Založ si blog

Kam miznú peniaze v slovenskom zdravotníctve 04 Trocha histórie

Kam miznú peniaze v slovenskom zdravotníctve

04 Trocha histórie

Po nástupe R.Fica do vlády v roku 2006 sa proces reformy zdravotníctva rozbehnutý ministrom Zajacom zastavil. V septembri 2006 boli zrušené 20-korunové poplatky (chvalabohu), tak isto 50-Sk poplatky za pobyt v nemocnici. Od októbra 2006 bol poplatok za recept znížený zo sumy 20 Sk na 5 Sk, ktorý platí doteraz (0,17 Eur). Ostatné poplatky ostali zachované. Poplatky sa ale do dnešnej doby viac krát menili, v snahe nahradiť lekárom unikajúce financie z poisťovní (napr. poplatky za prednostné ošetrenie a pod.). Novelou Zákona o zdravotnej starostlivosti z decembra 2007 boli zavedené tzv. odporúčacie lístky, ktoré mali zamedziť „nadmerným návštevám špecialistov“. Výsledkom bola nadmerná administratívna záťaž a horšia časová dostupnosť ambulancií špecialistov, ktorá sa z roka na rok stále zhoršuje.

Koncom roka 2006 sa novelou Zákona o zdravotných poisťovniach otvorila možnosť odvolať predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z akýchkoľvek dôvodov, čo strana SMER využila 9 dní po prijatí zákona a odvolala predošlého a vymenovala nového predsedu. Týmto opatrením sa ÚDZS stal politicky ovládanou inštitúciou.

V októbri 2007 bola vládou stanovená koncová sieť poskytovateľov ZS, do ktorej doteraz spadajú štátne nemocnice a kliniky (v počte 39). Tieto zariadenia získali tú výhodu, že s nimi musela každá zdravotná poisťovňa uzavrieť zmluvu, hoci túto povinnosť poisťovne nemajú voči ostatným poskytovateľom ZS. Týmto opatrením sa štátne nemocnice dostali do privilegovaného postavenia oproti súkromným.

Nakoľko zdravotné poisťovne boli transformované na akciové spoločnosti, začali sa správať ako súkromné spoločnosti, a tak vzniknutý „zisk“ neinvestovali v plnej výške do budovania infraštruktúry a do zlepšenia zdravotnej starostlivosti, ale tieto zisky boli v prípade súkromných poisťovní vyplácané vo forme dividend akcionárom poisťovní. V prípade VšZP, hoci je tiež akciovou spoločnosťou, ktorej akcionárom je Ministerstvo zdravotníctva, aj keď v niektorých obdobiach dosahovala „zisk“, tento plusový finančný objem nebol nikdy efektívne využitý, pretože vo veľmi krátkej dobe po vzniku zisku šla VšZP do straty, ktorú MZ riešilo vo všetkých prípadoch sanáciami zo štátneho rozpočtu. Termín „zisk“ tu dávam do úvodzoviek zámerne, pretože nejde o financie vytvorené klasickým ekonomickým postupom, ako sa to deje vo výrobnej sfére hospodárstva. Dokonca nejde ani o zisk, ktorý by sa dal ekonomicky porovnať so ziskom vytvoreným vo sfére služieb. Prebytok financií na konci zúčtovacieho obdobia vzniká v zdravotných poisťovniach iba z toho dôvodu, že objem financií zo zdravotných odvodov sa nepoužije celý na pokrytie zdravotnej starostlivosti, hoci „dopyt“ (rozumej potreby pacientov) sú väčšie, ako sú poisťovne ochotné preplácať. Treba poznamenať, že tento dopyt zo strany pacientov nie je neoprávnený, ako to prezentoval exminister Zajac, keď 20-korunovými a ďalšími poplatkami chcel okrem sanácie dlhu v zdravotníctve znížiť aj „nadmernú“ návštevu  lekárov, čo sa mu aj v tej dobe podarilo. Návštevnosť ambulancií praktických lekárov klesla o 10 %, ale návštevy špecialistov ostali nezmenené.

V praxi to znamená, že poisťovne si určili tzv. limity, ktorými určujú časovú periodicitu konkrétnych vyšetrení a liečebných postupov. Na tvorbe limitov sa bohužiaľ podieľali aj samotní zástupcovia lekárov, ktorí s poisťovňami dojednávali zmluvy a dodatky k zmluvám.

