú štátnu výpomoc vo výške 130 mil. EUR na nenávratnú a ešte k tomu schválila 350 mil. EUR na ďalšie oddlženie štátnych nemocníc. Po páde vlády na jeseň 2011 a po prevzatí viacerých vládnych kompetencií v zásadných hospodárskych a sociálnych otázkach prezidentom SR, tento aj pod tlakom protestujúcich lekárov pozastavil transformáciu nemocníc. Protestujúcim lekárom to však nestačilo a žiadali zrušiť transformáciu nemocníc aj legislatívne, čo sa im nakoniec i podarilo.
Ani ďalšie plány sa nedočkali naplnenia, hoci by boli pre pacientov prínosom:
- Zavedieme bonus pri platbách na zdravotné poistenie pre dospelých obyvateľov, ktorí nevyčerpali zdravotnú starostlivosť.
- Vrátime nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
- Zavedieme zrozumiteľný systém merania kvality a akreditáciu poskytovateľov.
Zdroj:
Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 2000-2012 (dokument HPI)
Celá debata | RSS tejto debaty