slovenské zdravotníctvo

Nedostatok zdravotníckych pracovníkov 09

Rezidentský program sa nevyhol ani ďalším problémom.

Vo februári predseda LOZ Peter Visolajský kritizoval zásahy Ministerstva zdravotníctva do rezidentského  programu:

…„Lekár po ukončení lekárskej fakulty potrebuje na nástup na obvodnú ambulanciu najprv získať atestáciu – po skúške získať špecializáciu pediater alebo všeobecný lekár pre dospelých. Atestácia trvá obvodnému lekárovi pre dospelých tri roky, detskému lekárovi štyri roky. Počas toho musí absolvovať prácu v nemocnici na stanovených oddeleniach, v stanovej dĺžke. Pracuje na daných oddeleniach ako neatestovaný lekár a za prácu, samozrejme, dostáva i mzdu,“ priblížil postup predseda LOZ…

…Pre nemocnicu je však takýto lekár neperspektívny, keďže z nemocnice odíde na obvodnú ambulanciu. „Lekár je v nemilosti nemocnice aj v dĺžke trvania tejto prípravy, pretože je bežné, že nemocnica sa snaží, aby takýto lekár atestoval čo najneskôr, pretože v ňom má lacnú pracovnú silu,“ dodal Visolajský…

…„Lekár, ktorý vstúpi do rezidentského programu, je platený za svoju prácu týmto programom, nie nemocnicou, rezidentský program mu zabezpečuje nemocnicu a ruší závislosť študujúceho lekára od nemocnice,“ objasnil Visolajský.

Výhoda pre nemocnicu je finančná – má príspevok za rezidenta a na druhej strane má neatestovaného lekára zadarmo. Výhodou pre štát je, že rezident sa zmluvne zaviaže, že po získaní atestácie nastúpi na obvodnú ambulanciu v určenej lokalite a že ak sa náhodou rozhodne neísť robiť obvodného lekára, vráti vynaložené prostriedky štátu.

Financie na fungovanie tohto programu boli donedávna z eurofondov, v súčasnosti sú poskytované štátom. Vstup do rezidentského programu je podmienený zmluvou medzi štátom a daným lekárom…

…Zmeny sa prejavili aj tak, že sa stanovilo, že prípravu na atestáciu môže lekár prerušiť súvisle len na dva roky, čo je podľa predsedu LOZ veľký problém napríklad pri materskej dovolenke.

„Tiež sa zrušila možnosť čiastočného úväzku, ďalej lekár musí po atestácii do šiestich mesiacov nastúpiť na obvodnú ambulanciu, čo niekedy nie je schopný on sám nijak ovplyvniť. Po nástupe na obvodnú ambulanciu tam musí pracovať súvisle minimálne päť rokov, pričom existujú neovplyvniteľné udalosti ako práceneschopnosť či OČR alebo vážne rodinné situácie, ktoré rovnako nevie lekár dopredu predvídať ani ovplyvniť,“ konštatoval Visolajský.

Žiadna možnosť prerušenia sa už podľa predsedu LOZ nespomína, teda sa zdá, že počas týchto piatich rokov nemôže porodiť dieťa či ochorieť. „Za porušenie ustanovení môže byť rezident budúci obvodný lekár prísne pokutovaný,“ dodal Visolajský…

Ministerstvo vyvrátilo jeho obvinenie:

…„Na základe uvedenej zmeny z roku 2016 v súčasnosti už vrátenie finančných prostriedkov vynaložených na špecializačné štúdium zo štátneho rozpočtu nehrozí z dôvodov, ktoré uvádza LOZ. Dôvodom na vrátenie finančných prostriedkov vynaložených na špecializačné štúdium zo štátneho rozpočtu v tomto prípade nie je materská či rodičovská dovolenka, ale fakt neukončenia rezidentského programu,“ objasnila Eliášová.

Ak lekárka nastúpila do programu pred májom 2017, na materskej, resp. rodičovskej dovolenke môže byť v súlade s podmienkami určenými príslušnými právnymi predpismi, následne ale musí program riadne ukončiť.