Správne by mali byť financie z poisťovní čerpané podľa skutočnej potreby pacientov tak, aby bol naplnený v plnej miere podľa 2004-576 Zákona o zdravotnej starostlivosti, § 4 (3) Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej choroby a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup. Tak isto je týmito limitmi zo strany poisťovní porušovaný článok č.40 ÚSTAVY  SLOVENSKEJ REPUBLIKY Zbierka zákonov č. 460/1992: Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Iba v prípade, ak boli v plnej miere finančne pokryté požiadavky a potreby pacientov, by sa dal kladný finančný zostatok v účtovníctve poisťovní považovať za „zisk“. V každom prípade ale aj takto vzniknutý prebytok by sa mal použiť na zefektívnenie zdravotníctva ako celku, nie na vyplácanie dividend. Z tohto dôvodu v októbri 2007 NR SR chválila novelu Zákona o zdravotných poisťovniach, ktorou zakázala poisťovniam použiť zisk na iný účel, ako na úhradu zdravotnej starostlivosti. Novela tiež znížila výšku výdavkov na prevádzkovú činnosť poisťovne zo 4 % na 3,5 % z vybratého poistného pred prerozdelením. Keďže v roku 2006 vykázali súkromné zdravotné poisťovne spolu zisk vyše 1,5 mld. Sk, v roku 2007 napadli túto novelu na Ústavnom súde. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí z 26.1.2011 bohužiaľ poisťovniam tento zisk priznal, s odôvodnením, že povinné zdravotné poistenie je zahrnuté do sféry hospodárskej súťaže, podľa ktorej majú poisťovne na základe kvality poistných služieb súťažiť o poistencov. Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR nie je v oblasti zdravotníctva ojedinelé. ÚS SR viac krát rozhodol tak, že jeho rozhodnutia boli očividne v rozpore s Ústavou SR. V roku 2004 ÚS rozhodol, že platby za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou sú v súlade s Ústavou; v roku 2008 rozhodol, že rozsah zdravotnej starostlivosti môže byť definovaný podzákonnými normami a zdravotné poisťovne vo forme akciových spoločností neohrozujú garanciu poskytovania zdravotnej starostlivosti; v roku 2011 to bolo už spomenuté rozhodnutie, že obmedzenie zisku zdravotných poisťovní nie je v súlade s Ústavou SR.

 

Zdroj:

Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 2000-2012 (dokument HPI)

10 rokov reformy zdravotníctva (dokument HPI)

 

Platy lekárov 02

23.09.2020

Platy lekárov 02 Pre porovnanie sa pozrime na mzdy v jednotlivých odvetviach: … Výrazne klesla v ubytovaní o 26,9 % (543 eur), pričom pokles bol aj v ďalších činnostiach. V činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,8 % (460 eur), priemysle o 8,8 % (1083 eur), doprave a skladovaní o 5,5 % (956 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 4,8 % (981 eur), informačných a [...]

Nemocnice 52

23.09.2020

Nemocnice 52 Iné problémy postihli bratislavskú nemocnicu na Kramároch. Boli kombináciou personálnych konfliktov, dlhých čakacích lehôt, nedostatku personálu a zastaralého vybavenia. To ostatne robilo až donedávna starosti mnohým riaditeľom nemocníc, pretože za posledných dvadsať rokov boli kapitálové výdavky v zdravotníctve veľmi skromné. Zmenili to až masívne [...]

Platy lekárov 01

21.09.2020

Platy lekárov 01 Posledné mesiace zamiešali celosvetovým politickým vývojom pomerne dramaticky. Výskyt nejakého vírusu, označeného Covid 19, nezanechal tragické stopy ani tak na verejnom zdraví, ako na ekonomike celej planéty. Podľa Ivana Mikloša, Slovensko patrí medzi krajiny najviac postihnuté koronavírom, čo sa týka ekonomických strát. Na jedno úmrtie spojené s [...]

Košice, banka, bankomat, výbuch

Vyhodili bankomat do vzduchu, k peniazom sa nedostali

26.09.2020 19:15

K výbuchu, ktorý poškodil pobočku banky v košickej mestskej časti Nad jazerom, došlo v sobotu krátko pred 3.00 h.

autobus, Čierne nad Topľou

Po zrážke autobusu s autom na východe sú traja zranení

26.09.2020 18:34

K zrážke autobusu s osobným autom došlo v sobotu dopoludnia na ceste pri obci Čierne nad Topľou, okres Vranov nad Topľou.

Jaroslaw Kaczynski, Poľsko, koaličná dohoda

V Poľsku zažehnali vládnu krízu, majú novú koaličnú dohodu

26.09.2020 17:57

Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) v sobotu uzavrela novú koaličnú dohodu so svojimi dvoma menšími partnermi.

Juraj Šeliga

Šeliga a Pellegrini spoločne vyzývajú ľudí, aby boli zodpovední

26.09.2020 14:22

Premiér Igor Matovič (OĽANO) by nemal kritizovať občanov za nezvládnutie pandémie nového koronavírusu na Slovensku a viniť ich za nárast prípadov.