slovenské zdravotníctvo

Kam miznú peniaze v slovenskom zdravotníctve

06 Trocha histórie

Z doterajších skúseností pacientov aj lekárov vyplýva, že každým dňom sa porušuje a nenapĺňa právo občanov na bezodkladnú zdravotnú starostlivosť, čoho dôkazom je nárast počtu chronicky chorých pacientov, invalidných dôchodcov a úmrtí spôsobených nedostatočnou alebo nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou (o týchto témach v budúcich pokračovaniach). Je otázkou, či by vôbec nejaký „zisk“ (rozumej finančný prebytok na konci zúčtovacieho obdobia) vôbec vznikol, ak by mala zdravotná starostlivosť spĺňať všetky kritériá odborne a eticky poskytnutej pomoci. Takouto úvahou sa nezaoberá MZ, a pokiaľ viem, nik ani podobnú analýzu doteraz nevypracoval. Pritom takáto analýza je potrebná na určenie vízie a stratégie plánovania zdravotníctva ako celku. MZ síce v správe z roku 2015 uvádza Strategický rámec starostlivosti o zdravie pre roky 2014 – 2030, ktorý je uvedený aj v Programovom vyhlásení vlády SR: Poslaním zdravotníctva je významne prispievať k zvyšovaniu kvality života občanov prostredníctvom znižovania úmrtnosti, chorobnosti, trvalých a dočasných následkov chorôb a úrazov, poskytovaním účelovej, kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti, pôsobením verejného zdravotníctva, podporou individuálnej a komunitnej starostlivosti o zdravie.  Zároveň konštatuje, že od roku 2003 nastal na Slovensku výrazný prepad efektívnosti zdravotníctva (čo znamená, že do zdravotníctva prúdi viac peňazí, ale to sa neodráža na kvantite a kvalite poskytovaných služieb). Celá spomínaná kapitola je plná pekných tabuliek a grafov, a Ministerstvo uvádza, ako treba situáciu zlepšiť, ale spôsob, ako uvedené strategické ciele dosiahnuť, je už menej konkrétny: V rámci týchto priorít budú v priebehu rokov 2014 až 2016 postupne vytvorené detailné implementačné stratégie, ktoré budú podrobne popisovať spôsob dosiahnutia stanovených cieľových indikátorov. Súčasťou realizačných stratégií bude špecifikácia cieľov, štrukturálna dekompozícia činností, časové plány, matice zodpovednosti a právomoci realizátorov projektu, plán zdrojov, plán nákladov, analýza rizík a obmedzení a plán kontroly projektu.

Pekné, však? Papier znesie akúkoľvek „realitu“ vytvorenú v počítači textovým editorom…

V snahe čo najviac získať zo zdravotných odvodov pre seba a čo  najmenej pre pacientov, poisťovne s legislatívnou podporou zo strany MZ nemusia platiť za tzv. úkony nesúvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Medzi ne patria rôzne lekárske potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti pre získanie napr. zbrojného preukazu, zdravotného preukazu v potravinárstve, vstupná lekárska prehliadka pre zamestnávateľa a mnoho lekárskych úkonov, ak o ne požiada sám pacient. Čo je ale zarážajúce, poisťovne nemusia podľa kategorizácie liekov, ktorá sa v súčasnosti vykonáva už raz za mesiac, preplácať pacientom množstvo aj životne dôležitých liekov (napríklad taký Detralex, liek pre pacientov s kŕčovými žilami, ktorý asi jediný preukázateľne pacientom pomáha). „Bezplatná“ zdravotná starostlivosť už dávno nie je „bezplatná“, aj keď kompetentní tvrdošijne tvrdia opak. Bezbrehé zdieranie občanov v oblasti zdravotnej starostlivosti sa nahrádza eufemizmami, ako je „spoluúčasť pacienta“, „výkony čiastočne uhrádzané poisťovňou“ a pod.

Zmeny sa dotkli aj Zákona o poskytovateľoch ZS, keď novelou z decembra 2007 sa zastavila transformácia štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. V novembri 2008 sa v Novele zákona o zdravotnom poistení zvýšil základ prerozdeľovania poistného medzi poisťovňami z  85% na 95%. V praxi to znamená, že z prijatých financií zo zdravotných odvodov si každá poisťovňa nechá len 5%, ostatné financie putujú do spoločného balíka, z ktorého sa uhrádza zdravotná starostlivosť. Nie je teda pravdou, že VšZP dopláca na svoj poistný kmeň, v ktorom má veľa dôchodcov a iných neplatcov zdravotného poistenia. Do VšZP sa takto dostávajú peniaze z poisťovne Dôvera a Union, v priemere je to 30 mil. Eur ročne. Do prerozdelenia zdravotných odvodov medzi poisťovňami (tzv. PCG mechanizmus) sú zahrnuté také ukazovatele, ako sú demografický index zohľadňujúci vek, pohlavie a ekonomickú aktivitu poistencov a index rizika nákladov farameceuticko-nákladových skupín.

Od začiatku roka 2008 bola zavedená degresívna obchodná prirážka na lieky a dietetické potraviny pre distribútorov liekov a lekárne. Od apríla 2009 sa začalo uplatňovať tzv. referencovanie cien liekov za pomoci kategorizácie liekov. Referenčná hodnota pre určovanie maximálnych cien liekov bola stanovená ako priemerná cenová úroveň 6 najlacnejších krajín EÚ. Čo mohlo byť prínosom pre pacientov, sa ale čoskoro stalo ryžoviskom pre podnikavcov, ktorí začali u nás pomerne lacné lieky vyvážať do zahraničia, kde ich predávali so ziskom. Nastala situácia, kedy začali v slovenských lekárňach chýbať aj životne dôležité lieky. Situáciu musel nakoniec riešiť Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠUKL).

Zdroj:

Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 2000-2012 (dokument HPI)

Správa o stave v zdravotníctve pre výbor NR SR pre zdravotníctvo 7.4.2015 (dokument Ministerstva zdravotníctva)