slovenské zdravotníctvo

Lieky 25

Koľko vlastne pacienti platia za lieky? Podľa Ústavy SR by nemali doplácať ani cent. Ale ako už vieme, sú lieky hradené zdravotnými poisťovňami v celej výške, lieky hradené čiastočne a lieky, ktoré si pacient musí platiť v plnej cene. A že je ich neúrekom…

Na niektoré, veľmi drahé, nekategorizované lieky môže zdravotná poisťovňa udeliť výnimku. (Pozri Lieky 10, 13, 14, 15, 16, 17) Niekomu udelí, niekomu nie. 70-ročnému onkologickému pacientovi VšZP dva krát zamietla žiadosť o výnimku:

…Keď pán Adámek zistil, že jeho lekár so žiadosťou o výnimku nepochodil, napísal poisťovni sám. Na dvoch stranách opísal svoju hraničnú životnú situáciu, v ktorej sa rozhoduje o jeho ďalšom živote resp. smrti.

„Internetová stránka Všeobecnej zdravotnej poisťovne hlási „potrebujete pomôcť ?“ V zmysle jej obsahu sa ozývam, potrebujem pomoc! Lebo mi ide o život,“ písal Adámek na generálne riaditeľstvo VšZP.

Ani to nepomohlo. Poisťovňa mu odporučila navštíviť lekára, ktorý mu môže odporučiť inú, zo zdravotného poistenia hradenú liečbu.

Lenže lekár v odvolaní vysvetľuje, že liek je jedinou možnosťou ako ovplyvniť stav choroby.

„Je mojou povinnosťou pacientovi poskytnúť takú liečebnú starostlivosť, ktorá pomáha zlepšiť zdravotný stav a predlžuje prežívanie,“ uviedol onkológ v liste. VšZP aj tak dala zamietavé stanovisko.

Odvolala sa na to, že Lonsurf nie je kategorizovaný a preto liečba týmto liekom nie je primárne hradená zo zdrojov verejného zdravotného poistenia…

Vzniknutý problém a spolu s ním aj osud človeka si kompetentní medzi sebou prehadzujú ako horúci zemiak:

…Adámek už písal, kde sa dá. Prezidentská kancelária jeho podnet postúpila späť na VšZP. Od predsedu Národnej Rady Andreja Danka sa nedočkal ani odpovede.

Z ministerstva zdravotníctva (MZ) ho odporučili na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). V Adámkovom hlase cítiť sklamanie z toho, akých reakcií sa dočkal. ÚDZS pre Aktuality.sk konštatoval, že úhradu lieku nemôže poisťovni prikázať…

O pridelení výnimky by mala za daných podmienok rozhodnúť poisťovňa. Je ale otázka, kto je zodpovedný za takto nastavené podmienky:

…VšZP ešte vlani (2017) Lonsurf po dohode s výrobcom preplácala. Zároveň mu však odporučila (výrobcovi), aby dal žiadosť o zaradenie lieku medzi kategorizované. Vysvetľovala to tým, že liečba Lonsurfom sa v určitom štádiu rakoviny hrubého čreva stáva štandardnou a jedinou terapeutickou alternatívou. Mala by teda byť dostupná každému pacientovi, ktorý ju potrebuje – aby nebol odkázaný na výnimky. Ministerstvo však výrobcovi nevyhovelo…

Ministerstvo sa naťahuje s výrobcami liekov kvôli spoluúčasti finančného rizika pre pacientov a pacient zatiaľ čaká, chradne a prichádza o úspory… (pozri Lieky 14, 15, 16, 17)

Ďalším onkologickým pacientom bola Eva Sládková. Tá narazila na ešte väčšie byrokratické prekážky, pretože liek Keytruda nie je v kategorizácii a kombinácia lieku Keytruda a chemoterapie, ktorú jej odporučila ošetrujúca lekárka, nie je schválená Európskou liekovou agentúrou.

VšZP tvrdila, že tento prípad  sa snažili vyriešiť:

„Proaktívne komunikujeme s ošetrujúcou lekárkou, ktorá má VšZP doručiť povolenie Ministerstva zdravotníctva SR s úhradou lieku v neschválenej indikácii ako aj údaje o bezpečnosti a účinnosti lieku Keytruda v kombinácii s chemoterapiou,“ uviedla Vasilenková. 

Podľa čoho zdravotné poisťovne udeľujú výnimky?

…Poisťovňa Dôvera hovorí, že zohľadňuje, akú liečbu doposiaľ pacient absolvoval, či boli vyčerpané všetky možnosti liečby, ktorá je štandardne hradená a či ide o jedinú terapeutickú náhradu.

Union prihliada na zdravotný stav pacienta, pričom musí byť dostatočne medicínsky zdôvodnené, prečo potrebuje konkrétny liek. VšZP na otázku neodpovedala. 

Podpredsedníčka občianskeho združenia Amazonky Eva Bacigálová hovorí, že prideľovanie výnimiek nemá logiku. Združenie zastrešuje ženy s rakovinou prsníka a tento rok riešilo prípady štyroch pacientok, ktorým nebol schválený liek na výnimku.

„V jednom prípade sa nám nedávno podarilo liek vydupať, ale bolo to tisíc papierov, volaní a čakaní,“ hovorí podpredsedníčka združenia. Zdravotná poisťovňa si pritom dávala na čas, až do posledného dňa lehoty na rozhodnutie, no ako Bacigalová podotýka, v prípade onkologického pacienta hrá čas dôležitú rolu…

Úrady „konajú“ a pacient čaká. Na liek, alebo na smrť.