Podpora materskej a rodičovskej dovolenky je pre ministerstvo takisto jednou z priorít, preto v prípadoch hodných osobitého zreteľa bude k jednotlivým prípadom pristupovať individuálne.

„Takisto pripravujeme novelu zákona, ktorá prerušenie programu kvôli materskej či rodičovskej dovolenke predĺži na tri roky…

Môj komentár: to fakt chcú mať lekári všetky možné výhody, aké si len môžeme vymyslieť? Moja generácia bola vychovávané matkami, ktoré šli po troch mesiacoch „materskej dovolenky“ do práce. Teraz nejdem polemizovať o tom, či je to správne, alebo nie. V ostatných profesiách nikto matke nevyjde v ústrety. Nechceš pracovať na zmeny? Nechceš pracovať v sobotu alebo nedeľu? Chceš skrátený pracovný úväzok? Ber alebo nechaj tak. Zamestnávateľa nezaujímajú tvoje rodinné pomery a povinnosti. A tu lekárky by chceli mať neobmedzený počet rokov na čerpanie materskej dovolenky. Iná vysokoškolská študentka predsa tiež musí rátať s tým, že ak počas štúdia počne dieťa, tak štúdium musí prerušiť a už nemá istotu, že ho niekedy aj dokončí. A to všetko za svoje  peniaze, nemá podporu od štátu v rezidentskom programe. Pracovné sily chýbajú aj v iných odvetviach, napríklad v strojárstve alebo na najnižších pracovných pozíciách – operátor výroby. Tu ale štát nevytvára žiadne rezidentské programy, ak nezamestnaný občan odmietne pracovať v montážnej dielni, Úrad práce ho vyradí z evidencie. A tu študenti medicíny rozmýšľajú nad tým, či chcú alebo nechcú ísť pracovať do malej nemocnice, alebo do odľahlejšieho regiónu, pretože veď kariéra, veď peniaze. Duálne vzdelávanie funguje ako spolupráca medzi príslušnou školou a zamestnávateľom, ktorý má o študentov záujem. V tomto prípade investuje do vzdelania svojich budúcich zamestnancov aj strojárska firma. Ak v rezidentskom programe nemocnica, ktorá počas štúdia zamestnáva rezidenta, má z neho čiastočne úžitok, nemá na neho žiadne náklady, dokonca dostáva od štátu financie a potom mu robí prekážky v tom, aby získal atestáciu, to je nanajvýš čudné. Lekár nedopraje inému lekárovi? Toto by predsa malo ošetriť Ministerstvo zdravotníctva v rezidentských zmluvách, a presne určiť povinnosti nie len pre rezidenta, ale aj pre nemocnicu.

Nemocnica nie je v pozícii strojárskej firmy, ktorá sa finančne čiastočne podieľa na vzdelávaní svojich učňov. Ale ak sa občania nepodieľajú na nákladoch strojárskej firmy na duálne vzdelávanie, nechápem, prečo by sa mali podieľať akýmkoľvek spôsobom ešte aj na zabezpečení ambulancie pre rezidentov. Ak rezident ostane pracovať v nemocnici, mohlo by to veľmi vzdialene pripomínať duálne vzdelávanie, aj keď nemocnica naznáša žiadnu ťarchu nákladov. Ale ak chce rezident odísť pracovať do súkromnej ambulancie, nemocnica mu v tom nemôže brániť, ale tiež občan nemá s tým nič spoločné. Náklady na vlastnú ambulanciu nech rieši rezident z vlastných zdrojov. Chce byť predsa súkromník, nie? Tak nech sa aj stará a nenatŕča ruky ako žobrák. Vyzerá to tak, že ekonomickému mysleniu lekári neprivykli ani za tých tridsať rokov, preto aj zdravotníctvo je v takom stave, v akom je dnes. Od lekárov nepočuť nič iné, len že treba zvýšiť príjmy do zdravotníctva.