Ústava SR Čl. 12(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Ale medzi Slovákmi sú rovní a ešte rovnejší. Podmienky, ktoré platia pre bežných občanov, neplatia pre vyvolených. Pre tých platia výnimky. Tak ako to bolo aj v prípade bývalého prezidenta Michala Kováča, ktorého postihla Parkinsonova choroba a ostal odkázaný na dve opatrovateľky a drahé lieky. Novinárom sa tento ufňukaný človiečik posťažoval na svoj zdravotný stav a nedostatok financií:

…Práve nalomené zdravie bolo dôvodom, že premiér Robert Fico priklepol Michalovi Kováčovi na lieky a opatrovanie 15-tisíc eur. „Môžem z toho zaplatiť opatrovateľku, lieky aj zdravotnícke potreby. Všetko je to veľmi drahé,“ posťažoval sa…

… „Mám prezidentskú rentu, to je 730 eur. A potom mám dôchodok 560 alebo 680 eur?“ vypočítava bývalý šéf štátu.

Prezidentská renta je podľa zákona pred zdanením 995 eur. Žiadny zázrak, no v porovnaní s obyčajným dôchodcom, ktorý má dôchodok priemerne štyristo eur, je Kováčov mesačný príjem zhruba 1 500 eur v čistom viac než slušný…

… „Myslím si, že pán prezident má krásnu rentu,“ tvrdí Žofia Lomnická, bratislavská predsedníčka krajskej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku. Ako dodáva, bežný dôchodca si u nás často rozmyslí, či si vôbec vyberie všetky predpísané lieky. Zo štyristo eur mu to totiž často ani nevyjde…

Dotácia 15 000 eur ale nebola prvou dotáciou na zabezpečenie nákladov na liečbu pre Michala Kováča. Ako je uvedené na www.vlada.gov.sk, prvú dotáciu dostal exprezident rok predtým (2013) v sume 7200 eur, na „medikamentóznu a opatrovateľskú liečbu“. Spolu tak Robert Fico rozdal z peňazí daňových poplatníkov v období rokov 2012-2015 na rôzne účely 127,7 tisíc eur. Ojojoj, koľko peňazí potrebujú niektorí ľudia len na to, aby prešli z obývačky na záchod a späť. A iným musí stačiť desať-násobne menej na zabezpečenia základných životných potrieb.

Ak si v takýchto prípadoch musia bežní občania pomôcť sami, alebo im pomáhajú ich blízki, alebo aj cez finančné zbierky, ako to bolo v prípade Evy Sládkovej, celkom cudzí a neznámi ľudia, tak v prípade „vyvolených“ takéto možnosti neprichádzajú do úvahy:

…Exprezident Kováč je takmer každý deň cez telefón alebo internet v kontakte so synom Michalom, ktorého verejnosť pozná najmä z dodnes nedoriešenej kauzy únosu do Rakúska. V polovici deväťdesiatych rokov ho hľadal Interpol pre podozrenie z finančných machinácií v kauze Technopol. Otec prezident ho však v decembri 1997 amnestiou omilostil.

Exprezidentov syn v súčasnosti žije v taiwanskom hlavnom meste Tchaj-pej, kde pracuje ako vedúci Slovenského ekonomického a kultúrneho úradu. Otcovi však finančne nepomáha a na lieky neprispieva.

Ufňukaný Michal Kováč narieka ďalej:

…„Platy týchto ľudí v zahraničí nie sú vysoké a on má tri deti, tak má čo robiť,“ vysvetľuje…

Celá vydarená rodinka Kováčových je hanbou slovenského národa a ukážkou, ako poväčšine rozmýšľajú ľudia, ktorí sú pri koryte:

…Náš zdroj z diplomatického prostredia odhaduje, že mladý Kováč môže zarábať okolo 7,5-tisíca eur v čistom.

Štát diplomatom tiež prispieva na školné pre deti aj na manželku v prípade, ak nepracuje. Vedúci zamestnanec má tiež nárok na ubytovanie v objektoch zastupiteľských úradov. Na plat Michala Kováča mladšieho sme sa pýtali aj ministerstva zahraničných vecí. To však neodpovedalo.

„Vedúcemu prislúcha funkčný plat podľa zákona,“ uviedol Peter Susko z ministerstva. Neuviedol, v akej platovej triede je Kováč mladší, takže jeho plat sa vypočítať nedá. Potvrdil však, že má nárok na bezplatné ubytovanie. Syna bol exprezident navštíviť naposledy pred dvoma rokmi. „Aj vnučky nás boli pozrieť cez prázdniny,“ dopĺňa. Starší syn Juraj ostal na Slovensku a býva pri rodičoch. „Pomáha nám,“ vraví exprezident.

Každý exprezident má nárok aj na služobné vozidlo s pohonnými hmotami a s ochrankárom. V čase našej návštevy sme ho nevideli. Exprezident býva v peknom, rozľahlom dome, ktorý zvonku pôsobí oveľa skromnejšie. „Splatili sme ho ešte v roku 1983. Nenabalili sme sa vo funkcii, manžel to bral ako službu krajine,“ presviedčala nás pani Emília…

Jedna psychologická poučka hovorí: Nemôžeš sa postarať o druhých, ak sa nedokážeš postarať sám o seba. Akým prínosom bola vlastne Kováčova „služba“ pre slovenský národ?

Natíska sa otázka: Preboha, čo celý život robil ten človek s peniazmi, ktoré sa mu sypali z každej strany, že si nedokázal na starobu ušetriť ani pár tisíc? A ako majú prežiť obyčajní občania, ktorí nie sú blízkymi, kamarátmi a spolužiakmi politikov a ich poskokov?